Chcem zomrieť-bojím sa že to urobím

Poslednú dobu sa v mojom živote pokašlalo čo sa len dalo. Aj tých pár vecí čo ma aspoň niekedy potešilo buď nadobre zmizli alebo ma už nenadchýňajú kvôli problémom. Budem mať 20, bol som prvák na VŠ ale nachal som ju, kvôli tomu,že ma to tam ničilo, nie že som nechápal učivo ale zväčša som bol len smutný a mal oničom náladu a nedokázal sa učiť. Rodičia sú z toho veľmi sklamaný a hnevajú sa na mňa. Je to ale len pár dní čo som ju nechal.Asi týždeň. Teraz som mal možnosť pracovať, rodičov to vcelku ukľudnilo a nehnevali sa, boli fajn, lenže tá práca vyzerá ako podvod. Takže zase keď im to oznámim ich to len naštve. Nechcem sa flákať, len si chcem nájsť prácu a dať život do poriadku. Rodičia mi neposkytujú nejaké zázemie kde sa môžem vždy z radosťou vrátiť, ba naopak, sú iný ako ja, necítim sa doma dobre, hlavne mama je stále nervózna. Osobne som slučný chalan, nechodím do barov, na diskotéky, nepijem, nefajčím, vyjadrujem sa slušne a tak nemám ani veľa kamarátov, veď koľko je takých mladých ľudí a hlavne chalanov? Okrem tejto práce čo som mal možnosť pracovať teraz nemám už žiadnu. A myslím aj na budúcnosť. Ak sa zamestnám tak zrejme za nejakých 400 euro mesačne, a čo stým? Budem naveky žiť u rodičov. Mám aj priateľku a ona si so mnou takúto budúcnosť určite nepredstavuje. Ona chodí na VŠ je tam šťastná baví ju to. Sme teraz kvôli školu spolu menej. Plánujeme si spolu budúcnosť, lenže tá budúcnosť je tak ďaleko, a ako ju dosiahnúť? Veď ja nemám ani prácu teraz. Hoc priateľka mi hovorí, že chce so mnou byť navždy, že ma nekonečne miluje, mám problém tomu už veriť. Teraz som na dne a možno mi ona hovorí pravdu a ja ju len ťahám so sebou dole, lebo mávam mizerné nálady. Asi všetko čo píšem vyzerá chaoticky a nenapísal som ani všetko ale píšem pretože naozaj reálne rozmýšlam, že najlepšie by bolo keby zomriem a nebudem aspoň nikoho ťahať so sebou dole a nebudem sa už takto trápiť. Lenže to nechcem, bojím sa toho ale už mi to príde ako jediná možnosť. Čo mi môžete poradiť? Navštíviť psychológa? Povedať, že všetko bude fajn, že teraz je to len chvíľková situácia? To všetko dobre viem uvedomujem si to, že to možno tak je ale neverím už v lepší zajtrajšok.