sme s muzom manzelia uz vyse roka, ja mam 26 rokov a on 34.vznikla medzi nami taka situacia, ze vzdy ked pride na temu deti, manzel spomina ze ich chce mat co najskor. lenze ja buduci rok koncim VS a vlastne mam v plane, aspon rok, dva pracovat po tej skole, pretoze okrem par brigad sa priznam ze som nikdy poriadne nepracovala, a pripadala by som akokeby nezodpovedne, mat hned po skole dieta,zit len z materskej a z muzovho platu. muz vsak stale spomina, ze uz by chcel mat dieta, ze on nas uzivi. on sa boji hlavne toho, ze uz nie je najmladsi, ze cim je muz starsi, tym moze byt problem aj pocat, alebo teda ze bude si pre nase deti pripadat ako dedko a nie ako otec ked pridu deti neskor. ja by som si rada uzila este par bezdetnych rokov, ked sme iba dvaja s muzom a pracovat, ved mam len 26.ak by som to dieta mala, tak by som sa mu urcite chcela venovat naplno, aj do tych 3rokov, ale teraz sa na to moc necitim. rozmyslam vsak ci fakt nie je lepsie mat hned, co si o tom myslite?
kedy mat dieta?
jani - az taky velky velkovy rozdiel zas nemate ;) aj ja mam taky s muzom a podla mna to je idealny rozdiel
kym muz moze v podstate dokedy bude zit :))) zene ta plodnost po 30 jednoducho klesa a 26 rokov zase nie je nejako malo, ale ako vravim, musis to v prvom rade CITIT, takze kludne dokonc skolu, najdi si pracu a uvidis, teraz su aj starsie matky, bezne sa rodi po 30...ak to ide
dakujem za vase reakcie.
no presne ako napisala jajka, chcem najprv pracovat, aby som mala ten pocit, ze som nieco dokazala, nabrala skusenosti, este stihla aj nieco zazit mozno.
poznala som aj zname, ktore hned po skole mali dieta a v priebehu par rokov aj druhe ci tretie a takto stravili kopu rokov v kuse na materskej. a potom trebalo hladat pracu, co bol problem, kedze pracovne skusenosti nemali vlastne ziadne.
viem ze sa moze vsat vsetko,ako pisete, ze mozno aj zisitme, ze je problem otehotniet,ale tak stale myslim, ze je vacsia pravdepodobnost ze je na pricine zena ako muz, no ale tak aj ked bude mat manzel pred 40-tkou, ja stale nebudem stara na materstvo, kedze je medzi nami taky vekovy rozdiel.
manzel viem ze este pocka, skor je to o tom, ze akoby sa nevedel dockat, on ma do nicoho nenuti, len vidim, ze by uz bol rad, keby tie deti prisli, ved vzdy snival o rodine.
vies ja by som mozno aj skusala otehotniet, pretoze sa moze stat ze hned sa vam to nepodari a fakt budete roky skusat a skusat, kamaratka sa tiez uz rok pokusa otehotniet ma 30, partnera ma mladsieho ale on sa jej prisposobil lebo chape jej vek, a nedari sa im. Ale to by si musela chciet sama. Ale chapem ja mam tiez 26 a tiez koncim buduci rok skolu a tiez nemam odpracovane tolko aby som dostavala matersku a tie vseliake prispevky, ale zase ja mam mladsieho partnera ktory este deti mat nechce pricom ja by som uz aj chcela ale tiez po skole musim zamakat aby som nejake peniazky dostala. Keby som mala partnera co by sa dokazal sam postarat o nas ja by som nevahala :-)
Ja si myslim, ze ked na zenu pride tuzba mat dieta, zo srdca si ju nevytrhne, prave naopak, bude len a len silniet a vtedy zena uz nerozmysla. Podla toho, co si napisala, jani121, ty este stale rozmyslas a nenapisala si nic o tom, ze by si ukrutne tuzila po dietati. Este stale dokazes planovat a byt uplne nad vecou. V tom pripade by si urcite mala pockat, az ta tuzba v tebe dozreje. Nic nezmeskas. Urcite si nemyslim, ze 34 rocny chlap by nemohol pockat, ako pisala jajka, chlapi su plodni velmi dlho a ako pisal lost, skor by malo ist o to, ci je chlap schopny uzivit rodinu, nie o jeho vek. Ja by som ti radila pockat.
jajka...to je fakt slabá útecha)))
No ale tak pre niekoho kto sa riadi tým, že keď neprší aspoň kvapká to môže byť OK :)
lost, este existuju vdovske a sirotske dochodky
slaba pomoc, ale predsa
Ahoj Jani :-)
..chápem Tvoje pocity a viem asi, čoho sa aj obávaš, čím práve prechádzaš, čo všetko asi zvažuješ (ukončenie školy, získať akú-takú prax, trošku sa aj oťukať, skúsiť, porozhliadnuť sa životom ako takým, možno si ešte aj užiť manžela kým žijete len jeden pre druhého a nedelíte ešte svoju lásku pozornosť ohľadne deti a každodenných starostí aj radostí s tým spojených atd atd)..
