Po dvojrocnom vztahu, ktory bol plny rozchodov a mojej vecnej nespokojnosti som zistila, ze moj partner ma,,pravdepodobne,,aspergerov syndromom. Ako sa to da potvrdit a ako vyvratit? Nema priatelov, nevie sa zasmiat spolu so mnou, len na svojich zartikoch. Nechape ironii, velmi casto je ticho, pocas dna si mrmle po pod nos monology z filmov, neprejavuje emocie, nezaujima sa o toho druheho, nepyta sa otazky typu: ako sa mas, co si robila, kde si bola...,nevie komunikovat v spolocnosti, v kt. ma nevhodne poznamky a absurdne dialogy a vsetci moji znami, ktorim som ho predstavila, ho oznacili,,za divneho,,.Neviem co mam robit. Da sa mu pomoct? Ak nie, ako ten vztah ukoncit? Mam ho napriek tomu rada, ale uvedomujem si, ze buducnost to nema. Som zufala.
Obavam sa, ze moj partner trpi autizmom - AS
Loveme- ked myslis :)
To asi nebude autizmus, jemu asi trosku drbe, nic v zlom. Skus sa ho na to opytat. Tu na fore ti za neho nikto neodpovie, preco je taky.
"pocas dna si mrmle po pod nos monology z filmov, neprejavuje emocie, nezaujima sa o toho druheho" tu sa ťažko najde cesta k spokojnému spolunažívaniu. To by museli byť obaja partneri rovnakí,aby im to vyhovalo.
Loveme- sama som podobony typ cloveka ako jej partner. a viem ze i s takym clovekom sa da najst vychodisko priazniveho spolunazivania.
Je síce pekné, čo Ti tu títo mladí priatelia píšu. Ja som vo vzťahu, lepšie povedané v manželstve s človekom, o ktorom som roky nevedela, že trpí istou chorobou. Myslela, že je to povahou, že sa to dá zmeniť, aj on to chcel zmeniť, trpeli sme tým obaja, ale Keď to zasahovalo už aj deti, povedala som dosť. A tu som videla, že môj zdravý sedliacky rozum mi hovoril dobre, bola to choroba. Teraz sa už lieči. Ale je toto život???Podrobnosti nemám chuť rozpisovať. A gény si nesú aj deti. A ver mi, že je to na nich vidieť. Neželám to nikomu, ani svojmu nepriateľovi. A na tie rečičky, že máš ho mať rada takého, aký je, na tie zabudni. Ak je tam porucha, ak je tam takéto divné správanie, porucha tam môže byť, tak ten život teda ľahký nebude. Ide aj o to, či chcete mať deti, treba zistiť, čo v jeho rodine je, aké sú tam naozaj choroby, ak to je ono. Je dobré, že si si to tak skoro všimla, život nie je len o pozeraní cez ružové okuliare, život je tvrdá realita, viem, o čom rozprávam.
Wow, a to ako ste sa zoznámili? Aj doteraz bol taký "vrúcný"??
celestinka, a čo teraz ma do konca života žiť s niekým koho má síce rada,ale nepatria k sebe? Ak by ho nemilovala, tak by sa mu ani nesnažila pomôcť.
"Da sa mu pomoct? Ak nie, ako ten vztah ukoncit?" - cudujem sa ti. o cloveku ktoreho milujem, by som tuto vetu ozaj nepovedala. mozno vobec nema autizmus, iba ty vidis velmi zveliceny rozdiel medzi hociktorym typizovanym chlapcom a chlapcom, ktory je iny, nema rovnake nazory a nezasmeje sa na kazdej nevtipnej kravine ..
pokial mi nevadi spravanie partnera a lubim ho ostanem s nim aj keby mi ho kamarati vyhovarali.
pokial to pre teba predstavuje prekazku a vidis ze to je problem ktory nema riesenie tak to skonci.co ti tu ma clovek poradit?ty sama musis vediet ci chces byt s tym clovekom.len debil sa riadi kazdou radou od druheho cloveka ktory neni v tej situacii.
Láska býva nesebecká, nehľadá svoju vlastnú výhodu. Chápem, môže to byť pre teba ťažké a tiež sa čudujem, že si na to prišla až teraz... :)
Každopádne... ak je to to, čo si myslíš, môže byť na teba veľmi naviazaný a hoci najavo svoje emócie nedáva, môže mať k tebe silnejšie puto, než si myslíš. Opačná strana mince je tá, že ak to má teba vyčerpať a doslova zničiť, je tiež múdre stanoviť si nejaké obmedzenia. Nerád radím ukončenie vzťahu, je to iba na tebe, zváž všetko, čo sa dá.
Tvojou prvou úlohou môže byť pomôcť mu. Autizmus je do istej miery liečiteľný, ale stále nikto nevie, či to je naozaj táto diagnóza. Láskavým spôsobom ho dostať k psychiatrovi, môžete tam ísť spolu. Hlavne mu nedávaj ultimátum - buď pôjdeš alebo...
Myslím, že aj psychológ by mu vedel poskytnúť doplnkovú "liečbu", resp. terapiu na zmiernenie. Poobzeraj sa napr. tu:
Ako základ ale stále vidím toho psychiatra, keďže takýto vážnejší stav vyžaduje lieky.
Dôležitá zásada, ktorá funguje prakticky vždy, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá: Láskavý prístup, nenásilné presviedčanie, žiadne vydieranie.
Potom daj vedieť, ako to dopadlo :)
