Ahojte, s priateľom som 6 rokov, asi rok spolu bývame. Všetko bolo super, ľúbili sme sa aj sme plánovali spoločný život, deti, svadbu. Patrí do našej rodiny, všetci ho majú radi, a aj mňa u neho. Ale v poslednej dobe si začínam uvedomovať, že to už nie je také aké to bolo, už mi nedáva toľko lásky aj keď tvrdí že ma miluje, už v ňom akoby necítim tú oporu ktorú by som chcela. Správa sa ku mne niekedy ako k handre, vyštekne na mňa za každú hlúposť, ale robil to aj predtým, no vtedy som to neriešila, teraz mi to už však vadí. Neviem čo mám robiť, on odo mňa odísť nechce, ja od neho tiež nie. Neviem si svoj život bez neho predstaviť. Neviem čo sa deje, ja si ho hýčkam, snažím sa aby bol spokojný aj všetko ale on je ku mne chvíľu odmeraný, potom ma zase chviľku na rukách nosí od lásky. Čo ďalej??
Milujem ho ale nie som šťastná, čo mám robiť?
Čo ďalej??
no to je na vas oboch. Musite si zvazit ci vam to za to stoji. Podla mna, ak sa lubite, tak stoji za to bojovat, prebrat to, poriadne sa porozpravat, totalne uprimne. Povedat si co ocakavate jeden od druheho a kam vas vztah chcete smerovat.
A najdi si kamosky preboha!!! mas predsa pracu, co tak zajst s kolegovcami von? v partii? Alebo sa zoznam so susedou alebo co ja viem co. Ved nemozete chodit vsade iba sami dvaja. Mozno mate obaja iba ponorkvu chorobu. hmm?
A my ženy nepracujeme, neživíme rodinu? K tomu všetkému navyše vychovávame deti, staráme sa o domácnosť, varíme jedlo a vyvršujeme sa na vás?
Toto je len úbohá výhovorka pre vás chlapov, že toho "máte veľa v práci"... akoby ženy nezažívali ten tlak v práci. Aj žena aj muž by ale mali kontrolovať svoje emócie, aby sa nevyvršovali na tom druhom, ktorý si to nezaslúži.
Súhlasím s tým Georgovým príspevkom. A to s tou robotou a vyčerpanosťou. Každý máme nielen obdobia, aj chvíle, ked sme podráždený. Niekto si to vie ustrážiť, ale v prípade tvojho nie. Je náladový a asi si už zvykol na to, kedže nie ste spolu tri mesiace, že sa môže aj takto prejaviť. Nemusíš byť ani ty k nemu stále len dobrá, nech si ťa cení. Jedna z vecí, ktoré ma napadli je aj tá, že váš vzťah už prešiel prvými etapami, už je pravdep. stereotypnejší. Ale zas nemôžeš mu tolerovať tú večnú únavu. On by mal pochopiť, že potrebuješ zažiť aj nejaké dobrodružstvo, nový zážitok. Chodte niekam spolu, vymyslite si niečo nové :) Ja veruže bývam často unavená, a kedže viem, že s tým mojím nie som často, aj napriek tej únave sa snažím prekonať. A nemyslím si, že váš vzťah nemá perspektívu :)
Aj ja niekedy kricim a som zly k ludom ktorych mam rad ale nikdy neovolim aby si to knim dovolil este niekto iny nech je to kto chce ...
Musite to chapat .. Urcite bol zo zaciatku ako med ale ta prvotna poblaznenost casom opadne ale to vobec neznamena ze ta nemiluje ...
Jednoducho mi muzi sme taky mame toho v hlave strasne vela snazime sa zarobit prachy uzivit rodinu a niekedy je toho naozaj vela aj ked otom nehovorime a potom prideme domov a je jedno kto tam je ze je to priatelka manzelka alebo prezident republiky jeducho su dni ked sme podrazdeny a rozpravame veci ktore niesu pravda ...
To ze navas chlap niekedy nakrici nieje spravne ale neznamena to ze vas nemiluje pravo naopak da zavas zivot a nikdy nedovoli aby si to kvam dovolil niekto iny staci aby na vas iba v obchode niekto zvysil hlas za nejaku hlupost a ak vas miluje tak sa zavas pobije aj s celym mestom ...
uhyckala si si ho az k nude... nechaj ho, nech ta chvilu hycka on ;)
Hýčkaš ho stále rovnako a on sa toho potom preje a je k tebe hnusný. Niekedy je menej viac. Uber trochu, alebo si ho nevšímaj sem tam.
No ono na konci minulého roka to bolo strašne zlé, mal toho v práci veľa, na mne sa len vyvršoval. Ak som niekde chcela ísť jemu sa nechcelo, sedeli sme stále doma lebo on bol unavený, nervózny a tak. No hrôza. A ja som spoznala iného, tak som s ním bola sem tam na kávu, až sa to trošku vymklo kontrole, lebo mi s ním bolo moc príjemne. A môj priateľ sa o tom dozvedel, samozrejme si hneď z trucu aj našiel nejakú. Ale ja už sa s tým novým nestretávam a ani on s tou svojou. Keď som mu povedala aby sme sa rozišli alebo si aspoň dali pauzu tak o tom nechce ani počuť, nechce ma opustiť. Tak sa už tretí mesiac takto trápime, hovorí že ma ľúbi, chvíľkami sa tak ale vôbec nespráva. A ja neviem či to má budúcnosť..
no moj je taky isty.. byvame tiez spolu skoro dva roky... niekedy ma tak hycka a rozmaznava, stara sa o mna vsetko, az mi je to divne.. a niekedy zas je nervozny tak sa vyvrsuje na mne, vrci po mne, hocijaka blbost ho nastve (niekedy ho nastve, inokedy povie ze ,,sak kludne, mne to nevadi").. ja tiez neviem, co s tym.. ale vravim si, ze kazdy sme obcas nervozny (aj castejsie) a niekto to vie lepsie zvladat a niekto horsie.. no zatial sa snazim nerobit si z toho tazku hlavu aj ked mi to nejde, som strasna citlivka :D ucim sa byt odolna pri nom :D
takze aby osm ti odpovedala, musis sama porozmyslat, aka je frekvencia tychto jeho ,,vybuchov" a ci je to pre teba akceptovatelne v takom rozsahu alebo nie.. ci ti to aj tak stoji za to pre vsetko to pekne, co spolu mate.. ak je to castejsie ,,zle" ako ,,ok" tak asi by som volila sa o tom vazne porozpravat a pokusit sa o nejaky kompromis :)
trojka333: nechem, práve preto sa pýtam čo mám robiť.. som už zúfalá, jedeň deň je dobre, druhý zas úplne zle, len sa hádame a tak..potom zase dobre a stále dokolečka. Som s ním strašne dlho, a odsťahovala som sa 200 km od domova kvoli menu, a teraz tu mám prácu, a sama podnájom neutiahnem. Ale nie len o to ide, ja tu nemám kamarátky lebo som bola stále s ním, ja si neviem ani predstaviť čo budem robiť večer sama na byte, alebo cez víkend keď nebudem doma u rodičov :(( veď sa zbláznim!
