Zaľúbila som sa donho znova ? Je to možné ?

Neviem čomu sa čuduješ u rodičou, tá téma ktorá tu bola ako ťa prenasleduje a otravuje, dokonca si z neho mala pocit že až psychopaticky prenasleduje a ty sa divíš rodičom, že ho nenávidia? Oni sa ťa už teraz všemožne snažia presvedčiť, aby si začala používať rozum.

Alebo ak už si uplne rozhodnutá, že pán užasný je pán užasný tak ho zober a prekne krásne nech pozve vašich na večeru a pekne im povie čo k tebe cíti a nech si všetko povedia ako dospelí rozumní ľudia.

myslim, ze davnejsie si tu pisala aj o niecom inom nie len o tom, ze za vsetko mozu len rodicia, ci sa mylim? Viem, ze take reci vedia dost zneprijemnit veci, ale keby si ho lubila az tak ako vravis, nejake reci by ta podla mna len tak nepolozili. Ja som kolko krat a ako dlho bojovala tiez s nasimi. Mozno to nebolo az take, ako to mas ty, ale ver mi, nebolo to prijemne. Spor ohladom jednej veci som riesila minimalne pol roka, uz som bola fakt na pokraji, ale ten moj ma furt podporoval a dodal mi sily, podrzal ma a spolu sme to zvladli. Ked vy to nezvladate ani spolu, tak neviem... Odist nemozte ako pises, to som si myslela... Myslim, ze tam bolo a su aj ine prekazky, ako len rodicia...? A reci rodicov by ta tiez nemali odradit, ze oni chceli blondaka a ty mas ciernovlaseho...jednym uchodm dnu, druhym von.
Nechcem ta urazit, ale fak si myslim, ze by si vztah mat nemala momentalne. Pripadas mi, ze sama nevies co chces, co citis, len silou mocou chces udrzat nieco, co sa neda.

natusa42, ked citam, co pises, uz neviem, co si mysliet, kazdy den nieco ine, mne pripadas velmi rozpoltene, neviem, comu mam uverit, kde je vlastne pravda

jabaduuu
nemozeme odist,nema on na to peniaze a ja uz vobec,prave sachystam na VS,.sice on je uz skonceny,ale este len si hlada pracu,takze ..
a nasi ho nenavidia doslova,nemozu ho ani vidiet / nikdy im krive slovo nepovedal,nikdy sa nechoval blbo k nim ,drzo,proste nič ./ len za to,ze z akej hroznej rodiny je,tak aj jeho si tak zaskatulkovali,a ze sa ku mne nehodi,moja mama uplne salie,ked ho vidi,ze ako sa strasne k sebe nehodime,typicke bachorky tipu " nie je pre teba,zasluzis si krajsieho,z lepsej rodiny ,on nie,ten sa k tebe nehodi,vzdy som si k tebe predstavovala ciernovlasehzo,on je blondak " ..proste ide ma slak trafit ..dneska som sa tak strasne s nimi hadala,uplne mi je az zle z toho,som kvoli TOMUTO nestastna,lebo oni mi ho zhnusili totalne ako len najviac mohli,vzdy to robili,ja by som s NIM SAMA bola stastna,kebyze sa nam nikto nepletie do vztahu,ano,uznavam,teraz opat nie som stastna ,ale preco ???on mi ziadno neublizuje ani nic,nas vztah je priam uzasny teraz,ale chapete ?oni nam ublizuju,cela moja rodina je proti nemu,idem sa z toho zblaznit,normalne mi je zase zle psychicky ..ked vidim ako to je..a co akoze teraz ?im mam urobit po voli ?a mam si najst ineho ?za to,ze im v ich pridrbanych halvach sa nieco znepacilo ?????:(:(:(:(:(:(:(

Natusa pár príspevkov dozadu si sa rozplývala od šťastia a teraz napíšeš, že niesi šťastná? Ty vieš čo chceš????

a to ti za to stoji? staranie o seba, fyzicka pritazlivost... Stoji ti to za to, ze z teba vyciciava zivot, radost /alebo ako to nazvat/ ten vztah? Ved to sa viac trapis. Uz mozno keby si s nim nebola, stretla by si niekoho ineho. Naco sa trapit v niecom, co nie je perspektivne?
Sama vies, ze to nema zmysel. Uz ti mohlo byt lepsie. Je to tazke ked niekoho lubis, alebo nelubis? alebo mas len rada a si zvyknuta? alebo ti je len luto ho nechat kvoli tomu, co si pre neho uz obatovala? Myslim, ze by si mala pouzit svoj rozum a triezvo pouvazovat a dojdes k rieseniu. Este ked aj rodicia sa vam do toho pletu. Mozno by to bolo lepsie, keby ste odisli spolu niekde prec odtial, ale to sa asi neda... Len pozbieraj sily a urob, co je najlepsie. Myslim, ze niekde ta caka vacsie stastie ako toto...

