:( Som vážne zúfaly,neviem čo mám robiť...mám potrebu sa vyrozprávať,len keby bolo komu..keďže nemám žiadnych kamarátov :( vôbec nikoho...len rodinu... :( sebeckú bezcitnu sestru ktorej ide len o peniaze,matka ma nechápe,a otcovi neverím :( Nebaví ma absolutne život...nič pekné som v živote nezažil ani nezažijem.Som chalan,gay bohužiaľ,celý život som s tým žil,znášal to...tisíc krát radšej by som bol dievča...narodil som sa v nesprávnom tele,necítim sa ako chlapec :(( na základnej škole ma dlhých 8rokov šikanovali,zozačiatku to boli len slovné urážky,ale časom sa to stúpňovalo na fyzike týranie.Moje depresie sa prehlbovali,škola s tým nič nerobila :( držal som to v sebe,viem..možno to bola chyba,ale bál som sa...Takže som trpel celých 9rokov,rodinu máme chudobnú...takže sme ani nikam nechodili na prázdniny a tak,nemám žiadne detstvo :( Asi v 8.ročníku som si začal rezať ruky,pomýšľam na samovraždu...na smrť,že by mi bolo lepšie na druhom svete,než na tomto skazenom...Sám som vyhľadal psychiatra,:( myslel som že s antidepresívami bude život lepší ,iný,prežiteľnejší.Ale nie! :( boli to len moje ilúzie...Chodil a stále chodím k Šustrovej do žiliny,povedal som jej len o tom šikanovaní leboviac som nemohol,bál som sa ukázať jej dorezane ruky a povedať o myšlienkach :( a z toho mi diagnostikovala Sociálne uzkostnu poruchu :( nasadila mi Sertalín actavis,a po 2týždňoch rivotril gtt kvapky...sertralin mi nepomohol vobec,ale rivotril ma ukľudňoval,necítil som už taku uzkosť,strach medzi triedou...ľudmi,ale naordinovala mi 2kvapky a daval som si asi 10...asi 2dni nato som vypil cely rivotril a pojedol balenie sertralínu,Chcel som sa zabiť..ale nevyšlo mi to,rodičia ma našli,volali záchranku,odkiaľ som bol 2dni na detoxikacii v JIS žilina,nasledne na psychiatrii asi 3týždne :( nadopovali ma tam liekmi...aj tak mi to pomohlo figu borovú,nenávidim tento život...plánujem utiecť,vziať si kopu tabletiek od psychiatričky a zapiť ich alkoholom... :(( len v tom vydím vychodisko,som zufaly...strašne,nenávidim sam seba.Neoplatí sa mi žiť :(( už nemám pre koho,v minulosti som bol zamilovaný,šťastny,ale nebolo nam sudene byť spolu :(
Nebaví ma život :( absolutne nie
ja mam nick na pokeci mikino25,už som ti napísal..poď popíšeme
ďakujem ti,áno..poznám ťa,len na tu stranku už nechodím tak sme na seba nejak pozabudli.ďakujem ti za pekne slová:))už som natom trocha lepšie...
mám 17 a som študent hotelovej akadémie 2.ročníka
A ešte niečo..
(Inak ja som "aero7" -> tak si ma snad budes pametat).
A ešte niečo.. Ja chápem že možno cítiš aj nejakú nespravodlivosť voči ostatným, že ostatný majú "skvelé" životy a majú sa dobre a sú šťastný. Ja som to tak bral tiež a trocha aj ešte stále beriem ale uvedomil som si, že na tom aj niečo je.. Skúsenosti a vlastne všetko čo prežívame nás formuje na takých aký sme, možno keby ja som nebol šikanovaný a ďalšie veci, možno by som teraz nebol taký človek ako som (myslím vlastnosťami a tak..). Aj keď to nevidíš, je tam určité to "pozitívum" ktoré do budúcnosti sa dá využiť.. A ver mi, byť lepším človekom neskôr je oveľa lepšie ako keby si mal teraz (ako tínedžér) behať po diskotékach a opíjať sa a čo ja viem čo ešte.. Myslím že je oveľa lepší pocit, neskor si uvedomovať, že zrazu budeš mať niečo, čo si do vtedy nemal a budeš si to tak aj oveľa viac vážiť.. Naozaj, popremýšľaj nad tým.. Naozaj ty nie si zvedaví čo všetko život ešte obnáša? Myslím tým.. Čo všetko môžeš ešte zažiť? Napr. keby si odcestoval do vyspelejšej krajiny ako je SK/CZ? hm ? :)
A viem, že by si si želal pekné detstvo atd, a mna to mrzí tiež to všetkého najviac, že to bolo ako bolo, ale to už asi nikto z nás nenapraví.. Jediné čo si môžeme SAMI POSTAVIŤ, je Budúcnosť.