No poviem Ti Jani aspoň podľa seba a svojho vlastného života....že zas není dobre žiť len rácio..a zvažovať všetky pre a proti atd atd..
Len tá zlatá stredná cesta sa nie vždy dá ľahko nájsť a zrealizovať :)
Napriek tomu, že som až príliš živočíšna vášnivá a emocionálna....tak som proste do popredia skoro vždy stavala rozum, nad všetkým som som až príliš uvažovala zvažovala, meditovala a vždy som žila na také tie 5-ročnice, 10-ročnice, vždy som si všetko plánovala, linajkovala.
Či už to bolo vzdelanie, kariéra, cestovanie, atd atd...lebo som chcela rodinu, materstvo riešiť až keď budem ako-tak zabezpečená (aby raz deťom nič nechýbalo), až keď budem po škole a už budem mať aj čosi odrobené (aby som nebodaj počas materskej sa necítila zrejme frustrovaná že mi niečo uniká a Ja pritom utieram "len" detské zadočky:))) ), aby som aj čo-to spoznala precestovala, lebo som si myslela, že s deťmi atd už toho toľko nebude možné realizovať, či aby sme mohli chodiť aj 2x ročne k moru a podobne.
No a teraz???
Možno mi už ohľadne materstva uteká posledný vlak a zisťujem, že kariéra nie je to, čo by ma napĺňalo..
cestovanie?? moria prostredie ľudia architektúra gurmánstvo atd je fajn, ale postupne sa Ti už aj tak všetko to vôkol zlieva v jedno a je skoro všade až na pár výnimiek špecifík všetko rovnaké či podobné..
a zas možno teraz chýba už aj ten správny partner na cestu životom pre naplnenie sna o šťastnej rodine...alebo je to aj tým, že čím je človek starší tak viac zvažuje, či len má na partnera vyššie nároky???..ktovie?)))
No a zas, čo mám kolegyne a tie mali deti pomaly ešte na strednej či tesne po maturite...tak si všetky tie materské peripetie odskákali v mladosti a časom už keď deti podrástli, stihli si aj školy dorobiť, medzitým pracovali cestovali...a teraz už pomaly sa strachujú, aby sa ešte v tak dobrom veku nestali už babičkami no inak si v pohode užívajú život))) No a Ja ešte len meditujem nad tým, aby mala vôbec nejakú rodinku a deti :)
Takže je to skôr o tom, akoby každý chcel to, čo má ten druhí))) lebo inšie od nich nepočúvam, aká som bola múdra a nie ako oni...a zas Ja si hovorím, že to mohla urobiť ako oni a teraz by možno neriešila čo riešim)))
Myslím si, že každý môže byť v podstate rád za to, čo vlastne má :) lebo je zbytočne sa zaoberať a ľutovať niečo, čo už zmeniť proste nejde a nie je to možné. Ja som spokojná so svojim životom, vlastne mi nič nechýba....neviem, či by menila s niekym iným....ale možno by pri návrate do vlastnej minulosti už asi niektorým udalostiam a veciam prehodila len niektoré priority ;-) Človek by mal prijímať všetko čo mu život ponúka a naučiť sa žiť a milovať život taký, aký je a urobiť pre jeho zlepšenie a spríjemnenie všetko..
Takže si zváž Jani, čo má pre Teba a Vás (s mužom) tú pravú hodnotu cenu význam...aké sú Vaše priority a čo vlastne od života chcete....a hlavne, aby to bolo rozhodnutie Vaše spoločné. Lebo keby chcel len jeden, je to málo.. Láska je o vzájomnom dávaní i prijímaní (aj čo sa rodiny materstva týka). Verím, že sa rozhodneš/rozhodnete s mužom Jani správne, veľa šťastia a držím palce ;-)
Hej poistky :)
Tie riesia taky zakladny problem, ale ja osobne neverim ani poistke :D
zivotnej ci akejkolvek. matematicky absolutne nedavaju zmysel, i ked ... "bezny" clovek ktory nechce stracat cas pocitanim vyhodnosti poistky, tak mu staci :)
a urcite odporucam ... (lebo ine riesenie je tazke najst, kazdy je specificky pripad :) )
lost - take veci sa riesia presne tymi poistkami na nejake tie roky, ak by k nejakej tragedii prislo a medzitým ten druhy ma cas na to, aby si nasiel nejaku pracu, kazdopadne je dobre mat nieco nasetrene, ono cely zivot je vlastne jeden velky risk ;) a zalezi na hodnotovom rebricku cloveka, co vlastne chce riskovat viac a co menej ;)
