Mám 20 rokov a 1 a 1/2 ročný vzťah. Som prváčka na výške a môj priateľ je štvrták na strednej, čiže sa rozhoduje kam na výšku. Bohužiaľ už dlhšie plánuje zahraničie. Stále som si myslela, že to nemyslí úplne vážne. NIE dnes si dal 4 prihlášky. a to pekne ďaleko až do Škótska. Neviem sa z toho spamätať stále myslím na to, že odíde a nehá ma tu samú. Ako sa mám zachovať? mám ho v tom podporovať?Prehovárať by som ho asi nemala, lebo je to jeho život. Asi aj tak nič nepomôže.. Neuvedomuje si aké je to ísť do zahraničia úplne sám, nejde tam nik z jeho kamarátov.. Som strašne nahnevaná prečo práve on takto vymýšľa. Mohli sme byť na univerzitách v jednom meste. Mama mi na to hovorí že je to odo mňa sebecké že on si môže robiť čo chce. Ale prečo sme potom SPOLU? Keby som vedela, že idem do vzťahu ktorý nemá budúcnosť. Niesom za také vzťahy.Čo by ste robili vy? Pokračovali vo vzťahu na takú diaľku (2x za rok by sme sa videli) alebo to ukončili.
Poznámka: ešte ho neprijali! Nič nieje isté. Ale učí sa od začiatku septembra, čítala som všade, že tie príjimačky niesú ťažké, vraj je to len angličtina, takže, asi je to reálne, že sa dostane!!
Priateľ chce odísť do zahraničia
Bože keď som dneska povedala rodičom, že čo keby som odišla.Oni že či bláznim že kvôli nemu.Že on neni tá povaha že by sedel pri mne.ČO ak by som tam zostala sama..a trieskala by som si hlavu o stenu čo som nezostala doma, kde mi bolo tak dobre..To rovnako ako ja tam, môže zostať on TU a ísť trebárs do čiech...aj to je zahraničie ked sme pritom.. Ale to len hovorím príklad, nejdem ho v ničom ovplyvňovať
poussine,
a co ak sa v zahranici nerozidu a budu sa tam mat lepsie ako tu?
Pravy huhu, ano moze nechat skolu a odist kvoli nemu. A co ked sa tam nahodou rozidu? Ostane tam sama?
Mam pre teba dobru spravu. Nemusite sa rozlucit. Mozes odist do zahranicia s nim, ak ti na vztahu zalezi.
zufala123 , máš pravdu, asi to dokážu len určité typy pováh a chce to veľké odhodlanie, byť silným... jednoducho on to nedokázal a ešte mi aj hrozne ublížil :( Bola v tom určite aj tá diaľka a možno aj to, že on si chce predsa ešte užiť, je mladý... Je to hnusné, ale je to dosť možné. JJ, presne tak, už po 2 týždňoch sú obaja takí trochu odcudzení. My sme sa videli takmer každý príp. každý druhý týždeň, keďže on chodil domov a ja aspoň raz za mesiac za ním. Pritom to nebola až taká diaľka ako BA- Škótsko. Ja som z Ke a on bol v ČR, nočným busom som tam bola za 6,5 hod. :/ Budem ti držať palce, nech sa rozhodneš správne. Určite sa o tom s priateľom porozprávaj. Aké riziká z toho plynú, ako si to predstavuje on. Aká je vízia do budúcna. Keď budeš chcieť, kľudne mi napíš na mail: ipoussine@gmail.com ; musím už teraz ísť.
drž sa ;)
myslela som mesiace medzi tymi letnymi navstevami a urcite pride aj na vianoce alebo tak a na tvojom mieste si urobim bc. a keby bol vztah stále ok letím za ním prvým lietadlom a bud si skolu dokoncíš tam, alebo najdes pracu a bodka.
Ziadne tragické scenáre nevymyslaj hlavne uz konecne povedz jemu co ta vsetko trapi a nevid vo vsetkom len to negatívne zle a neprekonatelne.
winki to nieje pár mesiacov ale 5 rokov
poussine :( tak to mi je ľúto že si zažila takéto sklamanie.No láska na diaľku, viem si to predstaviť, chodím do BA, domov niekedy raz za dva týždne.Ked prídem po tom čase domov sme si trošičku odcudzenejší,menej spoločných zážitkov to trošku ochladzuje vzťah.Preto veľmi obdivujem vzťahy na diaľku ktoré vydržia.To dokážu asi len určité typy pováh.
Ešte som sa zabudla vyjadriť k tomu letu. Ja som za tým mojim stále cestovala, a celé 3 mesiace v lete, od júna do augusta sme strávili spolu. Potom som musela odcestovať do zahraničia a tesne pred mojím odchodom začali tie jeho "depky". Bola som z toho úplne nadšená, lebo aj tá cesta, že som mala ísť sama tak ďaleko ma celkom stresovala. Doteraz sa proste cítim tak, že ja som sa toľko obetovala a nakoniec on ma odkopol...
Písala som sem, lebo mi ráno zašibalo.Prišla na mňa tá ženská chvíľka, brať všetko moc moc citlivo a ľutovať sa.PLUS každý písal že som sebecká, a že byť priateľom odídem odtiaľto.Tak moja depka sa zhoršovala.Čo mám ešte písať na moju obranu.Je to tak napísala som sem lebo som hľadala radu ktorá by mi vpadla v tom momente vhod, radu ktorá by mi povedala, len neboj sa všetko bude vporiadku,keďže som v tom momente bola úplne sama doma, s myšlienkami ktoré to všetko zhoršovali.Nemala som pri sebe žiadnu kamarátku, počúvala som smutné piesne.takže preto takéto ztrápnovanie sa pred všetkými
