Od septembra minulého roka chodím na psychoterapiu. Prišla som so sebapoškodzovaním, zistila som však, že tu ide o viac. Počas celej tej doby som prehodnotila dosť vecí, povedzme, že som aj vďaka nej zostala nažive, keď mi ešte bolo fakt že blbo...
Moja matka má však voči nej výhrady, ktoré mi ani nevie poriadne zdôvodniť, myslí si, že je to o ničom, len zbytočne vyhodené peniaze, plus si vsugerovala, že ju tam celú dobu ohováram! Netvrdím, že sa tam dejú zázraky, ale je pravda, že na terapii hrozne "lpím" a som strašne rada za jediného človeka, čo pôsobí, že mi rozumie.
Neviem, čo robiť, bola by schopná nielenže prestať hradiť mi ju, ale tiež vyhrážať sa mne či dokonca psychológovi. Mám sto chutí použiť jej zbrane a vyhlásiť čosi v štýle žiadna terapia - žiadne lieky, t.j. keď nemám chodiť k psychológovi, nebudem ani k psychiatričke (čo je detinské, ja viem... tak prečo tam asi chodím?!), alebo bohviečo, ja som schopná aj zabiť sa kvôli tomu, tak psychicky labilná som.
Ako mám dokopať matku, nech pochopí, na čo tá terapia je? :(
Odpor matky voči terapii
nerezes sa kvoli mame?...
nerozumiem jej dovodom, preto tazko nieco aplikovat ako obranu voci nim. ak ta ma rada, vidi progres, tak preco by ti branila v liecbe, predpokladam ze jej na tebe zalezi a preto ta podporuje v liecbe - alebo ti pomaha z inych dovodov?