Priatel ma vycerpava svojim spravanim

Ono je to take ako cely cas opisujem, len toto som zabudla dodat, ze po hadke vie byt mily a prejavit sa pekne..len otazka je vzdy ako dlho to vydrzi.

Kazdopadne budem to teraz skumat a prehodim s nim rec..na vztah su dvaja, no nie? :)

neviem co ti presne poradit, zrazu ako si napisala ten posledny prispevok, tak som to opat zacala vidiet z ineho pohladu. Nuz, mozno je len na tebe, aby si ho zacala akceptovat taky aky je. Aj s tymto jeho spravanim. Ja to mam tiez rozne vo vztahu. Ako kazdeho, aj nas ovplyvnuje to, aky sme mali den, ako sa nam dari v praci a podobne. Len je rozdiel zvladat tie stavy a nezvladat...Ked je moj drahy mrzuty, nikdy mu nerobim veci, ktore ho vytacaju, lebo viem, ze z toho moze vzniknut hadka. Tak isto ked som smutna, naucil sa, co ma robit, aby ma to rychlo preslo. Skuste cosi taketo vymysliet, apson nam to tak funguje :)

Alenka_Maxova - Dakujem tiez aj tebe za uprimny nazor :). Ja som mozno aj zabudla povedat, ze tiez vzdy po kazdej hadke ak uz sa ukludnime je zrazu mily a povie, ze kaslime na to a potom sme taki tututu a ze ma miluje a mam sa usmiat a ze som krasna dokonca raz mi poslal piesen od Mekyho Zbirku - co boli to preboli...to je vsetko super, ale zas po kazdej hadke zazit to pekne tulenie sa a potom o kratku dobu neurcitu zas hadka a zas udobrenie, to cloveka aj prestane bavit.

Akurat prestal byt frustrovany uz je vsetko oukej, nastastie to nebola hadka, len ak ho daco zamrzi a zacne byt smutny, to uz tiez clovek s nim tazko pohne

V kazdom vztahu byvaju hadky, mensie alebo vacsie. Z niektorych sa mozme dostat velmi rychlo, ine nas neskutocne poznacia/ublizia. Pri hadkach je dolezite aj napriek velkym emociam nekricat, nehovorit len svoju pravdu a na toho druheho kaslat. Ty si sa o toto uz zrejme pokusila, kdezto tvoj priatel nie. Urcite si sa uz pokusala o tom s nim pokecat a dohodnut sa na niecom. Pokial to on ignoruje, neviem ci je dobre pre take citlive dievca s nim ostavat...Zvaz rozchod. Pokial sa na niecom dohodnete a on to o par dni porusi, bude to robit cely zivot. Vies co mne vzdy povie priatel po "hadke"? Ze aj napriek tomu, ze mame na rozne veci rozne nazory, ze ma aj tak miluje. A vzdy vzdy sa dohodneme na niecom, co uspokoji oboch...To je zaklad. Vela statsia :)

Co sa tyka môjho a jeho veku, my sme este dost mladi. Ja mam len 20 a on 21..teda budeme mat. Nezijeme spolu, obaja zijeme u svojich rodicov, studujeme, na spolocnu domacnost je pre mna prilis skoro, najprv chcem ukoncit skolu a navyse nie sme vo vztahu natolko dlho spolu, aby som o tom mohla takto uvazovat. Je to dost komplikovane, mrzi ma to z dôvodu, ze to celkove stastie nevydrzalo tak dlho ako som chcela. Ono az vo vztahu zistujem postupne aky ten clovek je. Nie je zly, len ako Vedajka napísala, je velmi jesitny. Môzem sa snazit akokolvek, ja sa o to pokusim, nechcem vsetko zahadzovat, ale ten rozchod mam v hlave tiez. Neviem co sa s nim porobilo, ci ma problem o ktorom mi ani len nepovedal, ci bol taky vzdy a prejavilo sa to neskôr alebo ci robim azda chybu ja? Nemôzem ju robit ja, robim maximum pre nas vztah. Mate pravdu, ja si nechcem nechat vyciciat vsetku chut do zivota tymto tu, len pri predstave ako musim to ukoncit mi zviera hrdlo, je to tazke. Rok a 4 mesiace je ako taka doba, udialo sa vela veci, vela peknych...bolo aj tych zlych. Napr. teraz akurat mame zase jeden problem, nebudem o nom verejne hovorit, je intimny, ale opät bol odmietavy, frustrovany, presla ho vsetka nalada az kym prestal so mnou rozpravat a to som mu len chcela pomôct a zase neviem ci mu povedat môj nazor alebo byt ticho. Uz sa bojim povedat svoj nazor, aby ma opät nesfukol, bojim sa akejkolvek hadky, mam z nich strach, lebo mi to spôsobuje nervy. Dufam, ze ma chapete, na jednej strane tuzim to dat do normalu na strane druhej nevladzem. Uz viackrat sa ma pytal ci mi ublizuje a ja za kazdym som mu chcela povedat, ze spravanim ano..ale som to nedokazala, lebo by to ponal zle. Uz sa normalne az opakujem, stale hovorim to iste dookola.
Mrzi ma to cele aj kvôli mojej rodine, kvôli mojej mamine, ktora ma casto vidi plakat a nikdy jej nepoviem pravdu..oni su mi najblizsi a castokrat si to odnesu.

