Poslednú dobu sa v mojom živote pokašlalo čo sa len dalo. Aj tých pár vecí čo ma aspoň niekedy potešilo buď nadobre zmizli alebo ma už nenadchýňajú kvôli problémom. Budem mať 20, bol som prvák na VŠ ale nachal som ju, kvôli tomu,že ma to tam ničilo, nie že som nechápal učivo ale zväčša som bol len smutný a mal oničom náladu a nedokázal sa učiť. Rodičia sú z toho veľmi sklamaný a hnevajú sa na mňa. Je to ale len pár dní čo som ju nechal.Asi týždeň. Teraz som mal možnosť pracovať, rodičov to vcelku ukľudnilo a nehnevali sa, boli fajn, lenže tá práca vyzerá ako podvod. Takže zase keď im to oznámim ich to len naštve. Nechcem sa flákať, len si chcem nájsť prácu a dať život do poriadku. Rodičia mi neposkytujú nejaké zázemie kde sa môžem vždy z radosťou vrátiť, ba naopak, sú iný ako ja, necítim sa doma dobre, hlavne mama je stále nervózna. Osobne som slučný chalan, nechodím do barov, na diskotéky, nepijem, nefajčím, vyjadrujem sa slušne a tak nemám ani veľa kamarátov, veď koľko je takých mladých ľudí a hlavne chalanov? Okrem tejto práce čo som mal možnosť pracovať teraz nemám už žiadnu. A myslím aj na budúcnosť. Ak sa zamestnám tak zrejme za nejakých 400 euro mesačne, a čo stým? Budem naveky žiť u rodičov. Mám aj priateľku a ona si so mnou takúto budúcnosť určite nepredstavuje. Ona chodí na VŠ je tam šťastná baví ju to. Sme teraz kvôli školu spolu menej. Plánujeme si spolu budúcnosť, lenže tá budúcnosť je tak ďaleko, a ako ju dosiahnúť? Veď ja nemám ani prácu teraz. Hoc priateľka mi hovorí, že chce so mnou byť navždy, že ma nekonečne miluje, mám problém tomu už veriť. Teraz som na dne a možno mi ona hovorí pravdu a ja ju len ťahám so sebou dole, lebo mávam mizerné nálady. Asi všetko čo píšem vyzerá chaoticky a nenapísal som ani všetko ale píšem pretože naozaj reálne rozmýšlam, že najlepšie by bolo keby zomriem a nebudem aspoň nikoho ťahať so sebou dole a nebudem sa už takto trápiť. Lenže to nechcem, bojím sa toho ale už mi to príde ako jediná možnosť. Čo mi môžete poradiť? Navštíviť psychológa? Povedať, že všetko bude fajn, že teraz je to len chvíľková situácia? To všetko dobre viem uvedomujem si to, že to možno tak je ale neverím už v lepší zajtrajšok.
Chcem zomrieť-bojím sa že to urobím
prihlas sa na inu vysku.
ved ty nemas ani niejaky velky problem.mas rodicov,si relativne zdravy,mas priatelku,a pracu!je to v dnesnej dobe malo?a co taky ludia co su chori a bez penazi,nemaju ani priatelov ani nikoho blizkeho ktory by ich podrzali!vies kolky by s tebou menili????mas iba obycaju depku,da sa to zvladnut liekmi.inak hlavu hore,nikdy nie je zivot podla niecich predstav,pridu aj zle dni,ale aj tie dobre.
ked sa budes iba lutovat tak ti viem s istotou povedat ze urcite to nikde nedotiahnes a bude to len horsie a horsie, a verim tomu ze ked si nechal skolu, nechas po case aj pracu...
Zacni zit!
Chápem ťa, že chceš študovať taký smer, s ktorým by si mal dobrý zárobok, ale darmo sa budeš učiť niečo, čo ťa nenapľňa, čo ťa nebaví, ver mi. Niekedy je človek šťastný už len vtedy, keď sa môže venovať tomu čomu on sám chce, čo si sám vyberie:) Je to lepší pocit robiť to čo chcem.
S priateľom sa vidíme každý víkend, v poslednom čase už len piatky alebo soboty večer, pretože sa musí učiť na skúšky. Aj keď nám je za sebou smutno, berieme to v pohode, prídu časy keď budeme spolu koľko len budeme chcieť:) a myslím že aj vy s priateľkou.
