Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

ahojte dievcata, pred dvoma dnami mi pri autonehode tragicky zahynula kamoska. mal to byt super vikend na horach. nesli sme v rovnakom aute... do poslednej chvile som dufala, nepripustala si najhorsie, modlila sa ako nikdy predtym, ale babenka mala vnutorne krvacanie, bez sance. dovod, pre ktory toto pisem je, ze az taketo hranicne situacie nam casto otvoria oci, mne teda urcite. boj s PPP je ako skolkarska hracka v porovnani s bojom o zivot, vsak? je mi to tak hrozne luto...

somtuzasa!
No vitaj moja! Už som rozmýšľala, kde si sa stratila. A ty takto dovolenkuješ?
Som rada, že sa cítiš fajn. Aj ja sa pomaly vraciam do normálu, hoci nie je to ideálne. Mám starosti ohľadom tej novej roboty a neviem sa presne rozhodnúť v istých záležitostiach...

caute baby!

dlho som sa tu neukazala, jednak som bola odcestovana na Rodos, a potom nam nejak raploval compik.. u mna nove asi tolko, ze sa drzim da sa povedat celkom dobre, nie je to na 100 %, tak napr. odvtedy ako som sa zacala snazit, som mala prvy zachvat po vyse 3 tyzdnoch a doteraz celkovo 5krat. Ale citim, ze je to uz ine, nebezim hned do chladnicky a na zachod, ked mam nejaky stres. A ked si to spocitam, 5 zachvatov, to bola doteraz moja 2-denna davka... takze myslim ze som urobila skutocne dobry pokrok.. trosku ma rozhodila moja dovolenka, bola som tam s byvalym a nejak sme sa nevedeli nastavit na jednu vlnovu dlzku, asi som si prilis vela slubovala od toho a potom som bola sklamana. Ale teraz som znova v praci, zacala som behavat, mam uz celkom fajn kondicku a uz sa pomaly zacina aj skola, takze budem zamestnana..

ROMANKA
drzim palce s tou pracou, je to super, ze si sa odhodlala nieco vyskusat, bez ohladu na to ako to dopadne - bude to skvela skusenost!

EVCCA
nejdem teraz spätne citat vsetky stare prispevky, tak by som sa rada pripojila do tej skupinky v NR a rada by som ti aj ponukla svoju pomoc, ked som na SR, tak mam väcsinou cas, mozno by sa ti zisla pomocna ruka. Ak ano, daj vediet a mozeme sa dat do kontaktu. Kazdopadne, minimalne zucastnovat by som sa urcite chcela, mozes so mnou pocitat. Som rada, ze konecne nieco taketo bude aj mimo BA.

gothitjane, ty tu tie prispevky kopirujes z jednej temy do druhej?
dnes som tento tvoj prispevok citala asi uz v dvoch temach.
co tym sledujes?
tak preco chudnes? a do mena si das viditelnu este aj pismom zmenenu skratku ANA? alebo si to len zle vysvetlujem? vravia to rodicia, doktorka, aky mas argument, ze nie si chora?
kolko mas rokov?

GOthicANE
Nemusíš ísť hneď na liečenie, ale mala by si niečo začať proti tomu robiť. Ak teda naozaj chceš. Lebo, može sa to len zhoršovať. V tvojom prípade by som vyhľadala psychologičku a porozprávala sa s ňou. Inak, aký máš vzťah s rodičmi? Mamou? Niečo ťa trápi? Cítiš sa nevyrovnaná? Prečo si chcela schudnúť? Vieš, ono to nie je všetko len o jedle a chudnutí, postave. Ono sa to začne niekde v psychike človeka, niečo to jednoducho naštartuje... Potom sa musí riešiť všetko, nie len jesť. Ten blok nastane pre niečo. Všetko má nejakú príčinu. Aj táto choroba.

evca
No... stále bojujem. Mama pečie štrúdlu jablkovú. Mám si prísť zobrať. Dúfam že to s ňou nepreženiem...
Nová práca. Idem do toho, už som sa rozhodla. Zatiaľ popri zamestnaní. Uvidím, ako mi to pôjde. Dnes som si to trochu skúšala, ale nie je to také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Rozprávať o niečom hodinu... Hm... musím na sebe popracovať. Hádam sa do toho dostanem.

ahojte!mne sa rodicia snazia nahovorit ze mam anorexiu..sice sama si to nemyslim:(
zaciatkom jula som sa rozhodla schudnut aspon takych 5-6kil zacala som jest malinko velmi malinko...
po case som chcela zacal jest normalne lenze to neslo dodnes sa mi jedlo hnusi:(nehladujem uplne ale zasa nejem ani normalne
mama ma minule donutila ist za obvodackou a ta vlastne povedala len tolko ze som anorekticka a ked sa neuvdomim a nezcnem normalne jest tak ma posle na liecenie ci co:(mam vysku 176kg a vahu 54-53kil co neni azt rak malo:)
lenze mne jest nechuti..ale tak mam pocit ze chut do jedla sa vrati aj sama..
lenze rodicia sa mi snazia nakecat ze potrebujem pomoc len ja ju nechcem..vcera som akosi tlak natlak zo strany rodicov nevydrzala hlavne z maminej strany a mierne som si ublizila nic moc..len to bola taka skratova chvila ked som nevedela uz kde sa mam podiet zo zlej nalady:(.-.-
lenze s odstupom par hodin si uvedomujem ze som to dobabrala este viac v piatok mam ist zasa k obvodacke a ked si vsimne dorezane/doskriabane predlaktia..ani nsi nechcem predstavit c o zo mnou narobi.....
ja nechcem ist na ziadne liecenie...
ale chcem byt zas "normalna" ale valstnymi silasmi nie s pomocou inych,,,..da sa to???

zuju, si silna baba, len si na to spomen.

ja mam teraz nejake tazsie obdoboie ale nie neprekonatelne sposobene nielen jedlom ale aj mojou emocnou labilitou

ahojte, ako sa vam dari?
romanka, snad ta to mierne napatie uz preslo.
co nova praca?