chcem vas poprosit o pomoc. sam som zaskoceny z toho, co sa mi prihodilo. ale neviem si s tym rady. mal som nejake problemy a hladal som psychologa. tu na fore som sa docital o psychologicke lube albertovej. pisali tu ludia, ze im velmi pomohla a tak. tak som si o nej nieco pozrel na internete a nasiel som same dobre referencie aj na inych forach. preto som uz nevahal a objednal som sa k nej. az potial je vsetko v najlepsom poriadku. prisiel som na stretnutie a citil som sa naozaj velmi prijemne a slobodne. fakt to co sa pise ze je chapava a velmi priatelska je aj pravda. lenze...
a to lenze je ten problem. to prve stretnutie sa nejako pretiahlo, kym som zo seba vsetko dostal tak to trvalo nieco vyse tri hodiny. odchadzal som taky nejaky lahsi a spokojny. asi o mesiac som si povedal, ze by som sa s nou chcel este aspon raz stretnut a porozpravat. sice sme sa ten prvykrat dohodli na nejakych rieseniach, ako mam postupovat a tak a celkom sa mi to aj darilo. no ale aj tak som mal pocit, ze este by som k nej rad zasiel. tak som jej zavolal a spytal som sa, ci ma moze este raz prijat. ona sa smiala, ze si mysli, ze to zvladnem aj sam a ze mam este vyckat, ci to naozaj potrebujem. tak ze ano, povedal som ze dobre, teda pockam. no a o asi dva tyzdne som mal take nejake uplne vnutorne nutkanie ze fakt chcem este raz za nou zajst. tak som jej zase zavolal. tak uz mi dala termin a asi o dalsie dva tyzdne som teda prisiel.
a hned od zaciatku som mal taky nejaky divny pocit. najskor som vobec netusil co to je, preco mi je tam tak velmi dobre. no fakt sa s nou perfektne da porozpravat. a asi az tak o hodinu a pol som si odrazu uvedomil, ze uz viem co sa deje. ze som sa skratka do nej zalubil. no a to bol strasny pocit. lebo aby bolo jasne: ja mam 43 rokov a ona podla toho co mi povedala ma tak asi okolo 60. a obidvaja mame rodinu. my sme sa nikdy, ani ten prvy raz nerozpravali o jej rodine ani nejake naznaky o nejakom moznom vztahu.
ja ked som potom ten druhykrat odisiel som si to cele analyzoval a bolo mi jasne, ze cele je to nezmysel a beznadejne. aj som sa snazil si nahovorit, ze sa mylim, ze to nie je laska, ale jednoducho mi je s nou dobre a ona je taka chapava a velmi prijemna. ze to vo mne vyvolalo take pocity. ale bolo to zbytocne. ja proste na nu naozaj myslim ako na zenu, do ktorej som sa zalubil. a som si tym uplne isty. samozrejme som jej to ani slovickom ani gestom nenaznacil, asi by som sa pred nou dobre strapnil. takze ona vobec nic netusi a zije si dalej svoj spokojny zivot. zato ja sa hrozne trapim. moja manzelka je momentalne uz druhy rok v usa aj s dcerou, ktora tam chodi do skoly. mali sme taku rodinnu krizu a vyriesili sme to takto. nechceli sme sa rozvadzat ze sa uvidi, ci sa to nejako zlepsi ked si dame od seba trocha pauzu. mne rodina dost chybala, ale mam dost hekticke zamestnanie tak som to nejako ustal.
no a teraz uz vobec nemam zaujem zit so svojou manzelkou. neviem co robit. ked sa nad tym racionalne zamyslim je mi jasne, ze albertova by nikdy kvoli mne neopustila svoju rodinu. neviem ani ci jej to mam povedat. kedysi som mal nazor, ze k sebe patria partneri len primeraneho veku, teraz mam pocit ze keby mala aj 160, bolo by mi to jedno. mam ju fakt strasne hlboko v sebe. jediny clovek ktoremu som sa zdoveril je moja sestra. ta cita vselijake duchovne knihy a povedala mi, ze to musi byt nejaka karmicka vazba mozno z nejakeho byvaleho zivota. ja ale takym veciam vobec neverim. a keby to tak bolo, tak aj albertova by ku mne nieco citila. ona sa ale ku mne sprava iba ako ku kazdemu inemu. ved vsetci pisu o nej to iste, ze je k nim ako mama atd, ze je chapava a priatelska. no a to znamena ze ked je taka ku mne, nie je to nic mimoriadne. keby to bolo inak, uz by som to vycitil. uz k nej chodim uplne nasilu, stale si nieco vymyslim, ale je mi jasne, ze to tak dlho nevydrzi, mozno ma onedlho posle do prdele. ved dokola meliem to iste.
