Ahojte. Manžel stratil prácu, začína podnikať. Viem, že rozbeh trvá pridlho a žiada si to aj určitú investíciu. Mám strach, že mu to nebude vynášať. Snaží sa, behá okolo toho, myslím si, že až niekedy príliš. Keď sa ho pýtam, prečo musí jazdiť z jedného konca na druhý, nabehá xy km, povedal, že nemám to riešiť. Pýtam sa ho ako to vidí, povedal,že nemám riešiť, že sa mu nemám starať do jeho práce a bude sa snažiť zarobiť. Nato moja otázka a ak nie? Ak to budú len náklady koľko to mám vydržať 3 mesiace, pol roka? Mykne plecami. A ak sa ti nič nevydarí? Odpovie: Riziko podnikania. Ked sa pýtam ďalej, čo bude ako si to predstavuje, vybuchne, že čo chcem stále riešiť, nazve ma slepicou ak nie horšie. Hovorím mu, že mám strach, on na to, že ty máš strach zo všetkeho, len počúvam nerieš,nerieš,nerieš. Mám to vážne nechať tak a prestať riešiť? (povedal, že ak neprestanem riešiť, tak mi bude hovoriť stále, že som taká-onaká a že odíde od nás)Trochu ma to trápi - dosť ma to trápi, máme predsa rodinu. Je to odo mňa hlúpe, že sa ho pýtam? Ja viem, že chlapi to nemajú radi, ale že by až takto mali reagovať? Možno moja chyba, že ho ,,nepodporujem,, snažila som sa ho podporovať, ale myslím, že sa to uberá nie správnym smerom. Na to mi ešte povie, že ja som lajik a mám nechať všetko na neho. A tie urážky sú mi veľmi nepríjemné, ale neviem sa pretvarovať, že je všetko v poriadku a že nemám strach-mám. Dnešná doba nie je ľahká. Fuuu, neviem ako sa mám s tým zmieriť a byť kľudná.....
práca-ponižovanie od manžela?
dedrina, píšem ti ako žena čo tým prešla, tým, že si povieš, že nebudeš sa ho na nič pýtať, veci len zhoršíš, lebo problémy sa nabalia, nakopia a bude to horšie. Jeho postoj k veci NIE je správny.Mal by brať do úvahy tvoje obavy a fakt ťa uistiť o tom, že to čo robí a ako to robí je pre vás najlepšie. A ak to neurobí, tak potom asi je to len najlepšie preňho, a jednoducho nechce, aby si sa mu v tom rýpala, aby si na niečo neprišla nebodaj - to v tom horšom prípade, čo ti pravdaže neželám, tak toľko zatiaľ:o)
Ďakujem za príspevky, pomáhajú mi aj tie pozitívne aj tie negatívne. Verte tomu, že ani je to nemám ľahké. Ráno odveziem deti do školky, uhánam do práce, prídem z práce, zabezpečím aby mi mal kto vyzdvihnúť v školke, prídem domov, trochu poupratujem, navarím aby manžel mal večeru, nemám velmi času sa venovať sama sebe. Nehovorím, že niekedy sa aj ja nevykašlem na tu domácnosť, ale všetko ma počká. Ja si uvedomujem, že chce pre nás to najlepšie, ale ..... je tam aj nejaké pozadie. Možno som z tých čo je labilnejšia osobnosť, možno som vždy všetko mala čo som potrebovala, to že na mna pri svojej agresivite zdvihol pár krát ruku, nebudem hovoriť. Ja si myslím, že je vorkoholik, rodina je dôležitá pre neho, ale ak sa dohodneme na niečom, že dieťa vyzdvihne so školky, ja mu volám, že či vyzdvihol a on povie sorry ja dnes nemôžem, nerieš a vôbec ho to netrápi, že sme sa na niečom dohodli. Nemám to ľahké, ale fakt mi pomáhajú aj negatívne prispevky. Rada si vypočujem názory iných. Teraz beriem tabletky aby som to zvládala ľahšie, ale nie ľahko sa s tým všetkým vyrovnávam. A ešte jedna vec, nechcem ohovárať manžela, pretože som povedala že mne je rodina prvoradá, ale nechce už so mnou komunikovať o istých veciach tak to ma naozaj hnevá. A čo sa týka jeho práce vklad do všetkého išlo rovným dielom aj s mojích úspor a nechcem aby sa vyjadroval slovom nerieš. Ale nebudem už riešiť, pretože sa z toho zbláznim a zbytočne budem plakávať a on si nebude z toho robiť nič....... Len sa potrebujem nejako s tým vyrovnať. Zaprisahala som sa, že už nič mu nepoviem, ale fakt nič. Ale bojím sa že raz vybuchnem tak, a nedopadne to dobre pre mňa.
Ja si tiež myslím, že by si ho mala skôr podporiť. Keď už sa na to dal ... Sám má určite obavy a strach ako mu to pôjde a ty do neho ešte vyrývaš s hentakými otázkami. Podľa toho ako si to napísala mi to pripadá naozaj ako vyrývanie, rýpanie ... Už teraz mu kladieš otázky, " čo ak sa ti nič nevydarí ". Nehnevaj sa, ale toto by nasralo asi každého, tak sa nečuduj, že je podráždený. Jednoducho dal sa na to, tak bojujte. SPOLU! Inú možnosť momentálne asi nemáš ...
