Zaujímalo by ma, či má niekto takúto skúsenosť...
V útlom detstve ma sexuálne zneužíval otčim, o pár rokov brat. V prvom prípade ho dala matka na súd, ale to bol celkovo tyran a psychopat, niektoré spomienky z toho obdobia ma týrajú aj po tých rokoch (našťastie na to zneužívanie si nespomínam).
V prípade brata to moja matka ignorovala, pričom o tom určite vedela.
Reakcia blízkych na zneužívanie
Jasne, ze sa kazdemu raz vsetko vrati. Ale treba to zo seba dostat, ako tu uz bolo spomenute, nedrzat to v sebe, lebo ta to bude rozozierat z vnutra viac a viac. Ty si dolezita, zacni si sama seba vazit, ty za to nemozes, ze na svete sa nachadzaju aj takyto uchylovia. Kazdy by mal za svoje ciny byt zodpovedny ak treba tak aj pykat.
Tiez by som to povedala psychologovi a partnerovi, potrebujete pochopenie a pomocnu ruku.
A co sa tyka reakcie okolia, to vam moze byt jedno, kazdy v dnesnej dobe pozera aj tak len na seba. A ludia na okolite problemy skoro zabudaju, kedze si nevidia dalej od svojho nosa.
Nezabudajte, ze vy ste dolezite, robte vsetko preto, aby ste sa citili lepsie, nikto si nezasluzi taku bolest aku ste zazili vy.
Preto sa treba postavit a vykricat to celemu svetu, mozno tym pomozete aj inym zenam v podobnej situacii, ktore tiez nemaju odvahu. Drzim prsty a bojujte, nevzdavajte sa, nebojte sa, vsetko sa na dobre obrati :o).
a ty si myslis ze ked to budem kricat ze bude niekto potrestany?
jedine sa potrestam ja lebo sa budu na mna ludia divat
a mozno povedia ze som si to vymyslilela
lebo som dotycneho nemala rada
a on sa vzdy hral na ukazkoveho otcima
ake peklo mu mam spravit ak zacnem do toh orypat ver mi ze on mi spravi ine peklo na tomto svete ako je svet svetom spravodlivosti veru niet
ale verim ze kazdemu sa raz vsetko vrati
preboha, co mate za priatelov, ze vas nepochopili, alebo nebodaj si nepamatali na to, ked ste im o svojom zneuzivani hovorili????? To s kym ste? Baby, to ze vas niekto zneuzival je strasne, ale nebudte s chlapmi, ktori si vaz nevazia! Lebo si neviem predstavit, ze mam partnera, ktory ma nepochopi, alebo ktoremu sa nebodaj nemozem zverit. A hoci je to tazke, urobte peklo na zemi tym, co vam tak ublizili....Povedzte vsetkym co sa vam stalo, vykricte to tym parchantom pod oknom, nech o tom vedia vsetci...Ziaden psycholog vam nepomoze viac ako to, ze sa VYKRICITE! A vymente partnerov, chodite s debilmi
Len aby si nebola príliš uzkostliva matka. Ak tí to doteraz robí problémy je načase to riešiť s odborníkom. S doktorom pre dusu - psychológom.
S terapeutom si sa rozprávala o tom ako to vníma tvoj partner? Podľa mňa by nebolo na škodu aj sedenie s vami oboma. Ked to vie, msli by ste sa o tom veľa rozprávať.
chlapi toto neradi pocuvaju maloktory taketo veci vie pochopit a nakonec co mi on pomoze? a stale sa lutovat a vracat k niecomu ma to vobec zmysel?
preto som nikdy ani neriesila psychologa
ja sa nechcem lutova a ani aby ma nikto lutoval
stalo sa tak co uz stym teraz
pre mna je to poucenie ze ak budem mat raz deti tak si ich budem strazit ako oko v hlave
Pravdupovediac, o takýchto veciach sa s priateľom moc nebavíme. Nerád počúva, že nie som okej, to, že som hraničiarka, akoby ani príliš nechápal, na terapeuta žiarli. A priznanie o zneužívaní som mu predostrela v dobe, keď bol takmer na mol a nasledujúci deň sa už na to - vraj - nepamätal. Jeho reakcia sa mi však vôbec nepáčila, nechcem mu to pripomínať.
Psychológa by som nerada menila, po prvé sme si fakt sadli a po druhé, je to človek, ktorý vie o mne viac než ktokoľvek iný, ktorému som sa plne otvorila a absolútne mu verím. Neviem, či by som si dokázala ešte k niekomu utvoriť takýto vzťah.
A vyriešiť sama? No hej. Človek sa môže spoľahnúť len a len na seba, hoci pomocnú ruku neodmietam.
hm, je velka skoda toho autogenneho treningu. Ak budes niekedy chciet vymenit psychologa, tak si skus pre zmenu zajst k nejakemu co robi kognitivno-behavioralnu terapiu.
Mas priatela a rozpravas sa o tom s nim? O svojich pocitoch, terapii, liekoch? Zda sa mi, akoby si to chcela cele vyriesit sama.
pema888: Jasné, to chápem. Len mi napadlo, naozaj to nechceš nikomu povedať? Otvoriť ranu a vytlačiť hnis, nakoľko sa len dá? Nech to nenahlodáva až tak, a tak dlho... Hoci ako vidíš, niečo tam ostane vždy :(
som dost utiahnuta
pocity su vseliake
ale aj plne hnevu
priatel nevie co sa mi stalo
tak stale mi nadava ze som sibnuta
on ma vystudovanu pedagogiku
povedal ze som paranoidna lebo vo vsetkom vidim len to zle
lenze on to nechape
a ja to nechcem hovorit pride mi to ako keby som otvorila 13tu komnatu do svojho vnutra
Prajem vsetko dobre!