prosim vas, poradte mi ako dalej. ak je tu niekto z vas kto ju dobre pozna, napiste mi, co mam robit. ci jej to mam povedat alebo co ine sa da podniknut. ja viem, ze sa spravam ako pubertak, ved aj mne to tak pripada, ale toto je silnejsie ako rozum. v takej situacii som nikdy nebol ani ked som mal dvadsat. vtedy skratka ked aj som bol zalubeny, tak som to tej babe povedal a riesilo sa to. tu som uplne ochromeny. vsetko je proti mne: spolocenske zvyklosti, vek, rodinne vazby. a samozrejme aj jej nezaujem o mna ako muza. da sa s tym vobec nieco robit? nieco ine ako sa na to vykaslat. prosim vas neposlite ma do prdele aj vy. skuste sa na to pozriet trocha inak, mozno nieco vymyslite. predsa len viac hlav viac rozumu. dik!
Čo by ste urobili vy?
Poznám Ľubku Albertovú už pekných pár rokov, bola som s ňou párkrát aj na dovolenke, takže viem, že muži o ňu vždy záujem mali. Šesťdesiat nemá, tento rok oslavovala 58, ale je to skoro to isté. No ale určite na ten vek nevyzerá, to je isté. Ale že by si chcela začať niečo s pacientom? O tom silne pochybujem. Vidno Michal, že ju poznáš iba povrchne. Keby si vedel niečo o jej názoroch na život, tak by si sa bol hneď od začiatku k nej pripútal nie ako k žene, ale skôr ako k staršej sestre. Mohla by ti ešte veľa dať, ale najskôr by si musel mať rozum. Ona má okolo seba celý kŕdeľ klientov-kamarátov, s ktorými stále udržiava priateľské vzťahy. Taká skrátka je. Má rada ľudí aj svoju prácu. Jej priateľskosti preto nepripisuj nič iné, lebo nie si jediný, ku ktorému sa tak správa. Je to nielen profesionálka, ale aj vskutku dobrý človek. Váž si to, že ti podala pomocnú ruku a nečakaj nič iné. Človek síce nemôže za nikoho dať ruku do ohňa, ale v jej prípade by som to kľudne urobila. Určite tvoja láska nebude opätovaná. Aspoň nie tak, ako si to ty predstavuješ. A tiež ti radím to isté čo tu už viacerí: rovno jej to povedz a uvidíš, že ťa z toho vylieči veľmi rýchlo. Alebo jej napíš list ak chceš, lebo pokiaľ viem momentálne tuším z rodinných dôvodov nepracuje. Mali sme sa pred Vianocami stretnúť ale to zrušila.
myslim si,ze niesi prvy kto sa do nej zalubil.vzdy to tak byva,ked je cloveku zle a pomoze mu opacne pohlavie je sanca zalubenia sa.ked ti poradit mam,tak jednoznacne ti poviem,uvedom sa a RACIONALNE sa zamysli nad tym,ze je to len taka pomylka.trosku ti zamotala hlavu a to je vse.pockaj si na zenu a dieta,hadam nedas prednost 60 rocnej zene,sa pre boha uvedom.viem co picitujes,ale kazdopadne sa toho pocitu zbav,lebo to nebude mat vyznam a kludne sa jej tym mozes aj priznat,ale ver tomu,ze necakaj ze sa ti vrhne do narucia,urco ta berie ako pacienta a tak ta vzdy bude aj brat.zabudni na to,ona je dost stara na take veci :-D
osobne ju nepoznam ale ked si len precitas tie nazory ludi co sa s nou poznaju ti musi byt jasne, ze to mas uplne marne. skratka si stretol dobreho cloveka tak sa z toho tes a pomysli si, ze je to fajn ked mas niekoho kto ti v nudzi dokaze pomoct a poradit. preco chces z toho robit hned nieco viac? do kazdeho vztahu predsa netreba namontovat erotiku. su aj priatelstva a tie casto znamenaju viac. malo by ti stacit co mas.
