Bavila som sa dnes s psychológom o halucináciách a opísala som mu jeden svoj zážitok: Idem po ulici a vidím pár desiatok metrov pred sebou ženu a dievča v ružovej bunde. Na moment som sklopila zrak, fakt len na zlomok sekundy (teoreticky), no keď som opäť zdvihla hlavu, dievča tam už nebolo - zhruba popísané, dodávam.
Bola skutočná a živá ako tá žena vedľa nej - tá pravdepodobne reálna bola, keďže nikam nemizla - a ODPRISAHALA by som, že je tam živá bytosť. Keď sa však vyparila, logicky som usúdila, že muselo ísť o halucinácie.
Psychológ mi však povedal, že keď som si toto uvedomila, ide o čosi iné, pseudohalucinácie či čo... Ako to teda je? Je to v tomto prípade normálna hal., alebo niečo iné?
Halucinácie
Čiže aj môj "klopkajúci duch", ktorý sa mi občas premáva po izbe (teraz nejak abstinuje) a keď je neviditeľný, tak vybuchuje a vyklopkáva, môže byť len halucinácia. Ale ja mu verím, že je skutočný, však som sa ho aj veľmi zľakla!
Nebola to postava, ale aj tak to človeka vystraší. :-)
Alebo namiesto tej schizo jednu celotelovu plienku:D
Hosana, to kolko chorob vlastne mas? Nejake nespravodlive, hoci nechcel by som ani jednu z tvojich chorob:D
Za to tu pises, ci nahodou nemas aj schizo?:D To by bola ceresnicka na torte:D
jajka: Ešte HPO a momentálne nádcha :D A môžem sa z toho zblázniť :D Ďakujem. Musím však priznať, že z toho všetkého najviac kašlem na cukrovku, čo ma bude mrzieť, to viem. Ale mám tendencie snažiť sa čosi s tým robiť.
Som ateistka a na posmrtný život, etc. neverím, ale som náchylná veriť na čosi ako anjela strážneho, hoci si myslím, že to má racionálne vysvetlenie. Ešte predminulý rok či kedy som sa pokúsila odpraviť dávkou denného inzulínu na noc, a keď ma ráno matka vyhrabávala z bezvedomia, stále do mňa rýpal hlas, nech sa sakra preberiem skôr, než bude neskoro... Bol mužský, po prvé, a po druhé, keď som sa pýtala mamy, vravela, že od úzkosti do mňa len bez slova pchala cukrovú vodu. Takže bohvie, čo som to vlastne počula:)
Este dobre, ze si moje "rady" tak dobre vzala:D Aspon sa pobavis, uz ked nic. Haloperidol - no comment.
dievca, ty toho teda mas, maniodepresia, cukrovka, trauma...a makas na sebe jak sa da, obdivujem ta. ini tu vyplakavaju ze sa im niekde spravil vriedok :)
dwart, neviem ci existuje zivot po smrti ale rozhodne sa na to nebudem spoliehat ako niektori :) mala som v zivote vselijake zazitky takze som nachylna uverit ze existuju aj veci ktore nemozeme zachytit, zaznamenat, zakategorizovat, pomenovat, a tiez nemienim verit hocicomu
blablabla: Mne sa neprelínajú len udalosti z detstva (na tie by som najradšej zabudla!), ale i súčasné veci, kdesi som tu uviedla príklad s mobilom.
J111: Ejha, díky za povzbudenie :D Dokážem si priznať, že nie som psychicky okej, to pre mňa nie je novinka :P A prosím, prestaň ma demotivovať, čo sa učenia týka, aj tak sa do toho musím príšerne nútiť.
Samovražedné myšlienky? Tie mám už dlhé roky, najmenej od 12. A pár pokusov k tomu.
Aaargh, ďalšie lieky? Samé svinstvo. Najmä Haloperidol, to je absolútny hnus.
*
Btw, tak mi napadá, nemôže to súvisieť s mániodepresiou? Tú mám tiež, nespomínam si však, či k nej patria aj bludy, halucinácie, zdá sa mi však, že hej.
Inak povedane, zial, si nenormalna:D Musel som ta nejako motivota, lebo vidim, ze kazdy ta tu len rozmaznava. Nie, nie, maju pravdu ti, ktori tvrdia, ze s tebou nie je vsetko v poriadku.
Ked beries AD, tak su zbytocne dalsie komentare:D Vsak vies aj sama preco?
Diplom ti bude na figu, zbytocne sa ucis, podla mna. Nemas aj samovrazebne myslienky? Uz ked mas tie prve halucinacie? Ja neviem, ale AD nie su na to. Mali by ti napisat silnejsie lieky, ako antipsychotika.
Len chcem poradit:DDD