Je taka... zvlastna, tajomna i vesela zaroven, realisticka no zasnivana tiez. Spoznal som ju pred nedavnom a niecim, co ani sam neviem popisat ma zaujala.
Spoznali sme sa cez net, isty cas komunikovali a potom sa mali stretnut. Kedze byvame od seba cca 400km bolo to celkom narocne. Vyuzil som svoju pracu a sluzobku do toho isteho mesta a zorganizoval vsetko tak, aby sme sa mohli stretnut. Mal som pre nu pripravenych zopar prekvapeni a tak :)
Ked uz malo ale dojst k stretnutiu zrusila to. Trocha ma to zarazilo a nahnevalo, ale kedze vy zeny ste zvlastne stvorenia - akceptoval som to :)
Co si o tom myslite? Zlakla sa? Este den pred stretkom mi pisala, ako velmi sa tesi, sama navrhla stretko a casto mi pisala aky som uzasny...
co si o tom myslite?
PS: Tak som sa na nu tesil :)