Z tvojich príspevkov cítiť negativitu skoro ku všetkému.. čo je smutné, pretože život nie je stále len o depresiách, problémoch a smútku. Má aj svetlé stránky, pamätaj, po všetkých zlých skúsenostiach prídu aj iné ako len zlé časy. V 20tich rokoch nie je nič stratené!
vidis nechaj sa inspirovat tou rodinou - ak chces rodinu, musis makat. nech to znie akokolvek skaredo, v sucasnosti potrebujes pre zalozenie rodiny minimalne tolko penazi, co lasky... ale aspon ta mozno vidina rodinneho zivota nakopne a bude pre teba silnou motivaciou, ako sa pohnut z miesta. v sucasnosti zober hociaku pracu kde ta budu ochotni vziat, len nech mas aspon nejake peniaze. pocas toho, sa okolo seba pozeraj a rozmyslaj ako napriklad na sebe zapracovat (kurz, rekvalifikacia,... mozno si raz dorobis aj tu vysku napriklad externe) a pohnut sa tak niekam vyssie. a potom to zase zopakujes. a s kazdym uspechom budes silnejsi a budes mat aj viac skusenosti
Ja rád čítam a tiež tak unikenm aspoň na chvíľu niekam inam. Lenže to problémy nevyrieši len ich to schová, a ja ich chcem už konečne vyriešiť...A s priateľkou sme v iných mestách v školách resp. boli sme v iných školách ja už nechodím do školy. Boli sme spolu minimálne času. A vo všeobecnosti zase ja nechcem študovať niečo čo nemá zmysel do budúcnosti, keď to už študujem aby to stálo zato.
Piťoo, máš len 20 rokov, celý život stojí pred tebou, to že máš pokašľaný celý život nepirpadá do úvahy. Všetko závisí len od teba, pretože samy sme strojcom nášho šťastia. Ja osobne žijem tiež v rodine, kde sa necítim ako doma, pretože moji rodičia sa často hádajú, čo musím pravidelne počúvať, otec chodí dokonca často domov opitý aj napriek tomu, že nie sme majetní..Jediné načo sa sústredím je škola a môj priateľ, s ktorým máme vážne plány do budúcnosti. Podľa mňa by si si mal spraviť jeden rok voľno od výšky a skúsiť to nabudúci rok znova a možno aj inú fakultu alebo zameranie. Za ten jeden rok sa pokús si dať život doporiadku, vyhľadať odbornú pomoc. Určite ti to niečo dá a pomôže. Zvykneš čítať? Ak nie, skús začať. Nájdi si svoj žáner, spisovateľa, ktorý ťa bude baviť. Ja osobne rada čítam.Čítanie je pre mňa akýmsi spôsobom úniku do iného sveta a privedie ma na iné myšlienky. Alebo si nájdi inú činnosť ktorá by ťa bavila, napríklad šport..Hlavne nájdi niečo, čo ťa zamestná a bude baviť
Toľko z mojich skúseností:) Hlavu hore!
atm - máš pravdu, úplne s tebou súhlasím v tom čo píšeš. Ja už dávno si hovorím, že treba sa spoliehať len a len na seba a nikomu neveriť. Lenže mojím cieľom je mať rodinu a to minimálne partnerovy musím dôverovať úplne. A ja ani to už nedokážem...
kv, tak sa chod niekam 'medzinarodne odvztahovat';)
pito never nikomu a na nikoho sa nespoliehaj. vsetko co chces a co potrebujes sa snaz si zariadit sam. ak budes vytrvaly a odhodlany dosiahnut co ches tak sa ti to podari. hlavne sa vykasli na reci typu "nebavi ma zivot a chcem umriet", pretoze to je uplne mrhanie nielen casom ale aj svojou energiou. a taketo reci cloveka extremne oberaju o energiu. clovek sa rad "samodeprimuje" a narieka nad problemami, pretoze ma podvedomy dojem, ze tieto problemy akoby vyriesi prave tym, ze bude nestastny... hlavne treba vstat, zacat cosi robit a tesit sa aj z malickosti. kazdy jeden aj malicky uspech ta posunie o mile dopredu
