Úzkosť

ahoj tinuš. som na tom ako ty.niekedy mám pocit,že som sa zo strachom už narodila.Neviem koľko máš rokov,ale ja mám už vlastnú rodinu,malého syna,ktorý chodí do škôlky a muža,ktorý je často na cestách.všeličo sa môže stať.Jednoducho na niektoré veci NESMIEŠ myslieť. Zbláznila by si sa z toho.Je pravda,že nie je možné len tak nemať strach.Ale treba to trochu v hlave triediť.Každý z nás má pri sebe osobu,osoby,o ktoré sa bojí,lebo ich má rád.Preto sa radšej nesústreďuj na strach, ale na to ako najlepšie stráviť čas s týmito osôbkami. Mám panickú poruchu-to je úzkosť,strach zo všetkého.zo života, z umierania, zo smrti,z ľudí...Ale ja sa jednoducho nesmiem báť.Nechcem mať strach.Zameraj sa na veci,ktoré chceš v živote spraviť.Vykašli sa na strach.Možno by ti pomohla dobrá kniha,ktorá ťa naštartuje.Prečítala som ich niekoľko a z každej vo mne ostalo niečo,načo si spomeniem,keď mi nie je najlepšie.Potom to prejde.

tinuš,prečitala som si niekolko krat tvoj prispevok a trochu som sa v nom videla.ja som sa po určitych situaciach začala bať nielen o svoje deti ale takmer o každeho.vždy som myslela len na to čo všetko sa môže zle stať.prichadzala som o velmi vela zažitkov,pretože som si ich nevedela vychutnať na plno,nevedela som sa prestať bať.už to hraničilo ako som každemu všetopovala len nech si da pozor a čo všetko sa môže stať až som už sama začala citiťže to nie je normalne.ale bohužial neskoro,moj strach sa vyhrotil až do panickych atakov a uzkosti,ktoru som nevedela ovladnuť.to by si sa dočitala v predchadzajucich prispevkov.su to velmi neprijemne pocity a stavy,ktore už sam človek nedokaže ovladnuť.Preto by som ti radila aby si čim skor navštivila psychologa a neodkaldal to.Už to že si sem napisala je prvym krokom a je dobre že si to uvedomuješ.nenechaj to zajsťdaleko a ja z vlastnych skusenosti viem,že sa to len stupnovalo,hoci som si myslela že trochu relaxu a inych myšlienok ma privedu k životu bez strachu,nepriviedli,ale zase sa nemusiš bať,odbornici ti pomožu a znova budeš preživať život tak ako pred tym.vela uspechov!

Prepac, v rychlosti som si neprecitala Damaxy. Aj ona Ti to presne tak o posunuti antidepr. napisala :D

Skorica, bud pokojna. Pri mnohych liekoch, aj antidepr., sa postupne nastavuje ucinna koncentracia v krvi /preto ich ucinok zacneme citit az po urcitom case/ a ta urcitu dobu zotrvava alebo klesne len nepatrne, aj ked pravidelne na hodinu antidepr. neuzijes. Ty budes urcite v norme a telo nic nepociti. Pekny den Vam vsetkym.

dobre rano dievčata,vyspinkane?ja mam dnes neako viac roboty,tak idem už teraz na kavu.

tinus velmi tazko.Skus cez odbornú pomoc.

skorica ja si myslím,že nejakú dávku lieku mas v sebe a si vlaste zaliecená a nic sa nestane.ved antidepresíva dlho nabiehajú aj pomaly sa vysadzujú neboj nic nebude

Dobrý večer všetkým. Zabudla som si dnes vybrať recept na antidepresívum Paretín, ktorý užívam každý deň o 10 ráno, zajtra idem do práce tak ho užijem najskôr tak o pol 3 poobede nebude to vadiť ? Už teraz mám strach. Inak atarax už neberiem 3 dni a zatiaľ v pohode. Teraz ked chodím do práce aj ja som zadelila v domácnosti úlohy aj na iných a prestala som sa trápiť či je upratané alebo nie. Zisťujem , že žiť sa dá aj v nie Tip top upratanom byte. Sú dôležitejšie veci na svete. Ja som si myslele, že len ja dokážem najlepšie upratať a že som v domácnosti nenahraditeľná.

Ahojte, chcem sa spytat ako sa da zbavit takej veci, ze mam stale pocit strachu. Minuly rok v lete sme boli na chate a utopil sa nam tam kamarat. Odvtedy mavam strach zo vsetkeho snad. Ked ide priatel von s kamaratmi ja mu radsej dva krat zavolam, ci sa mu nahodou nieco nestalo. Ked ide brat autom niekam len trpnem ci nemal nahodou havariu. Ked isli rodicia na dovolenku v lete, nebolo stastnejsieho cloveka, ked sa vratili. Nie ze by som im to nedopriala, ale strasne som sa o nich bala. Proste stale mam o niekoho strach. Odkedy sa to stalo akosi som si uvedomila, ze zivot nie je vecny a ze ludia zomieraju! Neviem sa s tym vyrovnat a stale mam pocit, ze co ked sa to stane niekomu mojmu najblizsiemu. Mam pocit, ze by som sa potom zblaznila. A este mam taky pocit, ze ked nebudem na to mysliet prave vtedy ked je niekto prec, tak prave vtedy sa stane to najhorsie. Proste ked to nebudem cakat. Ja viem, je to sibnute. Neviem si s tym rady a hlavne to ani neviem zaradit kam to patri. Je to uzkost? Ako by som sa toho mohla zbavit? Dakujem za pomoc

tak to si ma potešila,inuška