Ahojte. Seriozne by som potrebovala nejake rozumne rady ako konat v takejto situacii, pretoze miestami sa pristihnem pri tom ako uz pomaly, ale isto nevladzem.
S priatelom som vo vztahu uz nieco cez rok. Spočiatku to samozrejme bolo vsetko pekne ako u kazdych zamilovanych parov, ale preslo asi 7 mesiacov ked sa zacali hadky. Ale vsetky hadky sa zakladali na uplnych malickostiach. Psychicky ma to velmi ruinovalo nakolko som citlive dievca a vzdy som sa snazila hadku vyriesit. Ono sa to aj podarilo, par dni bol pokoj, a potom opät nieco vzniklo. Niekedy som bola na vine ja, nemôzem tvrdit, ze nie, ale to som sa ospravedlnila a dala vsetko do normalu. Lenze velmi casto a hlavne od januara tohto roku takmer vsetko vyvolal on. Problem spociva v tom, ze hocico co ma trapi alebo mam na nieco odlisny nazor a chcem to povedat mu nie je nejak povôli. Ak mam problem a chcem sa vyrozpravat mam pocit, ze ho to len znervoznuje, berie to ako banalitu, proste na kazdy problem kasle, lebo on je flegmatik a on neriesi nic. Automaticky by som taka mala byt aj ja. Taktiez zacne hadka ak chcem daco povedat alebo mu vytknut, pozmenit..nemôzem, lebo vyslovene to ani nechce pocut. Ale z jeho strany vycitky na moju osobu lietali takmer vzdy. Najhorsie bolo ak mal zle obdobie, vsetko mu vadilo a aj pri mojej snahe mu pomôct to nepomohlo. Proste som sa zas musela naucit byt ticho, aby som ho nenahnevala este aj ja, a tak sa stalo to, ze vo mne sa to vsetko nahromadilo a uz dlhsiu dobu som podrazdena, sice miestami sa smejem, ale dusi ma to. Neviem mu to povedat, lebo on to ani nechce pochopit. Cele ma to trapi. Tak mi prosim vas poradte co mam robit, ako mam zmenit nasu komunikaciu, aby ma vypocul a prijal aj môj nazor. Jeho spravanie vplyva na mna a potom som neprijemna aj k rodine co ma mrzi. Dovoluje si ku mne to, co ja by som si k nemu nedovolila. A trapi ma to o to viac, ze je to osoba, ktoru mam rada, a na ktorej mi aj velmi zalezi. Nad rozchodom uvazovat nechcem velmi, stale vidim iskierku nadeje, ze sa to da zmenit, len by to musel chciet aj on a neze chciet, ale hlavne sa o to pokusit. Co by ste v tomto pripade robili vy? Dakujem za kazdu radu, je mi o cosi lepsie, ked som sa vyrozpravala.
Priatel ma vycerpava svojim spravanim
Modra - ono s tym listom to nie je az taky zly napad. Uz mi to raz napadlo, ale pri inej osobe a inej situacii, ale je to celkom dobry spôsob ako tam napisat vsetky svoje pocity. Len pri nom som to este neurobila. Vzdy mam za potrebu to riesit prave v ten moment, ked sa nieco deje, ak ma to tazi, no najväcsia chyba, ktoru asi robim je to, ze vela veci riesim cez internet ako som uz spominala. Je to 100x horsie ako normalna komunikacia, lebo vôbec netusim ako pri tom vyzera. Ale nie raz som mu napisala a hned sa odhlasila, nech si to precita a uvedomi. Malo to mat efekt listu, lenze...ono ked som sa prihlasila spät, cakala ma tam od neho sprava, kde vsetko poprel, skritizoval, popripade hodil stavnate sarkasticke poznamky, v tom je expert. A ja som zase zostala sediet s otvorenymi ustami ako nedokaze ma pocuvat. A to je ten problem, on aj ked nazivo ma pocuva tak je neprijemny, stale sa bije za svoju pravdu, stale si mysli, ze ja mam menit veci, ale veci som ja napravila, on len nasluboval a nic z toho nespravil. Najväcsi argument je ak povie "to som ja". Preto pisem aj tu, lebo keby som vedela s nim sa porozpravat, tak to urobim bez rozmyslania. Na vsetko nechava vzdy cas, ved uvidim casom, lebo jemu sa nechce to riesit, akurat ze za ten cas sa to nakopi a zas daco vznikne, to je proste zacarovany kruh, z ktoreho neviem vyjst. Nepaci sa mi na chlapoch ako nedokazu nic riesit, ako ich nic netrapi, ale ked pride na lamanie chleba, vtedy stiahnu rit a su prinuteni zapojit mozog. Raz rozchod som navrhla, vtedy si skoro cvrkol. Ono vzdy ak zahrajem na city tak vie, ze nie je dobre, inak stale sa hra na machra ako mu je vsetko fuk. Ale taky je aj môj otec, otcim..dost vela muzov v mojom okoli.. Vidim to v serialoch a viem, ze existuju aj ti, ktori ked vidia, ze nieco nehraje, tak to riesia.