Trochu mi je blbe sa tu takto spovedat a zatazovat vas tym, ale verte ze svojimi radami mi pomahate, hoci ste ludia, ktorych nepoznam vôbec. Dakujem, ze som sa mohla vyrozpravat :)

ahoj,miluje ma este? ma vyznam obetovat energiu precitaj si moju temu je to na prvej strane hore a uvidis jak na tom som ja,ked najdes riesenie skus mi dat vediet prosim

Ináč, môj otec je taký istý ako môj muž, ... ten typ, čo neuznáva psychológov, psychiatrov, psychotraumy považuje za nedostatok sebaovládania, deti vychováva k poslušnosti (ale keby si mu to povedala tak neuverí), homosexualita je tiež nedostatok sebaovládania, ... a také tie "chlapské" silácke názory. Ale môj otec sa toho nikdy nezbavil, neviem či mama bola slabá alebo on príliš odolný :))) môjmu mužovi sa veľmi, veľmi obrúsili hrany.
ja som sa zas od neho naučila "neriešiť" voloviny (moja mama strašne rieši doteraz a už mi to vadí. Keď som bývala ako slobodná s našimi, iný spôsob som nepoznala, prišlo mi to normálne). proste niekedy treba veci nechať plynúť a nechcieť mať všetko pod kontrolou...a je neprípustné, aby som si vybíjala nervy tam, kde som sa nenas..rala. Aj to robila mama a ja tiež v prvých rokoch vzťahu. Ani ten svoj nevyžiadaný názor nemusím povedať každému, zvlášť ak ide o vec, po ktorej mi nič nie je (tou vecou ale nie je môj vlastný vzťah samozrejme).
A tak.....ale chcela som tým všetkým vlastne povedať, že sa učíme navzájom, ak chceme. Ak sme dokonalí a učiť sa od nikoho nemusíme, tak...si môžeme postaviť stoličku pred zrkadlo a obdivovať sa do konca života.

Honor, tak to je trochu iná vec, keď na tvoje pokusy reaguje iba obranou. Ono to je prirodzené, že každú reč "proti" človek považuje za útok a proste sa MUSÍ brániť aj keby si mala 100x pravdu. To je taká prvotná reakcia. Lenže môj muž sa síce sprvu bráni, ja to už nekomentujem, aby sme sa teda nehádali a on si potom v priebehu dní porozmýšľa a vidím zmeny. Nie vždy, haha, to zďaleka nie, ale niektoré, podstatné zmeny vidím. Takisto mení on mňa, samozrejme. eľa vecí som zmenila v priebehu života s ním, ale to boli veci, o ktorých som sama uznala, že nerobím (a nemyslím) správne. On tiež mení len veci, o ktorých sám uzná, že ich zmeniť treba. A niečo sa nezmení a môžeš sa rozkrájať :)) ak toho nie je veľa, tak sa dá žiť a celkom pekne.
Lenže ak ty máš "pána dokonalého", ktorý je so sebou absolútne spokojný a nik naňho nemá, tak ťažko budeš čakať zmeny. Taký chlap je nanič.No nerieš nasilu, raz ťa omrzí NAOZAJ a necháš ho s ľahkým srdcom. Len s ním dovtedy nemaj deti. Máte spoločný byt? spoločný majetok?

nenapisala si kolko mas rokov,kolko ma on, ci zijete spolu, ako sa delite o financie,domace prace a vobec vsetko podstatne okolo vasho vztahu.ale z toho co si pisala vyssie aj nizsie usudzujem, ze je to jesitny namysleny fagan, ktori musi mat svoju pravdua pravdu ci nazori druhych nevidi. dost pochibujem,ze sa s nim da rozumne porozpravat, taki muzi maju blok, pri akomkolvek pokuse o rozhovor ci rozumnu komunikaciu su okamzite v strehu a prekrutia vsetko co povies, len aby si obhajili svoje ego a pocit, ze oni su pani a ty si zenska co ma drzat hubu a krok. osobne si mislim ze cim skor ukoncis tento jednostranny vztah, tym skor mozes zacat naozaj zit a hladat lepsieho zivotneho partnera, ktori ta vypocuje a pochopi, ktori vie, ze laska nekonci pritulenim a sexom, ale obetavostou a porozumenim. prave toto posledne tvojmu drahemu chyba.

Prepáč za uprimnosť,ale s takýmto človekom budeš celý život nešťastná a budeš trpieť,umárať sa-ved on Ťa vlastne nemá v srdiečku a stejne po čase dôjde k rozchodu.Tak to urob včas,viem že to bolí,ale aspon nebudeš psychícký na dne a... vyvaruješ sa zdravotných problémov.On z Teba t.z.cicia energiu a Ty ostaneš malátna,nezdravá a oakto napruží a bude v kondícií.