Reakcia blízkych na zneužívanie

suhlas s atm. ale asi to nie je jednoduche, ak byvate v nejakom regione kde nie je praca, byvanie, nemate peniaze a nemozes len tak odist aj s rodinou inam

ocka zbavis sa toho tak, ze s nimi uplne rozviazes vsetky kontakty, vymazes ich zo zivota a na zahojenie duse si najdes nejakeho terapeuta

ocka: Super, ďalšia fakt chápavá reakcia :( Aký máš teraz vzťah k otcovi?

Psychoterapia. Je to jediná pomoc. Je to úžasná vec. Pochopis samu seba aj ostatných. Naucis sa oddeľovať minulosť a prítomnosť. Je potrebné to riešiť. Si dospela a stale ti to nedá pokoj. To nie je dobre. Mavas aj take flashbacky? Akoby si sa presunula do tej situácie a prezivas tie isté pocity čo vtedy?

Mna od 7 triedy na zakladnej skole zneuzival otec. Vzdy len prsia, vedel o tom priatel,vedela o tom kamaratka a nikto nic nerobil,len povedali- povedz nie... Skuste pivedat nie jedinej osobe co vas chranila a mala ako tak rada,matka ma neznasala,bila,ponizovala..o niekolko rokov to zaslo tak daleko ako sa dalo... Snazim sa nato nemysliet,no neda sa..niekedy ked som s manzelom,ked sa snazi o mojkanie,pripomenie mi situaciu,a ja proste..citim sa hrozdne..neviem co mam robit.. Moj manzeel sa mi trochu podoba na otca,hlavne ked je uplne kratko ostryhany,no vzdy si poviem jeho meno,aby som vymazala vsetko z hlavy...ale nejde to! Matke som to povedala pred troma rokmi,kym sme boli zadobre,dalo sa,ale akonahle sme sa pohadali,nadavala mi do stetiek,ze som s vlastnym tatkom spala,ze to da na sud,ze to povie v praci,kedze matka,manzel aj ja kym som nesla na MD pracujeme v jednej praci.. Som totalne ponizena,zneuziva to co sa mi stalo,bere ma do papule ked potrebuje vydierat tatka skrz peniaze..ako sa da z niecoho takeho spamätat??

Perplex: Druhý koniec sveta to práve nie je, ale aj tak to pre mňa momentálne nie je dostupné (ani cenovo). Ale túto informáciu si ukladám, vďaka.

Ja neviem, ci by som sa s takym niecim niekedy vyrovnal...

este sorry som zabudol si vsimnut odkial si, necital som tu vsetko. albertova ma ambulanciu v blave. mozno to pre teba je na druhom konci sveta. to je potom smola.

sice chodis k psychologovi na sedenia ako pises a tam s nim vsetko preberas, ale ja by som ti odporucil jednu (myslim, ze jedna postaci) konzultaciu s velmi specifickou psychologickou, ktora sa vola luba albertova. ona pracuje uplne inou metodou. tiez sa u nej mozes vykecat a samo ze sa ta bude pytat na vsetko co sa stalo a tak. ale po prve nebude to trvat maximalne hodinu ako u ineho psychologa - u nej sedis niekolko hodin. a po druhe - ukaze ti vyznam toho, co sa ti stalo a po jej vysvetleni sa s tym urcite rychlejsie vyrovnas. a hlavne nastartujes zmenu: novy pohlad na vec, nove ciele v zivote, nove metody riesenia problemov.tak som to aspon urobil ja a aj ti, ktori ma k nej poslali. takze ti ju fakt odporucam, dosiahnes urcite viac ako debatou na tomto fore. my sme predsa len laici a tvoj problem nevyriesime. ona ho ale vyriesit moze.

Nebojím sa, že by som si nikoho nenašla. Je mi to jedno. Priateľa som už zo dvakrát poslala do čerta, on mňa tiež, a vždy sme sa opäť dali dokopy. Ale fakt ti neviem odpovedať, prečo to tak je. Necítim sa v tom vzťahu dobre a je mi vcelku jedno, keď ho aj dva týždne nevidím. Chcem a zároveň nechcem byť single - uhm, no dobre, správam sa hrozne. Jejda, okej, priznávam si to - som asi natoľko zúfalá, že skočím po prvom, čo sa vyskytne. To je chyba, ja viem!
Možno by som si zas mala nájsť priateľku, s babou to bolo menej náročné:)