Čaute, už asi 305ta moja téma :-D...Ale plne si uvedomujem, že je už so mnou nuda a neviem komunikovať s ľuďmi, veľmi ťažko nadväzujem nové známosti, keď sa ma ľudia niečo pýtajú, len prikývnem, alebo sa tupo usmievam, bez slov...Dnes som bola na kúpalisku, vzal ma kamoš, mal tam celú partiu 20tich ľudí a ja som dokázala prehovoriť s jednou slečnou a jej kamošom aj to po pol hodine. Všimla som si, že neviem o čom kecať, normálne ma nič nenapadne, čo by sa dalo rozoberať, dokonca sa neviem ani opýtať žiadnu vec... Už ma to trošku začína hnevať, lebo som si toho vedomá, ale neviem prečo nedokážem prelomiť bariéru... Proste sedím ticho a rozmýšľam, čo by som sa tak opýtala, niekedy si okolie ani nevšímam a len ticho sedím, potom si o mne ľudia právom myslia, že som divná, aj mi to už bolo povedané....hmmm??
Viazne u mňa komunikácia
Dzana, ides na to správne. Tiez som bola presne ako ty,.teraz uz nemám problém, chce to len cvik a odvahu, veriť si, a pôjde to.
misajo to nie je o sebavedomí, problém u mňa pretrváva, ale osm odhodlaná ho vyriešiť...a verím, že to dokážem, keby osm o sebe pochybovala, tak by mi to asi veľmi nepomohlo, je rozdiel veriť si že niečo vyriešiš a neveriť si medzi ľuďmi to sú dve veci...podľa mňa...ale krok v pred je, veriť si, že vyriešim to, čo ma trápi :-)
uz si nad vecou ako pozeram co to sposobilo si sa na kupku opalila a stuplo sebavedomie? az by to slo tak daj vedet aj ja by som potrebovala som malo pripecena
Dzana neprekonas to sama od seba.Je to urcite socialna fobia v slabej forme,ja ju mam tiez.Ja to skusam uz asi rok,niekedy sa zaprem na maximum,naberem si sebavedomie a vyrazim do ulic s tym pocitom ze sa nicoho nebojim a ze ja som pan.Nevydrzi to dlho,max 1 den,potom to znova u mna nastupi.Ja som na tom zrejme horsie ako ty,ale idem ku psychiatrovi a je to moje pevne rozhodnutie lebo uz ma nudi takto zit,ze nemam co povedat alebo nejdem tam lebo co tam budem robit a budem stredobodom pozornosti a pod.Ja sa napriklad bojim zoznamovat z cudzimi ludmi,s dievcatami,z chlapmi ani nie.Strach je ze nebudem vediet co mam povedat a vyndem na javo ako taky debilko
No ja tiež sa vyhýbam statočne ožranpárty...Nevidím na tom nič a tí opití ľudia mi len dvíhajú tlak, to je jedna vec. Druhá, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť, je psychológ/psychiater...Načo??? Všetko je v mojej hlave a myslení, nepotrebujem na to lekára, aby mi povedal, čo robiť..Musím prekonať strach, alebo neviem. Ku psychol. som už chodila a nepomohol mi, pomohla som si sama knihami a myslením...To že som sa na kúpalisku nemala s nikým o čom baviť viazne asi v mojom sebavedomí, tíško som sedela a sledovala okolie...Samozrejme, že mi potom ľudia hovoria, že som divná :-(...A asi trpím aj tou fóbiou, keďže sa necítim dobre vonku, kde na mňa každý upiera pohľad a ja si už aj počas mračného dňa nasadzujem slnečné okuliare, aby sa mi nik nedíval do tváre...:-( Vystupujem tichou rečou, vždy sa ma každý pýta: "Čo?", lebo mi nerozumejú, keďže skôr mrmlem, namiesto toho, aby som sebavedome rozprávala...
miso21 - psychiater ... predpise to lieky a tie ti pomozu ... - k tomu by som chcela len dodať, lieky nech berú tí, ktorí to naozaj potrebujú a nie tí, ktorí trpia menšou poruchou...Ľudia si až príliš zvykli na lieky, zabudli ste však, že v minulosti lieky neboli a ľudia prežili aj tak...
Tak, čo mi len ostáva, ako to prekonať...Minule som sa šla prejsť so psom a prihovoril sa tam ku mne jeden mladík, a zas to moje trápne ticho, ale potom som sa opýtala jednu obyčajnú otázku a potom to už sa niekam aj pohlo...Ibaže mal v jednej ruke pivo a v druhej cigaretu a to ma odradilo a zdrhla som :-D
Ale na takýchto ľuďoch sa môžem cvičiť, nie? :-)
psychiater ... predpise to lieky a tie ti pomozu ... len nevahaj a chod.... drzim palec ;)
komunikacia in real a komunikacia na pocitaci su dve diametralne odlisne veci
kazdy clovek ma tuzbu komunikovat, a cez pocitac je to skor o jeho myslienkach... to nieje skutocna komunikacia.
Ta je ovela zlozitejsia a vstupuje do hry ovela viac aspektov... napriklad neverbalna komunikacia, ktora je mimochodom ovela dolezitejsia,
ale tak viem, ze si robis srandu, a chapes to aj sama, ze su to dva odlisne svety.
ked je niekto introvert, to neznamena, ze nieje komunikativny. To len znamena, ze ma nejake bloky a zabrany, proste sa citi zle ,v spolocnosti ludi, alebo ineho cloveka, ktoremu nedoveruje. cize, je to vlastne urcita porucha.
by si sa divila, kolko introvertov sa odrazu stane extrovertami, ked si trochu vypiju, a tie bloky sa trochu rozpustia. :-)