michal vies co, radsej za nou teda chod normalne na sedenie a normalne sa jej s tym priznaj. nech ti nejak citlivejsie a definitivne konecne niekto vysvetli, ze ti len na 100% harasi a ze je to uplna chujovina. tebe totiz evidentne este stale preskakuje a nevies sa z toho dostat ani ked ti to tu napise 1000 ludi, pretoze ty jednoducho stale neveris, ze ona to bude brat s milovym nadhladom cloveka-profesionala s x rocnou praxou, ktory o tom ma nastudovanych x veci a x krat sa s tymto konkretne aj prakticky stretol, a ty si stale udrzujes tu trapnu iluziu o buducom partnerskom zivote s nou...:DDD
nevola sa to transferencia ci ako?....je to bezne ked sa pacient zalubi do svojho psychologa
na to aby si si pozeral jej fotku nemusis otvarat jej stranku, lebo ked si das do vyhladavaca na vyhladavanie tem meno luba albertova tak sa ti objavi mnozstvo tem o nej a ked si das do vyhladavaca to meno tam vlavo, tak uvidis jej clanky co sem pisala a tam mas aj jej fotky. tak sa moze kochat od rana do vecera ak ti to pomoze. xi-xi!!! nechcem sa ti vysmievat ale mas uz dost rokov a take veci by sa ti uz stavat nemali.
pardon, nie martin, ale michal :)
ako "takmer hotovy" psycholog musim povedat, mily martin, ze to je uplne normalne. aspon nam v skole tvrdia, ze tym, ze sa naviaze taky upokojujuci vztah s terapeutom moze niekedy viest k tomu, ze sa pacient "zalubi". podla freuda to bolo dokonca vitane, pretoze to pomohlo pacientovi prekonat urcite fazy uspesnej terapie.... tazko povedat,
no kazdopadne neber si to tak k srdcu, mnohym pacientom sa to stava a je to dane situaciou a vztahom aky je medzi terapeutom a pacientom. nezabudni vsak ze je to tvoja "lekarka" a nepoznas ju ako blizku osobu. ona k tebe pristupuje ako profesional.
Poznám dr. Albertovú už asi sedem alebo osem rokov. Neviem si vôbec predstaviť, že by mala záujem o nejakú bokovku. Nepoznám jej muža ani jej rodinu, ale uznaj, že vyrovnaný človek nemá potrebu svoj život komplikovať. A čo iné by mohol vzťah s tebou priniesť ako komplikácie? Tým sa Ťa nechcem dotknúť ale sám píšeš, že máš 43 a ona 60. Aj keď je pravda, že ona na to v žiadnom prípade nevyzerá, roky sú roky. Na čo by 60 ročnej žene bol milenecký vzťah prosím Ťa? Ona má už možno vnúčatá a venuje sa im. A má svoju prácu, ktorú robí na jedničku určite aj preto,lebo ju to baví. Keby potrebovala milencov, tak by nečakala do 60-ky. Ako Ťa to vôbec mohlo napadnúť, to fakt nechápem. Na jednej strane napíšeš, ako ju obdivuješ aj ako človeka a na druhej strane tajne dúfaš, že si s Tebou začne. No to sa trocha bije, nemyslíš? Urobíš dobre, keď na to čo najskôr zabudneš. A zbytočne ani už za ňou nechoď, lebo si to len stále jatríš. Zíde z očí, zíde z mysle. Na to nezabúdaj.
snazim sa na to nemysliet, ale opak je pravda. aj viackrat za den si otvorim jej webovu stranku a divam sa na jej fotografiu. je tam taka usmiata a stastna. asi je to sebecke, ale stale si hovorim: preco tato zena nie je pre mna? preco s nou nemozem byt stastny? a naozaj nie je pre mna? naozaj je to beznadejne? co ak je to inak, co ak by stacilo iba zabojovat...
