chcem vas poprosit o pomoc. sam som zaskoceny z toho, co sa mi prihodilo. ale neviem si s tym rady. mal som nejake problemy a hladal som psychologa. tu na fore som sa docital o psychologicke lube albertovej. pisali tu ludia, ze im velmi pomohla a tak. tak som si o nej nieco pozrel na internete a nasiel som same dobre referencie aj na inych forach. preto som uz nevahal a objednal som sa k nej. az potial je vsetko v najlepsom poriadku. prisiel som na stretnutie a citil som sa naozaj velmi prijemne a slobodne. fakt to co sa pise ze je chapava a velmi priatelska je aj pravda. lenze...
a to lenze je ten problem. to prve stretnutie sa nejako pretiahlo, kym som zo seba vsetko dostal tak to trvalo nieco vyse tri hodiny. odchadzal som taky nejaky lahsi a spokojny. asi o mesiac som si povedal, ze by som sa s nou chcel este aspon raz stretnut a porozpravat. sice sme sa ten prvykrat dohodli na nejakych rieseniach, ako mam postupovat a tak a celkom sa mi to aj darilo. no ale aj tak som mal pocit, ze este by som k nej rad zasiel. tak som jej zavolal a spytal som sa, ci ma moze este raz prijat. ona sa smiala, ze si mysli, ze to zvladnem aj sam a ze mam este vyckat, ci to naozaj potrebujem. tak ze ano, povedal som ze dobre, teda pockam. no a o asi dva tyzdne som mal take nejake uplne vnutorne nutkanie ze fakt chcem este raz za nou zajst. tak som jej zase zavolal. tak uz mi dala termin a asi o dalsie dva tyzdne som teda prisiel.
a hned od zaciatku som mal taky nejaky divny pocit. najskor som vobec netusil co to je, preco mi je tam tak velmi dobre. no fakt sa s nou perfektne da porozpravat. a asi az tak o hodinu a pol som si odrazu uvedomil, ze uz viem co sa deje. ze som sa skratka do nej zalubil. no a to bol strasny pocit. lebo aby bolo jasne: ja mam 43 rokov a ona podla toho co mi povedala ma tak asi okolo 60. a obidvaja mame rodinu. my sme sa nikdy, ani ten prvy raz nerozpravali o jej rodine ani nejake naznaky o nejakom moznom vztahu.
ja ked som potom ten druhykrat odisiel som si to cele analyzoval a bolo mi jasne, ze cele je to nezmysel a beznadejne. aj som sa snazil si nahovorit, ze sa mylim, ze to nie je laska, ale jednoducho mi je s nou dobre a ona je taka chapava a velmi prijemna. ze to vo mne vyvolalo take pocity. ale bolo to zbytocne. ja proste na nu naozaj myslim ako na zenu, do ktorej som sa zalubil. a som si tym uplne isty. samozrejme som jej to ani slovickom ani gestom nenaznacil, asi by som sa pred nou dobre strapnil. takze ona vobec nic netusi a zije si dalej svoj spokojny zivot. zato ja sa hrozne trapim. moja manzelka je momentalne uz druhy rok v usa aj s dcerou, ktora tam chodi do skoly. mali sme taku rodinnu krizu a vyriesili sme to takto. nechceli sme sa rozvadzat ze sa uvidi, ci sa to nejako zlepsi ked si dame od seba trocha pauzu. mne rodina dost chybala, ale mam dost hekticke zamestnanie tak som to nejako ustal.
no a teraz uz vobec nemam zaujem zit so svojou manzelkou. neviem co robit. ked sa nad tym racionalne zamyslim je mi jasne, ze albertova by nikdy kvoli mne neopustila svoju rodinu. neviem ani ci jej to mam povedat. kedysi som mal nazor, ze k sebe patria partneri len primeraneho veku, teraz mam pocit ze keby mala aj 160, bolo by mi to jedno. mam ju fakt strasne hlboko v sebe. jediny clovek ktoremu som sa zdoveril je moja sestra. ta cita vselijake duchovne knihy a povedala mi, ze to musi byt nejaka karmicka vazba mozno z nejakeho byvaleho zivota. ja ale takym veciam vobec neverim. a keby to tak bolo, tak aj albertova by ku mne nieco citila. ona sa ale ku mne sprava iba ako ku kazdemu inemu. ved vsetci pisu o nej to iste, ze je k nim ako mama atd, ze je chapava a priatelska. no a to znamena ze ked je taka ku mne, nie je to nic mimoriadne. keby to bolo inak, uz by som to vycitil. uz k nej chodim uplne nasilu, stale si nieco vymyslim, ale je mi jasne, ze to tak dlho nevydrzi, mozno ma onedlho posle do prdele. ved dokola meliem to iste.
prosim vas, poradte mi ako dalej. ak je tu niekto z vas kto ju dobre pozna, napiste mi, co mam robit. ci jej to mam povedat alebo co ine sa da podniknut. ja viem, ze sa spravam ako pubertak, ved aj mne to tak pripada, ale toto je silnejsie ako rozum. v takej situacii som nikdy nebol ani ked som mal dvadsat. vtedy skratka ked aj som bol zalubeny, tak som to tej babe povedal a riesilo sa to. tu som uplne ochromeny. vsetko je proti mne: spolocenske zvyklosti, vek, rodinne vazby. a samozrejme aj jej nezaujem o mna ako muza. da sa s tym vobec nieco robit? nieco ine ako sa na to vykaslat. prosim vas neposlite ma do prdele aj vy. skuste sa na to pozriet trocha inak, mozno nieco vymyslite. predsa len viac hlav viac rozumu. dik!
