rodina

Príspevok v téme: rodina
Brenda

mam priatela sme spolu skoro rok mam ho rada je to dobry clovek a viem ze by mi nikdy nechcel zle ale moja rodina ho odmieta.teda zo zaciatku im to bolo jedno a celkom ho mali aj radi ale teraz je to ine.otec mi povedal ze je moc podozrievavy a ze s nim by som to mala v zivote velmi tazke a ze ci s nim chcem aj zit lebo moj priatel uz robi plany do buducnosti.neviem co mam robit ked s nim niesom a piseme si cez internet tak citim ze to neni ten pravy ale zase nemozem povedat ze ked sme spolu tak citim opak no ano trocha ano ze je to super medzi nami ale z casti nie pretoze ma stale nezmyselne otazky a to ma dokaze vytocit.nasi mi vzdy vedeli dobre poradit vsak rodic vie najlepsie tak neviem ci dat na ich radu a rozist sa alebo este pockat.

natusa42

anonymka pockaj,ale akoze -vy nebyvate v jednom meste,ci ?
no hadky su normalne,ale take drobne,pre somarinky,ale nie vazne :)
hm..a ty chces s nim byt este ?ci aky mas k tomu postoj ?zase moj by stale chodil na vylety a tak,ja som to mala rada kedysi,ale napr na take disko ho dotiahnut nemozem :( ze by sa tam nudil a tak,takze neviem no :(
a myslis,ze vas vztah ide dole vodou ?preco asi ?mate vazne nejaky problemy,ci ?

anonymka23

Natusa42,
už nie sme spolu tak často ako na začiatku. Niekedy sú medzi nami aj hádky. Ani poslednej dobe nikam nechodíme, nemyslím do mesta pozrieť, ale skôr by som rada na nejaký výlet, aby sme mali pekné zážitky, no nič sa akosi nekoná. :( A keď som po dlhej dobe šla s kamoškou von, len tak pokecať, tak som mu to povedala, lebo som chcela byť k nemu úprimná a on si myslel, že idem s nejakým chalanom. Naposledy som bola ja u nich, ale chcela by som, aby prišiel zase aj on k nám, aj keby to malo byť na jeden deň, že by sme niekam išli aj tu u nás. Tak uvidím, či ma tento víkend prekvapí a príde alebo nie.

natusa42

anonymka a preco to u vas nie je take ako to bolo predtym? co sa zmenilo? ja neviem,ako dalej uz vazne ..v com je chyba ..ale tak ja som sa uz rozisla s nim,ale no ostali sme v kontakte ,on sa ma snazi dostat spat a tak,ale ja uz nechcem :(nemozem chciet..moje srdce pisti po nom,ale :(:(nemozem ..neda sa to vsetko :(nemozem ho mat ...i ked on si to nepriznava

anonymka23

natusa42,
tak to sme potom rovnaké. A ako tak čítam tú diskusiu, vyberáme si rovnaké typy priateľov. Ja som na môjho čakala 23 rokov a teraz po roku to už nie je také ako na začiatku. Keď niekam idem s kamoškou, tak na mňa žiarli, aj keď na to nemá dôvod. Ja keď niekoho milujem, nedokážem ho podviesť.

natusa42

Mariola
skus ,si precitat,ak mas cas -moju diskusiu " mam si ho vziat alebo nie " ?a tam to vsetko pochopis,ale v skratke velmi velkej ...
zistila som,ze je trosku mimo cez Kosice,ze nema normalne nazory na zivot,ze ma hlboko dysfunkcnu rodinu,co sa samozrejme odraza aj na jeho psychike a aj samotnom zdraví ..a samozrejme moja rodina je proti -to je cely problem,preco s nim byt nemozem ,aj ked ho neskutocne lubim ..a aj on mna ..vsetko je proti nam a ja sa bojím buducnosti s nim ..