cx600 to napísal veľmi pekne =)
Pozri, keď budeš plnoletý a doštuduješ, môžeš začať úplne nový život niekde ďaleko... už len nejak sa prekonať a vyčkať dovtedy...
Chodíš ešte do školy? Koľko máš vlastne rokov?
Ahoj, mňa už asi poznáš ale.. ťažko sa to číta a nedalo mi na to nereagovať :(
Pozri, ja som tiež gay, tiež s ťažkým detstvom(a 9 ročným šikanovaním) a ťažkou situáciou aj teraz. A všetko príde zbytočné aj mne. A jediné, prečo som sa ja nezabil je, že nechcem raniť rodičov a som až príliš zvedavý na budúcnosť.. Ako vraví wrtz3, ja tiež plánujem (keď doštudujem) odísť odtiaľto čo najdalej (USA) a začať tam odznova celý život, niekde, kde nás gay-ov budú brať úplne inak.. Neláka ťa také niečo? Je mi ľúto že si bol milovaný a možno to nevyšlo, ale to neznamená, že nepríde niekto ďalší. Ver mi..Ja chápem ako sa cítiš ale samovraždou to možno len zhoršíš, aj keď chápem že chceš ukončiť len svoje trápenie ale vedz, že to trápenie prenesieš minimálne na svojich rodičov :(
Keby som býval niekde bližšie, tak by som určite chcel byť tvojim kamarátom, a pomôcť ti. A určite sú taký aj viacerí len ich treba nájsť.. Neviem ako konkrétne ti pomôcť, len viem, že by bola VELKA škoda, keby si sa zabil... Ja túto vetu tiež nerád počujem, ale musím ju povedať: Máš život pred sebou a je kopa iných vecí.. Možno si už starší, ale uvedom si, čo všetko môžeš so životom spraviť. Keď doštuduješ, môžeš odcestovať a začať ÚPLNE nanovo, nájsť si nových kamarátov a možno aj niečo viac. Ak sa trápiš tým, že si gay, tak tým sa trápiť nemusíš.. Chápem že to je možno tu na SK/CZ ťažké, ale ľudí ktorý tebou budú opovrhovať LEN preto, že si gay, ignoruj.. Sú to netolerantné hovädá ktoré si nevedia vážiť človeka ako takého.. Ale sú krajiny, kde takých ľudí podporujú alebo akceptujú takých aký sú.
smrt nie je vychodisko, precitaj si knihu Zivot po zivote od Moodyho, kt. zhrna poznatky aj pacientov, kt. sa pokusili o samovrazdu, ak si zoberies zivot, sam nevies ci to nebude po smrti este horsie, tu a teraz mas zivot a je len na tebe aby si z neho vydoloval to najlepsie, citit z teba,ze sa zameriavas velmi len na negativne stranky svojho zitia, co je destruktivne..
neviem sice kolko mas rokov, ci si na strednej skole,alebo uz mas po nej, ale podla mna ti moze zmenit postoj k zivotu nejaka zmena, skus si najst pracu v zahranici, tam sa ku gayom pristupuje uplne inak ako tuna, zacnes novy zivot v cudzine, niekoho si urcite najdes a na smaovrazedne myslienky budes uz len spominat ako na zly sen..
Ahoj.Chapem co prezivas teraz,tiez som gay,niecim podobnym som presiel aj ja...bola by chyba keby si ukoncil svoj zivot,urcite sa osud zvrtne a prezijes aj ty pekne chvile v zivote.Aj ty mas pravo na lasku,urcite najdes niekoho kto ta bude mat rad a kto ta pochopi.Zo srdca ti to prajem.p.s:-jedna rada na zaver-prvy krok k zmene,nesmies sa nenavidiet!skus najst nieco pozitivne na sebe.
Je vela gay komunit, pripoj sa niekam, budes medzi svojimi a nebudeš tak sam.