Čo by ste urobili vy?
no, nieco ine je sympatia a nieco ine zalubenost. a taka hlboka, aka len moze byt.
Musim priznat,ze mne ako maserke sa toto stalo par krat. Mam klientov,ktorym som pomohla nielen masazou,ale aj psychicky. Vidim a vycitim to hlavne na muzoch ako sa na mna divaju a ako sa so mnou rozpravaju,ako mi doveruju,ako mi povedia bez zabran ich zivotne pribehy ci problemy,ktorymi prave prechadzaju a spolocne ich analyzujeme a riesime a hladame vychodiska. Neraz ma pred odchodom objimu a tesia sa na dalsiu navstevu. Ano lichoti mi to,ale som profesionalka a mojou ulohou je im pomahat,to je vsetko. :-)
nie, urcite by ma nevysmiala, to som si isty. a ci by jej to lichotilo? ani to si nemyslim, takto by to asi nezobrala. a je pravda co pise jajka001, ze som nou uplne ocareny. a tiez to citim tak, ze toto je ta zena mojho zivota. nikdy som sa doteraz s takou osobnostou nestretol. mozno ked k nej pridu zeny klientky tak to vnimaju inak, mozno ten jej vztah k nim beru ako vztah dobrej mamy, neviem. ja sa na to nedokazem tak divat. len viem, ze by mi pripadal zivot strasne prazdny, keby som sa s nou uz nemal stretavat. lenze ak by medzi nami nemal byt vztah, tak niet dovodov na stretavanie. a z toho mam hrozu.
nemám už čas ale aspoň....psychologička by ťa asi nevysmiala a ani nemala...a možnože by mala byť aj na takéto niečo pripravená!
...a možno by jej to aj polichotilo..kedže si oveľa mladší:))
za prve, je to velmi pekne:)
za druhe, myslim ze tebe hrozne moc chyba laska, a albertova ti ju dala, svojim pochopenim. co som o nej citala, je to naozaj obdivuhodny clovek a necudujem sa ze si sa zalubil.
nechala by som to plynut, pretoze tie emocie vyprchaju, si ocareny jej osobnostou, ale ked si utriedis veci v hlave, tak sa to zmierni. aj ked ju budes mat nadalej rad.
ako pise tpch, urcite by to pochopila lebo sa jej to urcite uz neraz stalo, a vedela by adekvatne reagovat.
to co prezivas si myslim ze je nieco ako obdiv k uzasnej bytosti. zamienas si to s laskou, lebo sa jedna o zenu.
ved lubit v zivote nemusis len jednu osobu, ale len jednej skutocne mozes dat cele srdce. su vztahy ktore sa nikdy nenaplnia, ale aj tak ta obohatia.
tak som sa sekla.sory.
no, nechcel som tu zachadzat do mojich sukromnych veci, ale nie je pravda, ze vztah s manzelkou sposobil, ze by som sa zalubil do prvej zenskej. ked to u nas zacalo skripat, tak si manzelka nasla priatela a ja priatelku. po nej som mal este dalsi vztah, bolo to prijemne a mile, ale nebol som zalubeny. a obidve tie priatelky boli chapave a laskave, pocuvali sme sa navzajom, takze mi pochopenie nechybalo. myslim, ze dost problemov v mojom zivote zvladam. za albertovou som isiel prave preto, lebo som si chcel ujasnit ako som na tom s manzelkou a kam to vsetko smerovat. mame len jednu dceru, obaja ju mame vemi radi. a ona nas tiez. boli by sme sa davno rozisli, nebyt dcery. v mojom zivote bolo viac zien, bol som aj parkrat zalubeny. takze viem, o com to je teraz. nema zmysel si nahovarat nieco ine.
Michal, keď človek ľúbi, chce druhého človeka urobiť šťastným (pokiaľ neni sebec, čo chce dobre len sebe samému). A ona šťastná je so svojou rodinou. Chceš to zničiť?
Druhá vec je, že ty ju vôbec nepoznáš. Stretol si sa s ňou 2x (alebo viac) ak dobre počítam. Asi bola prvý láskavejší človek, ktorého si stretol v čase vašej rodinnej krízy. A rovnako by si sa zaľúbil aj do chápavej barmanky, ktorej by si sa zdôveril so svojím trápením. Si proste trochu mimo, lebo sa ti mení sitácia v rodine (deti sú veľké a asi dospejete k rozvodu s manželkou) a tak si zraniteľnejší a prístupnejší citom. Aj ja som za to, aby si jej to POVEDAL, a potom spomínal na ňu ako na fajn ženskú.
V tvojom živote je chaos, uprac si tam. Daj sa dokopy, povedz si čo ešte chceš od života a choď za tým.
tpch dik, ja som si isty, ze ona to prezije. len co ja? ako sa s tym mam vyrovnat ja? znamena to fakt, ze je uplne beznadejne ratat s tym, ze by z toho mohol byt vztah?
Michal.K., to, co prezivas, je BEZNE. Mozno sa ti to nezda, ale vacsina ludi s psych. problemami, ktorych vypocuje psycholog, poradi im atd, to zazije.
Vola sa to PRENOS. Je to naozaj zamilovanost, bezna sucast psychoterapie. Keby si jej o tom povedal, urcite by to pochopila, pretoze by vedela hned, o com je rec. Psychologovia su skoleni na to, aby ustali tuto citlivu situaciu.