brenda ...bolo to nieco neopakovatelne uzasne ..toto treba zazit,aj ked to trvalo len chvilocku-mozno pol roka -ale stoji to za to----stoji za to,ked mas kvoli komu vstat z postele rano a usmiat sa ,leboti pride od neho sms,ze " milacik,krasne dobre ranko zelam ,dufam,ze mas usmev na pery,bozkavam ta ,daj si piozor na seba " ...

anonymka
bol a aj je to moj sen -ale viem,ze to asi tak v zivote nechodí :( a som prilis sentimalne romanticko zalozena ..a nehorazne citliva,a preto sa mi to nevyplatilo

anonymka23

natusa42,
Chápem Ťa, tiež som mala vždy sny a plány a vlastne ešte mám, že chcem jedného muža na celý život, ktorý bude pre mňa tou pravou a jedinou láskou môjho života.

Brenda

natusa42
aj ja by som chcela zazivat to co si zazivala ty tu lasku a tak ja som to este nezazila naplno,k nikomu som to tak este necitila a velmi si to zelam..:( ale ty pises same "na zaciatku" a tak a to uz asi bolo pekne ..:(

natusa42

maoam brenda
mozno si pomyslite,ze mi vyhrava,ale proste ja nie som ako dnesne baby ..
asi si vazne pomyslite,ze som mesuge,ale ja som bola vychovavana tak od starkych,od rodicov,ze jednoducho jedneho cloveka po cely zivot mat -ci uz viera alebo tak ,to je proste jedno,aj ja sama som mala take plany,idealy,sny -ze jeden chlapec po cely zivot-jednoducho ,ja ked som ho pred tymi dvoma rokmi spoznala,tak som si povedala,ze on bude jediny v mojom zivote ,videla som ho ako s nim zijem,ako mam s nim deti,ako si zijeme v nasom domceku,proste jedine s nim som si doposial preedstavit svoj zivot,on bol mojim uplne prvym chlapcom vo vsetkom uplne ,on pre mna stelesnoval ideal muza-taktiuez vo vsetkom,ved som 18 rokov bola sama ,lebo som cakala na toho praveho,a nasla som ho prave v NOM -nevidela som na nom zuiadnu chybu,ved ma poziadal o ruku dokonca ,sme boli praktikcy zasnubeni -a pre mna dva roky existoval len on,asi vam to vyznie blbo,ale zamilovanost ako v knihach romantickych a vo filmoch ..vsade kam som isla som videla jeho tvar,jeho hlas ma vsade sprevadzal,videla som jeho oci pred sebou ,videla som ho v kazdom muzovi,bol a aj je pre mna cely zivot,vsetku lasku som mu dalaq ,akej som najviac v zivote bola schopná ...myslim,ze uz takymto sposobom nebudem vediet nikoho lubit ....asi vazne si pomyslite o mne,ze som naivna idealistka,ale vzdy som bola take tichucke ustrachane dievcatko,ktore bolo zahrabene v romantickych knihach a telenovelach-odtial som prevzaala tie idealy,ktore teraz mam o laske...myslela som si,ze laska je nieco prenadherne,ze je to posvatny dar,ktory je medzi dvoma ludmi,neviditelne puto,spojenie,caro,ktore poznaju len oni dvaja vo svojich pohladoch ...jednoducho ,ked pocujem " jeho meno " ..tak sa mi roztrasu kolená...viem,že nie je sanca,aby sme este boli stastni spolu v zivote,ale velmi si prajem,aby len bol stastny ,aby sme obaja nasli stastie v naruci mozno inych ludi....ale ja po cely zivot budem chciet jeho a vidiet ho v kazdom muzovi :( to uz teraz viem...akurat dnes som tak nad tym uvazovala cely den -on nikdy nebudem taka ako predtym,vzdy bude v mojich snoch svojim sposobom,je to neskutocnew tazke,co prezivam,ja baby..ja sa nedokazem ist zabavit von s kamoskami,nedokazem nieco riesit s inym muzom a tak ..proste nedokazem --pre mna uz vymreli pred dvoma rokmi vsetci muzi na svete :(:( to vam prisaham ..ani len sa mi nikto viac nezapacil ..:( a vzdy,ked sa mi aj zapacil tak som si povedala,ze " moj je najkrajsi na svete " ..
plakala som dnes ,velmi som plakala,lebo som pochopila,ze vsetko v mojom zivote,cele dva roky boli uplne zbytocne,zabili ma,zabili moje idealy,ale ta laska ,co k nemu citim,ta nenaplnena laska bude ma matat po cely zivot,lebo u mna ani unho nie je problem s tym,ze " by sme sa nelubili " -my sa lubime..ja ho lubim,zufalo ho lubim ...staci ked si nanho spomeniem a srdce mi ide vyskocit z hrude -napr dnes po rozchode den ---a mne uz tak chyba ako keby som ho nevidela rok ..je to nieco priserne..baby,je to normalne ?pytam sa samej seba ..a odpovede sa neviem akosi dockat ...poradte mi ..

