Ahojte. Manžel stratil prácu, začína podnikať. Viem, že rozbeh trvá pridlho a žiada si to aj určitú investíciu. Mám strach, že mu to nebude vynášať. Snaží sa, behá okolo toho, myslím si, že až niekedy príliš. Keď sa ho pýtam, prečo musí jazdiť z jedného konca na druhý, nabehá xy km, povedal, že nemám to riešiť. Pýtam sa ho ako to vidí, povedal,že nemám riešiť, že sa mu nemám starať do jeho práce a bude sa snažiť zarobiť. Nato moja otázka a ak nie? Ak to budú len náklady koľko to mám vydržať 3 mesiace, pol roka? Mykne plecami. A ak sa ti nič nevydarí? Odpovie: Riziko podnikania. Ked sa pýtam ďalej, čo bude ako si to predstavuje, vybuchne, že čo chcem stále riešiť, nazve ma slepicou ak nie horšie. Hovorím mu, že mám strach, on na to, že ty máš strach zo všetkeho, len počúvam nerieš,nerieš,nerieš. Mám to vážne nechať tak a prestať riešiť? (povedal, že ak neprestanem riešiť, tak mi bude hovoriť stále, že som taká-onaká a že odíde od nás)Trochu ma to trápi - dosť ma to trápi, máme predsa rodinu. Je to odo mňa hlúpe, že sa ho pýtam? Ja viem, že chlapi to nemajú radi, ale že by až takto mali reagovať? Možno moja chyba, že ho ,,nepodporujem,, snažila som sa ho podporovať, ale myslím, že sa to uberá nie správnym smerom. Na to mi ešte povie, že ja som lajik a mám nechať všetko na neho. A tie urážky sú mi veľmi nepríjemné, ale neviem sa pretvarovať, že je všetko v poriadku a že nemám strach-mám. Dnešná doba nie je ľahká. Fuuu, neviem ako sa mám s tým zmieriť a byť kľudná.....
práca-ponižovanie od manžela?
Áno som ,,tipická,, žena. Aj sme sa dohodli kolko na ,,začiatku,, môže s rodinného rozpočtu minúť a nemyslím si, že je to málo.
Ja mu chcem byť oporou, snažím sa, nechcem ho ponižovať a ani mu neveriť, len nechcem aby mykol plecami a povedal, že je to riziko podnikania. A zamestnať sa nechce. Chce byť na volnej nohe. Viem, že teraz príde vela príspevkov aká som, že ho nepodporujem, ale sú určité hranice. A naozaj nechcem aby sa to dotýkalo rodiny. Viem, že peniaze nie sú najdolezitejsie, ale bez nich sa jednoducho existovať nedá. Máme hypoteku,dieta,dom..... tak je pochopitelne ze mám obavy.
povedal by som, ze si typicka zena.
svojho muza budes deptat, az kym to nevydrzi a nevykasle sa na to (pripadne aj na teba)
myslis, ze on nema dost svojich pochybnosti a obav?
a potom sa cuduj, ze je podrazdeny, ked od osoby, ktora ho ma podporovat, dostava pravy opak.
ak by si ty nieco rozbiehala a tvoj muz pochybovacne vyryval, tak sa tu budes rozculovat, ako ta nechape, ako ta nepodporuje, aky su ti chlapi hrozni.
a zalarmujes miestnu zensku uderku, ktora ohovori vsetkych muzov, pripadne napises rovno na nejaku EU komisiu pre prava zien a budes pozadovat, aby tvoje poziadavky Slovensko prijalo ako ustavny zakon.
Niekde som cital, ze prvych 5 rokov je zacinajuca firma vo vacsine v strate a 90 percent z nich do 5 rokov krachuje. Statistika....
Jedna vec je podnikat, ale treba si uvedomit, aby firemny dlh nepreniesol na rodinu. T.j. pre ochranenie rodiny by bolo vhodne, keby mal zalozenu SRO-cku. Alebo by bolo bezpodielove spoluvlastnictvo rozdelene.
Neni problem pchat do firmy, ktora neexistuje peniaze, ale musi mat racionalny podnikatelsky plan. Ono sa to da istu dobu robit, az ked clovek nenarazi na svoj financny limit. Niekto to potom riesi uverom. Ak sa firme bude darit, OK. Ale neni to tak lahke a ak to nema dobre premyslene, moze sa stat opak. Firma padne a dlhy na krku.
Preto je opatrnost na mieste.
Idealne je robit nieco, kde maximalizuje zisk a minimalizuje naklady. Ale to sa nezlucuje s kazdym druhom prace. Niektore prace na takyto sposob nie su "stavane", aj ked aj tu sa da zvazit sposob financovania, napr. tak, ze naklady na material a dopravu sa prenesu na objednavatela a prace si hradi dodavatel. Ale to je zas o dohode a zmluve s kupujucim - nemusi zase ziskat zakazku. Dalsia vec je, ze su aj vychcankovia a moze sa mu stat, ze bude mat problem aj s platenim od zakaznikov...
Z vlastnej skúsenosti viem, že podpore veľa pomôže, čo tak pochybnosti vymeniť za trochu podpory? Manžel má plány a treba ho v tom podporiť, pôjde mu to ľahšie, povedz mu že mu veríš v tom čo robí a že má Tvoju podporu a bude Ti ľahšie aj jemu...Aj ja doma nemám podporu a preto hovorím, nech sa nikto do ničoho nestará, čomu sa ja venujem deň a noc a parcujem na tom stále a bude to trvať, ale úspech to všetko prebije a manžel i ty budete šťastní...A pýtaj sa ho kľudne, ale pýtaj sa ho " Ako Ti to ide?, Čo nové, Kam si pokročil..." a určite nie, že mu každý deň budeš robiť výčitky, že to nikam nespeje...Reagovala by som (aj reagujem) rovnako...Ver mi podpora rodiny, je to najkrajšie, čo môžeš človeku dať...Bude si to veľmi vážiť a zmení aj prístup k Tebe..Buď silná (vôľou) v tomto :-)