Inak obdivujem ta :) Musis byt velmi trpezliva osoba, ked tak dlho si to uz vydrzala :)
A Honor, je pravdou, že ZMENIŤ môžeš akurát tak seba. A zmeniť jeho môže zas len on. Ale musí chcieť (alebo nechcieť, to už je na ňom, jeho zvážení).Ale k tomu je nutný za dialóg, aby ste vedeli, ako sa navzájom vnímate. Nemému decku ani vlastná mater nerozumie a myslieť si, že keď sa ľúbime tak sa vieme odhadnúť je veľký omyl. Sú páry, ktoré naozaj majú rovnaké (takmer rovnaké) zmýšľanie. No Boh im žehnaj. Ale väčšina takých nie je a na to máme čo? Komunikáciu.
Honor, mala som niečo podobné.
Napíš mu list.
vtedy ťa nebude môcť umlčať ani ujsť a ďalšia výhoda je v tom, že ty si budeš môcť myšlienky utriediť a zrozumiteľne napísať, čo potrebuješ. Skús mu v liste nič nevyčítať, iba popíš stav(že ťa nepočúva) a že takto žiť nevládzeš. Málo si ťa váži? nestojíš mu ani za to, aby ťa vypočul??? to je smutné. Ak ťa bude počúvať, neznamená to, že musí súhlasiť alebo urobiť veci tak, ako si ty želáš, to nie. Ale mal by ťa vypočuť a potom zvážiť, čo s tým.
Mám s tým skúsenosť, manžel bol podobný. Myslel si že problém, ktorý sa nepomenuje, neexistuje. A potom ked bola kríza a bolo pred rozvodom, tak sa čudoval: A ty to takto berieš? takto to vnímaš, toto si myslíš??? ale to som ja nevedel.....Ja mu na to: No nevieš, lebo ma nechceš počúvať a obhajuješ to slovami, že sa NECHCEŠ HÁDAŤ. Hádať a nemusíme ale dusiť problémy je zas iná vec.
no vyriešili sme to :)) po pár rokoch ho zasa chytila fantainého druhu o ktorej nemienil rozprávať...zas som mu napísala. Za 20 rokov som mu písala 3x. To je taká akurát bilancia, čo povieš? :)
Kafik - akurat, ze toto je problem medzi mnou a nim a nie medzi mnou a mojou kamoskou ;) Ona mi nepomôze zazehnat krizu, musi s nim prebehnut nutny rozhovor, co ma trapi v nasom vztahu, inak to upadne uplne..kamoska si ma akurat tak vypocuje ako vy napr. ked vam to tu pisem..ale riesit to jedine s priatelom musim. Na sebe mam nieco menit? Absolutne neviem co. To potrebne som zmenila, co vadilo aj mne samotnej a pristup by mal podla mna zmenit on, lebo ma unavuje jeho spravanie proste. Aj preto som potrebovala citat rozdielne nazory, ci sa rozist, ci skusit to napravit...kazdopadne dakujem aj za ten tvoj ;)
Kafik - akurat, ze toto je problem medzi mnou a nim a nie medzi mnou a mojou kamoskou ;) Ona mi nepomôze zazehnat krizu, musi s nim prebehnut nutny rozhovor, co ma trapi v nasom vztahu, inak to upadne uplne..kamoska si ma akurat tak vypocuje ako vy napr. ked vam to tu pisem..ale riesit to jedine s priatelom musim. Na sebe mam nieco menit? Absolutne neviem co. To potrebne som zmenila, co vadilo aj mne samotnej a pristup by mal podla mna zmenit on, lebo ma unavuje jeho spravanie proste. Aj preto som potrebovala citat rozdielne nazory, ci sa rozist, ci skusit to napravit...kazdopadne dakujem aj za ten tvoj ;)
Dievča, ak máš problém a chceš sa z neho vyrozprávať otravuj s tým kamošku a nie chlapa. Chlapi neznášajú prázdne keci o ničom. Ty nepotrebuješ meniť niečo na ňom, ale na sebe. S praktickými problémami, pri ktorých potrebuješ riešenie, pomoc, s tými sa obráť na neho, všetko ostatné rieš s kámoškou.
