Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Romi,
nie si predsa otrokom domácnosti, varenia a poriadku v byte. Tých, ktorí s nami zdieľajú priestor, treba občas k pomoci vychovávať. Buď sebecká a občas sa vykašli na varenie. Sadni si s nohami na stole k telke a seď. Nenakúp, neoper. Skús spraviť presne to isté, čo robia doma ostatní. NIČ.
Mne raz moja mama radila, že sa mám zmieriť s tým, že mi chlap doma nič nepomôže. Lebo ona sa zmierila. Otec dostal vždy jedlo pod nos na tanieri a ona to preňho rada robila. Dnes je otrokom vo svojom vlastnom priestore. Ak nie je všetko tip top, je nespokojná.
Viem, ani jeden extrém nie je celkom v poriadku, neradím Ti teda oddnes žiť v špine a smrade. Ide len o to - dať ostatným najavo, že aj ty potrebuješ svoj pokoj, oddycha že aj Ty máš guráž požiadať o pomoc. Ja to robím imrvére. Jednoducho sa odmietam plaziť po zemi a drhnúť dlážku, keď mám doma deti, ktoré potrebujú hru a moju prítomnosť. Odmietam variť hovadské nedeľné obedy, keď to môžem vyriešiť niečím jednoduchým a uľahčiť si to. Odmietam riešiť problémy mojich rodičov, mojich svokrovcov, nepreberám na seba zodpovednosť za činy iných, nechávamich, nech si to odskáču sami.
Romanka, dupni si doma nohou a urči si pravidlá. Buď v tomto tvrdohlavá, nepôjde to hneď ale naučíš sa to. Mysli viac na seba, ako na to, či sú spokojní a v pohode tí okolo Teba. A na záver len - všetko so všetkým súvisí. Myslieť na seba, na svoje zdravie a svoju pohodu, povedať druhým, čo si o nich myslím a povedať, čo mi vadí a prekáža, čo ma bolí a unavuje - to je základ aj v liečbe PPP. Viem, máš to doma asi "veselé", pokiaľ sa pamätám z nejakého nedávneho príspevku v diskuii ale ver, že svoj priestor, voj ochranný kruh okolo seba si určujeme a vytvárame sami. Vpustíme doň len toho, koho chceme...
Je to na Tebe...

romanka, ale nasla si pozitivne, vies preco si to do seba pchala a to, ze si si pripustila, ze zajedas nieco je predsa krok k naprave. hlavu hore a skus doma otvorene povedat, co citis. ja sa tiez ucim hovorit pravdu a to priamo, obcas to boli, obcas stipe, ale je to oslobodzujuce.

Ahoj te babenky!
Dnes som znova zlyhala. Aj viem prečo. Ale neviem čo s tým.
Týka sa to pocitu že len ja sa starám o domácnosť a pohodlie a všetci se prídu len na hotové. Akosi sa s tým neviem vyrovnať. Dnes som uvarila, povysávala /už som sa na to nemohla pozerať/, poumývala podlahy, umyla kúpeľňu... a popri tom som do seba pchala hlava nehlava... Niečo sa vo mne pritom prieči a neviem čo s tým. Skúšala som niečo pozitívne na tom nájsť a nič...

to viem,ze netusi co povedal,ale trochu viac taktu by mu nezaskodilo....aj ja idem ahoj,aj tebe pekny vecer :)

on ani netusil co povedal, no to ho neospravedlnuje. ale sama viem, ze mozem byt uz ako-tak hrda na to ako s tym bojujem,
baby, pekny vecer, ide moj oblubeny dr. house.

to je smutne....ale treba si uvedomit aku obrovsku cenu ma zivot a nikdy sa nevzdavat

ano, dlhodoby chlast si vzal dan. vzdy ma hegne a pristanem nohami pevne na podlahe.

a inak evcca podla mna by bolo najlepsie od ludi v tvojom okoli,aby ti dali pokoj s takymi nezmyselnymi poznamkami,ake mal tvol kolega...

cize niekto zomrel?na nasledky nejakej psychickej choroby?:(

to vies, obcas si pre niekoho pride smrtka aj k nam na oddelenie a celkovo, niektore osudy su smutne.