a enchcem mu sposobit taku bolest,ze sa budem pred jeho bytom korzovat s inym-to nikdy nespravím,on ma o mna mienku,ze to nikdy nespravim,ze nikdy tak neklesnem-a ja neklesnem....
nedokazem to,aj kebyze chcem a okrem toho ,viete ..on pre mna zosobnoval akoby takeho zachrancu -lebo ..ja pokial som ho nestretla som zila sice pokojnym ,ale smutnym zivotom,videla som sa len v knihach,uceni,diplomoch ,sutaziach,zila som plytkym sposobom zivota,nechodiola som nikde,len kvocala s babkou na dvorema ked prisiel do mojho zivota,tak sa mi vsetko zmenilo o 180 stupnov,zrazui som chodila von ,na vylety ,´do barov,do kina atd ..bola som s niekym aj cely den prec mimo domu ,bolo to krasne ..nikdy predtym som to nezazila --nieco,co sa neda opisat..citila som taky pokoj pri nom zo zaciatku ..bolo to neopísatelne...
sice som z ozaciatku tu zmenu povazovala za zasah velky do mojho zivota,ale potom som si tak velmi na to zvykla,ze teraz neviem a nedokazem asi zit bez neho,mam chut sa okmazite rozbehnut do jeho narucia,k nemu domov ,zazvonit ..a uz ho nikdy nepustit,vsetko vziat spat a zacat odznova nas vztah,citims a tak strasne sama :(:( neviem,ci som spravila dobre...teda-ano ,dobre..som spravila,viem..ale na druhej strane :(:( trpím neskutocne ...

maoam -ved sa snazim,naozaj ..nenechat sa vydierat,ale ja som starsne dobry a citlivy ,labilny slaby clovek,ktory hned podlahne co i len minimalne tlaku,a neviem,co mam s tym robit,ci sa obesit za to :(alebo co..vzdy ma kazdy na vsetk opresvedci,nemam extra pevnu volu :(:(
ale neboj sa maoam ja za nim nepojdem,povedala som mu jasne,ze ja uz za nim viac nepridem---sice to nebral do uvahy,ale snad...casom pochopí..jedine,ak ma on vyhlada,tak som ochotna sa s nim na kamaratskej urovni bavit,ale inak nie...
a co z toho,ked idem na vysku,co z toho,ked je to az o celeho vyse pol roka !:(:( a idem vies kam ?do toho isteho mesta,kde on ma polovicu rodiny-lebo inde taka fakulta nie je ,co presne chcem.len tam ..cize :(:( asi som to velmi "nevychytala " ..s tou vyskou...:(:(ale zilabohu inu moznost nemam.uvedomujem si,ze ked sa to dozvie,tak v ten den tam pride a potom sa asi obesím,ale nemala som ineho vychodisko,prihlasky uz aj vyspísane su ...vazne nemam na vyber..
top je cely problem ...

ňbojim sa,aby mi este nejake sceny nevyvadzal ,alebo nieco-on ,ked uz bude vidiet,ze naozaj ten rozchod myslim vazne-hrozne sa bojim,aby cosi "nevykocuril " ..:(