Úzkosť

mily milli a ja som depkacka-alebo bola som-este neviem-takze je jedno ci uzkost,depresia alebo ina psych.choroba..."Clovece pomoz si sam aj Boh ti pomoze!!!"

je velmi krasne a velmi velmi potrebne v zivote niecomu verit!clovek,ktori nicomu neveri,je prazdny-jeho zivot je prazdny.kazdy z nas veri v nieco ine-kazdy si najde na svete cosi comu veri a to je spravne.ale bez viery v seba sameho nedokazeme nic.samotna viera nestaci-nic nevyriesi,ale doda nam pocit,ze nie sme sami,vdaka nej mozme byt silnejsi,mat iny pohlad na svet aj na seba-ale pokial nezacneme verit v seba,vo svoje schopnosti,svoju jedinecnost a silu-nikdy sa nepohneme z miesta,nikdy nebudeme schopny bojovat ci uz s uzkostou,problemami alebo depresiou.a verit ze MY nad nimi raz vyhrame,verit ze MY sme silny a dokazeme vyhrat,ze MY urobime vsetko preto aby sme vyhrali.

Ahoj. Myslel som, ze uz neprispejem, ale predsa mi nedalo, lebo vravim si, niekomu to mozno pomoze. Asi si si, Milos, dobre neprecital, ale ja som v prispevku tiez hovoril o depresiach v mladosti, aj ked skor islo asi o uzkost. U mna to boli napr. obavy z mojho prejavu ci vyzoru, ale aj uzkost zo smrti a strach z pominutia. Mne tiez hovorili o Bohu, ale mne to nestacilo, nerozumel som, co mi hovoria. Viera v Boha je nieco ine, nez len pochopenie, alebo city. A ja som potreboval to "ine" a mne to vtedy nikto nevedel dat. Ale bol to Bozi plan pre moj zivot, lebo vtedy este nebol toho cas, ale ten cas prisiel a ja som mohol poznat celu pravdu. A nie len to; teraz viem, ze som to musel prezit aj preto, aby som pochopil inych, teda aj Vas, aj ked z toho co tu citam som zazil snad len "slaby odvar", az trochu toho lutujem, ze mi toho Boh nemohol nalozit na plecia viac, aby som Vas mohol este lepsie pochopit. Ale kazdy ma svoje jarmo zivota. To vsak chce Boh pomoct niest, ked uz nevladzeme a potkyname sa. Ale my sa tomu akoby branime a chceme si sami pomoct. Vtedy nas Boh necha, aby sme sa presvedcili, ze to z vlastnych sil nedokazeme. Dufam, ze som to napisal zrozumitelne.

Dievcata mam radost ze ste sa stretli ved my sme tu uz ako spoluziaci akurat rozneho veku a kazdy z ineho kuta no studujeme spolocnu vec zdravim vas bojovnici

slavma cestou poznania zivota uzkost a to vsetko okolo si pustame sami fakt som vsetko rozobrala z mojho zivota a poskladala odznova bola som na dne na hranici ale nemala som odvahu to skoncit takze viem o com to bolo a kazdeho kto tu vyzna a povie svoj pribeh viem pochopit najme pocitovo,ale to vsetko sa da napravit uz nikdy to nebude ako predtym ,ale funguje to zivot ide dalej a sme bohatsi o velke poznanie najme seba samych

Ahojte:-)No tak som tu.
S Lenčok som sa dnes stretla. Vypadalo to tak,že sa dnes vôbec nestretneme ale našťastie sa to podarilo.:-)Lenčok je veľmi zlatá osôbka len škoda, že sme mali na seba málo času. Ale dohodli sme sa, že sa ešte raz stretneme. Inak Žilina je pekné mesto.
Brunuška to mi je ľúto že tvoja téma už nie je. Ale čo už však si aj tu môžeme písať.
Pre Milliho:Našiel si zmysel života-Boha a som rada, že si mu odovzdal život. Verím, že ti Boh bude pomáhať a depresia sa ti bude prekonávať oveľa ľahšie.
Miloško aj ja som veriaca a verím, že Boh mi tiež pomáha. On mi posiela do cesty ľudí s ktorými sa cítim dobre a sa o mňa starajú a to hlavne keď mi je zle. Naozaj ti z vlastých skúseností môžem napísať že viera mi lielen pomáha ale aj sa stalo mojím svetielkom v tejto hroznej tme.S ním úzkosť a strach prekonávam oveľa ľahšie.Ale rešpektujem tvoj názor. Inak som si ťa tu v tromto fóre obľúbila:-)Tak som rada, že ťa tu máte.
Tak sa zatial majte....

miloš, ahoj!!
bobec, ahoj!!
všetci ahojte!

kiez by aj mne tak bolo :-)) ja si poviem ze mi je dobre a ono mi aj bude tak 10 minut :-))

To ti zavidim, ze sa mas vyborne. Ako si to dokazala, ako ti presli uzkosti?

bobec vyborne ja si hovorim ze sa mam dobre vzdy.Totiz si spomeniem ako je to zle a hned viem ze to nie je tak.Takze mam sa dobre.