myska ved ja som sa aj zapojila do tvojej najviac diskutovanejsej temy,peknejsie tuje :D:D
ako nie je to na smiech ..ale :/
chapem ta,ja prezivam nieco podobne,lenze s tym rozdielom,ze ja som s hentym uzz treti rok,a je to raz take,raz onake,a myslim,ze to nebude mat dlheho trvania ...aj ked by som chcela opak ...

jabadabau
mna stastie vo vztahu opustilo po prvom ani nie roku ...vztahu..tj.zhruba po 10 mesiacoch,ked som prisla na iste veci...o stasti nemoze byt reci,nie je to nai spokojnost,nie je to nic,len ..proste mam niekoho,nie som sama,stara sa o mna niekto ,ja onho,dbame o seba,mame sa radi,fyzicky sa pritahujeme,neviem ako inak este to mam opisat naozaj
nie som stastna,o stasti nemoze byt ani len reci
nie,rodicia moji a jeho,nie su vyhovorkou,naozaj ..oni nam to cele pokazili,ja ..by som nemala take negativne myslienky,kebyze moji rodicia sa do toho neobuju,ze on je najhorsi a podobne ..vieš ..
asi tiez,.si myslim,ze zbnytocne natahovanie,asi by sme si mali najsz inych partnerov,ale ked je tu ta laska ..co nas k sebe spaja.--
my sa vazne mame radi,do pekla :(

myslim, ze vo vztahu by si mala byt stastna. Ty si v nom akurat zmätena, nestastna mam taky pocit. Pises tak, ze sama nevies ci ho lubis. Keby si ho lubila, bola by si si tym ista a nie zbytocne filozovat ci ANO, alebo NIE. Viac si sa s nim asi trapila, ako prezivala radostne chvile. Teraz sa asi snazis sama seba presvedcit a hladat vyhovorky, ze rodicia ti davali do hlavy reci aby si ho nechala, ale ty si ho lubila, a kvoli nim si nadobudla pocit ze nie. Fakt si daj radsej pokoj, pochybujem, že po tom vsetkom co som si tu od teba uz precitala, s nim ostanes este nejaku dobu. Zbytocne to len natahujes. Namiesto toho si uz mohla byt davno zotavena aspon ako tak z rozchodu, trosku sama sebe sa povenovat a dostat do normalu a prezit plnohodnotny vztah, kde bude viac radosti ako smutku. Ja som so svojim od 15tich a sme spoli 5 a pol roka, tak v tom to nebude.

Natusa, pomoze ti ak napisem, ze ja som so svojim 9 mesiacov. Zaciatok bol asi taky, ze mi zatajil, ze mal x bab a neberie ma az tak vazne, potom som na to prisla a odlubila som sa, na to sa on snazil, lebo asi zistil, ze ma lubi, tak sme to konecne po 5 mesiacoch problemov zlepili a pred mesiacom to pokazil svojimi recami, ktore najdes v najviac diskutovanej teme na fore a ja mam pocit, ze ho nemilujem. V noci sa niekedy zobudim vedla neho a som apaticka, ani nie stastna, ani nie nestastna. Ten tvoj je aspon ziarlivec, ten moj mi povedal, ze keby som sa ja pozerala na inych, tak mu to nevadi a este sa na tom smial...

maoam dakujem ti velmi za tvoju ochotu pomoct
odpoviem ti postupne
mas pravdu,nikdy som ho v skutocnosti neprestala lubit ( je to velka laska),aj ked som sama sebe chcela nahovorit,zue ho uz neznasam,a nenavidim,ze sa mi hnusi,( este do toho moji rodicia ma tlacili,ze nech sa s nim rozidem,aky je hrozny a ako sa ku mne nehodi)a on do toho,tak som si myslela,ze ho neznasam,lebo som pri nom a kvoli nemu mala len problemy,preto problemy prehlusili vsetko krasne,co som k nemu citila,ale asi vzdy som ho lubila....lebo ked sa to tak vezme,kebyze nelubim ho,tak nie som uz s nim a ani sa onho neobavam,ani nič z toho ,co robim,mas uplnu pravdu..chcela som si len akoby nahovorit " co by bolo spravne " v zivote ,a to nelubit ho ,kvoli jeho rodine a pod ..ale v skutocnoszti to tak asi nebolo
neviem,ci som schopna citit nieco medzi,bud -alebo .som skor taky clovek

a hej,niekedy sa sama pristihnem,ze ..asi zbytocne dramatizujem veci a hystercim,uvedomujem si to,vravia mi to viaceri ludia,mozno to nikdy take zle nebolo,ako sa mi javilo,alebo snad este horsie ? neviem sama