Ahojte. Seriozne by som potrebovala nejake rozumne rady ako konat v takejto situacii, pretoze miestami sa pristihnem pri tom ako uz pomaly, ale isto nevladzem.
S priatelom som vo vztahu uz nieco cez rok. Spočiatku to samozrejme bolo vsetko pekne ako u kazdych zamilovanych parov, ale preslo asi 7 mesiacov ked sa zacali hadky. Ale vsetky hadky sa zakladali na uplnych malickostiach. Psychicky ma to velmi ruinovalo nakolko som citlive dievca a vzdy som sa snazila hadku vyriesit. Ono sa to aj podarilo, par dni bol pokoj, a potom opät nieco vzniklo. Niekedy som bola na vine ja, nemôzem tvrdit, ze nie, ale to som sa ospravedlnila a dala vsetko do normalu. Lenze velmi casto a hlavne od januara tohto roku takmer vsetko vyvolal on. Problem spociva v tom, ze hocico co ma trapi alebo mam na nieco odlisny nazor a chcem to povedat mu nie je nejak povôli. Ak mam problem a chcem sa vyrozpravat mam pocit, ze ho to len znervoznuje, berie to ako banalitu, proste na kazdy problem kasle, lebo on je flegmatik a on neriesi nic. Automaticky by som taka mala byt aj ja. Taktiez zacne hadka ak chcem daco povedat alebo mu vytknut, pozmenit..nemôzem, lebo vyslovene to ani nechce pocut. Ale z jeho strany vycitky na moju osobu lietali takmer vzdy. Najhorsie bolo ak mal zle obdobie, vsetko mu vadilo a aj pri mojej snahe mu pomôct to nepomohlo. Proste som sa zas musela naucit byt ticho, aby som ho nenahnevala este aj ja, a tak sa stalo to, ze vo mne sa to vsetko nahromadilo a uz dlhsiu dobu som podrazdena, sice miestami sa smejem, ale dusi ma to. Neviem mu to povedat, lebo on to ani nechce pochopit. Cele ma to trapi. Tak mi prosim vas poradte co mam robit, ako mam zmenit nasu komunikaciu, aby ma vypocul a prijal aj môj nazor. Jeho spravanie vplyva na mna a potom som neprijemna aj k rodine co ma mrzi. Dovoluje si ku mne to, co ja by som si k nemu nedovolila. A trapi ma to o to viac, ze je to osoba, ktoru mam rada, a na ktorej mi aj velmi zalezi. Nad rozchodom uvazovat nechcem velmi, stale vidim iskierku nadeje, ze sa to da zmenit, len by to musel chciet aj on a neze chciet, ale hlavne sa o to pokusit. Co by ste v tomto pripade robili vy? Dakujem za kazdu radu, je mi o cosi lepsie, ked som sa vyrozpravala.
Priatel ma vycerpava svojim spravanim
Ved jasne len ber do úvahy že v každom vzťahu sú problémy a ľudia sa predsa nerozchádzajú hneď preto že majú nejaké nezhody =) Keby sa všetci týmto riadili kde by sme potom boli ? Najlepšie bude podla môjho názoru keď sa s ním o tomto porozprávaš hneď ako to bude možné nie len keď nastane medzi vami nejaká nezhoda :) Uvidíš že konverzáciou sa dá toho vyriešiť naozaj veľa. Pretože ak ho naozaj lúbiš tak potom by si to mohla po čase oľutovať že ste sa rozišli ale potom už môže byt neskoro na to aby ste sa dali zase dokopy - hovorím z vlastnej skúsenosti.
Radicall - urcite to nejdem ukoncit v tejto sekunde, ono by to ani nebolo take lahke, pretoze ho lubim. Nie som s nim len tak. Ale musim sa priznat, ze v mysli som to uz mala, ukoncit to, ale hned ma aj striaslo, ze tazko...napriek tomu som s nim prezila vela pekneho aj prezivam, ale pomedzi to su aj tieto nezhody. Ale mas pravdu, ono uvidim ako to bude pokracovat a ten rozhovor bude urcite nutny, pri dalsom konflikte
Dakujem za rady. Ono som to v mysli mala aj mam..len človek potrebuje si to asi aj poriadne premyslieť. Uvidim ako to bude pokracovat.
Normálne sa o tom porozprávajte... Povedz mu že si už unavená s toho ako sa k tebe správa a chceš aby sa to zmenilo. Ak k nemu niečo ešte cítiš nevidím dôvod prečo by si mu hneď mala dať "kopačky". Nepočúvaj týchto zdegenerovaných blbcov ktorý ti radia aby si sa s ním hneď rozišla. Asi ti iba závidia že máš vôbec nejaký vzťah pretože oni určite žiadny nemajú =)Ved v každom vzťahu sú občas takéto problémy a väčšinou sa dajú aj normálne vyriešiť. Porozprávaj sa s ním a sama uvidíš čo bude najlepšie.
nechaj ho cim skor
daj mu kopacky, prestala si ho zaujimat prilis skoro. Nelubi ta, nezalezi mu na tebe, ma ta v prdeli.