Radicall - rada mi pomohla, verim, ze sa to zlepsi a dakujem :) nech sa dari aj tebe vo vztahu ;)
Piktogram - ja viem, ten rozhovor je proste potrebny, inak to nejde. Len do teraz som nemala na to guraz, pretoze vzdy som videla ten negativisticky postoj k akemukolvek problemu. Ale uvedomila som si jedno, vela hadok prebehlo na internete a ja komunikaciu cez chat nemam rada, pretoze netusim ako sa tvari, nepocujem jeho intonaciu hlasu. Na internete mi pride dost nervozny, ale pohadali sme sa aj nazivo a prisiel mi velmi krotky, no jediny kto zvysoval hlas som bola ja, lebo som to nevedela ustat. Bola som slaba doteraz zacat nejaku taku diskusiu, ale ako vravis, musim, lebo mi ide o nas dvoch. Ja ho lubim velmi aj napriek zlemu, lebo prezili sme mnoho krasneho a on ma lubi tiez, citim to z neho, lebo ak sme spokojni, tak je velmi dobry. Mne vlastne vadi jeho flegmaticky postoj, o to tu ide. Ale dakujem aj tebe za radu :) Pokusim sa urobit maximum.
Fakt mi velmi pomahate, lebo tu sa môzem vykecat a vypocut viacero mozno aj odlisnych nazorov ;)
Povedz mu to vsetko pekne tak ako nam. Ak nechce pocuvat, tak ho donut. Pekne si ho vecer posad a povedz mu, ze vsetky negativne veci sa v tebe nakopili a seriozne uvazujes o tom, ci ma zmysel pokracovat. Uvidis, ako sa k tomu postavi.
Ak mu je to fuk, zrejme si bola ty ta, ktora vo vztahu lubila viac. A taky vztah nema dlhu zivotnost, navyse, vzdy jedneho prilis vycerpa. Hadaj koho :)
Ak sa k tomu postavi ako chlap a bude chciet riesit... vtedy ma vas vztah nadej a perspektivu.
Je totiz len logicke, ze ked sa v niekom hromadia negativne veci, nedokaze ich ustat vecne. Jedneho dna pohar pretecie.
p.s.: kde je tvoja hranica? dokedy ho chces lubit?? dokym z teba nevycicia uplne vsetko, ubije v tebe vsetko a potom ta odkopne ako handru, lebo mu uz nemas co dat? jeden totiz vztah netvori, ani neutiahne.
ale zrejme nie si dost silna, toto si uvedomit a zacat ziadat, co ti pravom patri. snahu a pozornost.
Ak ta má naozaj rád tak si to zoberie ku srdcu a potom to môže byt medzi vami super. V mojom momentálnom vzťahu som mal s partnerkou tiež určitý čas krízu... Skoro stále sme sa hádali alebo sme mali nejaké nezhody kvôli úplne banálnym veciam. No stačilo aby sme sa o tom porozprávali a teraz je to medzi nami skoro lepšie ako na začiatku. Ak tam bude snaha z obidvoch strán tak máte ešte veľkú šancu to dať dokopy. Prajem veľa šťastia aj keď bude tvoje rozhodnutie akékoľvek. Hádam som ti aspoň trochu pomohol =)
Ano, nie je odveci sa o tom porozpravat este skôr :) Ono stale hovorim, ze iskierka nadeje tam je :) Len bude musiet aj on chciet. Neverim, ze ma nelubi, lebo to by mi nehovoril pri kazdej prilezitosti. Len tie hadky su caste a dalo by sa ich zmiernit. Dakujem za radu :)