ďakujem dvojbottka
Smejem sa na tých najivných rečiach, čo Ti tu píšu ženy, že je v tom durhá žena, len pre to, že sa Tvoj manžel niečomu venuje a robia z Teba chudinku...TY si začala do neho rýpať, on sa obraňuje rečami typu - nerieš...Zmeň k nemu chovanie, zemní aj on, je to reťazovka...Ja by som bola tiež nepríjemná, ak by do mňa niekto rýpal a aj som..Pracujem celý deň do noci na niečom a doma už na mňa kričia prečo toľko robím, že nič nedosiahnem a áno chovám sa presne tak isto a Tvojho muža chápem a to že sa nevenuje synovi, si musí uvedomiť on sám...Bože však trochu rozumu ženy a buďte chápavé k ľuďom nielen k mužom ale všeobecne, tie reči ma dostali clekom...NAJIVITA...
trojka333 - zaujimava teoria, hladat hned milenku za vsetkym.
to co si napisala "mal by si vypočuť tvoje obavy a uistiť ťa že pre teba aj deti to bude najlepšie, len to trošku potrvá" - mozno zo zaciatku robil, a dlho, ale uz mu dosla trpezlivost sa donekonecna opakovat.
osobne mam tiez dojem, a dedrina neuraz sa, ze mu to skor stazujes vecnymi otazkami, nervozitou a strachom, podozrievanim a vrtanim sa v tom.
vychadzam, ako my vsetci tu, len z toho co si napisala. mozno sa ma cela vec inak, ale to my nevieme.
fakt by to chcelo viac podpory a pochopenia v pozitivne ladenom style a zmysle, nie "a co ked to nevyjde? a ako dlho este? a co potom? a co ked toto co ked hento?"
chapem tvoje obavy, ale ak naozaj nechces, aby tvojmu muzovi dosla trpezlivost a jedneho dna mu prasklli nervy, tak sa stiahni a staraj sa o to, co dokazes a vies najlepsie ty sama. rodinu, deti, domacnost - ten povestny rodinny krb, aby sa manzel rad vracal, mal si kde oddychnut po celodennom alebo celotyzdennom strese.
je podstatne lepsie, ked si ulohy rozdelite, nez ked budete pchat nos jeden druhemu do jeho "teritoria".
predstav si opacnu situaciu. manzel by ti stale lozil do kuchyne, obsmrdal pri vareni a kritizoval, pytal sa kedy to uz konecne bude, ci sa to vobec bude dat jest, ci si nezabudla kupit toto alebo tamto, vyprat pradlo na spravnu teplotu...
ruku na srdce - po urcitom case by aj tebe praskli nervy, tresla by si so vsetkym so slovami "tak si to rob sam, ked si myslis, ze to vies lepsie" a nepomoho by ti, keby to zdovodnoval "ja to myslim v dobrom, chcem ti pomoct".
na taku pomoct sa mu mozes vies co...
tak?
to akokeby si opisovala našu situáciu doma - donedávna, to isté o deti sa stará, ale ja som bola kdesi ta tam a moje potreby, želania nebral do úvahy, a to isté, nerieš, daj mi s tým pokoj atd, stále dookola.....prebudenie bolo fakt tvrdé, mobil si strážil.....a milion vecí , na ktoré som prišla až po čase ale skôr som si ich nevšímala, škoda
ja si myslim ze ked chce chlap podporu mal mal by sa aj on podelit so svojimi planmi,ved v com ho ma dedrina podporovat ked poriadne ani nevie o co ide...manzelstvo je o dvoch ludoch nie o jednotlivcovi, v stavke su nielen jeho peniaze ale vpodstate zivobytie celej rodiny,preto si myslim ze ma co do toho povedat aj dedrina.Doubledog podla tvojho nazoru ma zena ofukovat chlapovi prdel v akomkolevk mnozstve...lebo on chudacik ma toho vela...neviem ako by si sa ty citil keby niekto manipuloval aj s tvojimi peniazmi a buducnostou a nic by ti k tomu nechcel povedat...presne toto je problem dnesnej doby, preto je tolko rozvodov...uplne viazne medzi manzelmi komunikacia.
Nemyslím si, ale ruku do ohňa by som za neho nedala, to máš pravdu. Ale on bol vždy taký vorkoholik. A ešte ma trochu aj niečo zaráža, ze predtým sa malému viac venoval, teraz to trochu obmedzil. Vráti sa so ,,svojích,, ciest, navečeria, ide cvičiť, s malým si umyje zuby a je večer.... Ach jaj, no mám chrobáka v hlave. Ako si na to prišla ze ta podvádza. My sme spolu 8 rokov.... je to dosť dlhá doba a v poslednom čase naozaj keď sa začneme baviť sú to samé urážky. Som ho koľko krát prosila, aby ma neurážal. Môj manžel je dosť agresívny človek, žial je to v povahe. Nemôžem povedať, že by bol zlým otcom, to naozaj nie, ale ku mne sa správa fakt hrozne, ale vysvetľuje to tým, že nemám riešiť...A mne to slovo ide fakt na nervy.
no moja zlatá, na tvojom mieste, by som skúmala, či za tým nie je iná žena. tie presuvy sem a tam, a ton akým sa s tebou baví a to že "nerieš", to nie je normálne, mal by si vypočuť tvoje obavy a uistiť ťa že pre teba aj deti to bude najlepšie, len to trošku potrvá, alebo ....to čo som zistila ja- že ma podvádza
