Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Dievčatá, idem asi na prechádzku, tá sviňa vo mne mi nedá pokoj, normálne sa mi chce plakať. Mám výčitky, že som dnes nebola vonku, a ani cvičiť.
Romanka, keď prídem, hneď Ti to napíšem.
Evi, aj ty sa drž.

Romanka, odkiaľ si ty? Pozrem Ti na nete odborníkov z Tvojho okolia.

coky, to je anorexia. Vystriedala si obdobie bulímie za obdobie anorexie. Je to ten istý problém. Ešte si sa neuzdravila.

caute baby, ako prezivate nedelu? posledne obdobie ma dost vycerpava, nie je tyzden, aby som nebola u lekara. mama na mna zhrozene pozera, vraj vyzeram priserne. zajtra idem k gynekologovi, nervna som uz teraz, som priserne hanbliva.
aeryn sun- ak si z nr, tak kludne zajdi na pedopsychiatrii za dr.vavrovou, alebo sa mozes zastavit za mnou a nieco vymyslime a pojdem s tebou.

m.
Snažím sa zdravo stravovať. Bojím sa pribratia ale nechcem ani schudnúť. Skôr to pramení z komplexov, ktoré som mala na stred. škole. Ten strach. Akoby som si stále nahovárala, že len krásni a štíhli ľudia sú šťastní. Dám si aj sladké aj mastnejšie, ale skôr je to v tom, že keď prekročím mieru, ktorá sa mi zdá správna, tak tým sa to spustí. Tiež je to v období nejakých negatív. pocitov, ktoré si neviem vyriešiť, hľadám úľavu a uvolnenie. Môžem vedieť odkiaľ si? Možno by si mi nejakého lekára poradila...

cauko,,,,myslite ze mam furt bulimiu alebo uz nieco ine ,,predtym som jedla vracala teraz pre istotu nejem,,,jak keby som sa bala jedlamalebo ja uz vazne neviem co je somnou,,,,to je strasny zivot,,,ved to na nic ine nemyslim len na jedlo:(....ale aj tak si ho nedam

Romanka, ani my tu nemáme moc na vyberanie, ale ja som so psychologičkou spokojná. Nikto mi nikdy tak nepomohol ako ona. Hovorím jej úplne všetko, aj keď sa to možno netýka vždy anorexie/ bulímie. Dôverujem jej. Nemám žiadnych kamarátov, ona je akoby moja naj. kamarátka.
Keď nezvraciaš, tak sa musíš kontrolovať v jedle, alebo papáš normálne? Lebo vtedy by mohlo byť také to napätie, že máš na niečo chuť, ale "nemôžeš" si to dať, lebo sa bojíš, že sa napr. rozješ.. Bojíš sa pribratia? Alebo je to u Teba už len taký nutkavý stav jesť?

Chodila som tak asi kolo 10 mesicov. Potom to ostalo na akejsi mrtvej úrovni a tak som prestala. Nemala som. Mám pocit, že sa to ešte zhoršilo. Potrebujem sa niekomu vyrozprávať a niekoho kto by mi pomohol. Tak som sa teraz asi po pol roku znova objednala. Najradšej by som išla niekam inam ale tu nie je taký výber. A dobrý deň to je deň bez vracania...

Romanka, neboj sa kolísnia nálad, ani nápadu na prejedenie alebo nejedenie - treba s tým počítať, a usmerňovaním svojich myšlienok ich 'brzdiť'. Ale rozhodne s tým treba počítať. Ak by sme sa upli na predstavu, že už budú samé pozitíva, žili by ste vzdušným zámkom, a z toho by bolo určite sklamanie.
Ja dnes viem, čo skutočne chcem, nie je to PPP a tak si viac verím, že sa mi podarí vyzdravieť.

Romanka, ako dlho chodíš ku psychologičke? A čo znamená u Teba zvládnutý deň?