Mám už skoro 3 roky priateľa.Pred dvoma rokmi som ho podviedla.Nieje deň, kedy by som si to nevyčítala a nenadávala si aká som bola sprostá.Svojho priateľa milujem a uvedomila som si to práve vtedy, keď som začala mať výčitky svedomia z toho, čo som spravila...Zároveň mám aj obrovské ponaučenie...Mali sme vtedy také "všeliaké" obdobie.Nejdem sa tu obhajovať, viem, že som spravila hlúposť a trpko to ľutujem.Problém je v tom, že som sa mu nepriznala a už som to prekonala, či lepšie povedané zvykla som si žiť s tým bremenom...Až doteraz.Moja "kamoška" ktorej som sa vtedy zverila ma podržala a ako tak mi pomohla a poradila.Dnes sa mi priznala, že pred mesiacom bola reč o podvádzaní, a že sa jej moj priateľ opýtal, či som ho niekedy podviedla...Bola ticho a až na jeho prosbu o pravdu mu to celé vyklopila.Pred týždňom mi priateľ povedal, že to vie...Ja som samozrejme zatĺkala a zatĺkala a chcela som vedieť, kto mu povedal takú "blbosť" (aj keď je to pravda)...Nechcel mi dať ani najmenšiu indíciu ale povedal, že ma pred toho človeka postaví...No ja už viem, že je to tá moja kamarátka zradkyňa (aj keď konala čestne,no len vo svoj prospech a svoje svedomie)...Ja mám chrbtovú kosť a aj svedomie a trpím...Ale nechcem ho stratiť!Ako sa mám ktomu postaviť?Mám aj naďalej zatĺkať aj vtedy keď ma postaví zoči-voči mojej doverníčke, alebo mám ísť s pravdou von?Veľmi mi na ňom aj na našom vzťahu záleží a neviem, či by to priznanie rozchodil.
Som sviňa!?
Jednoznačná odpoveď: ak chceš udržať vzťah, nikdy sa nepriznaj a dohovor aj kamarátke, aby to odvolala, alebo spochybnila, čo mu povedala. Na druhej strane, ak Ti ide len o Tvoje čisté svedomie , tak sa mu môžeš priznať, ale rozchod je istý , chlap sa nikdy s neverou nezmieri a neodpustí Ti, aj keby Ťa neviem ako miloval....on sa z toho vylieči možno za 3 mesiace, Ty za 5 rokov... Tvoje priznanie nikomu nepomôže, budeš sa trápiť dlhšie a ublížiš aj partnerovi, svoj hriech si odtrp sama, prečo má trpieť aj on? (ak to náhodou nebola z Tvojej strany pomsta!)...dúfam, že si sa poučila dostatočne.... a to Ti radí 52 ročná skúsená a vzdelaná žena....
Neviem ako mam priatelovi povedat ze som ho podviedla????Vzdy som takych ludi odcudzovala a sama neveru neuznavam ale ja nedokazem stym zit trapy ma to ako mu to povedat ???V ten den sme sa strastne pohadali rozisiel sa somnou vynadal mi do vselijakych a ja som od zufalstva sla pit s kamoskou nakoniec sme skoncili unej doma a bola som taka na blato ...Tak som si lahla do jej izby ani si nepamatam ako som k nej dosla Jej brat to zneuzil samozrejme ze sa neobhajujem ale ja mala som uz vela moznosti to spravit a nikdy som ho nepodviedla....Strastne ho MILUJEM a nechcem ho stratit ....Najhorsie je natom ze si to ani nepamatam velmi to lutujem .....
nikdy sa nazdoveruj so svijimi tajomstvami nikomu vidis ako to dopadlo dnes mas kamaratku zajtra to moze byt tvoja uhlavna nepriatelka ver len sebe povedz priatelovi co k nemu citis nech sa rozhodne ak ta necha odid so vstycenou hlavou uz nebud mrcha a chlapca si urcite najdes pa
Ja to vidim takto: tu nejde o to, ci je ferove mu to povedat alebo nie, teraz treba pozerat na to tak, co je dobre pre ich vztah. Ked uz urobila chybu, neznamena to, ze mu to ma zavesit na nos, lebo komu to prospeje? Ak mu to povie, tak co ma kto z toho, ze bola k nemu uprimna, ked mu to zlomi srdce a narusi pravdepodobne na 90% ich vztah, pripadne sposobi rozchod? Ale ak mu to nepovie, odpyka si vinu svojimi vycitkami zase len ona. Pretoze vychadzam z toho, ze to lutuje a uz viac nezopakuje.
Ľutuješ to, máš pocit viny a to je správne. Naozaj je to to najhoršie čo môžeš svojmu priateľovi spraviť... ale naozaj ho miluješ a keďže viem, že muži bývajú dosť citlivý na to keď ho priateľka podvedie .. a nedá sa to ničím obhájiť (horšie ako pri žene) tak byť tebou by som sa nepriznávala a nejako sa z toho vyzuj lebo ti už viac veriť nebude. Teda ak si si istá že to už nikdy nespraviš
Ved ja viem, ze s nou mas skusenost, pisala si to... To, ze si taka zasadova, je sice chvalyhodne, ja len ze aby si potom nebola moc prekvapena :).
A nemyslim si, ze nevera vzdy musi byt len dosledok nejakych problemov vo vztahu, niekedy sa clovek jednoducho moze do niekoho ineho aj zamilovat, nie? Ci to normalne nie je? :)
Ale uz koncim vyjadrovanie sa na tuto temu, v tomto pripade to nema vyznam.
...su aj ine moznosti ako vyriesit problem v partnerstve ked sa nejaky vyskytne-nemusi to byt hned to ze skoci jeden z nas druhemu/myslim cudziemu/ do postele-nemyslis?
...vies ked raz POVIEM ZE NIKDY NEBUDEM partnerovi NEVERNA TAK TO AJ TAK BUDE.../mala som vela ponuk a neurobila som to-preco by som mala niekedy inokedy/nemam dovod podvadzat partnera...
a len tak mimochodom ja som neveru zazila-takze mam co k tomu povedat a aj napisat...ale kedze u kazdeho je to individualne tak TAZKO SA RADI-skor ja tu pisem len svoje skusenosti...
pozri- "nerobila som to za mlada neviem preco by som to mala robit na stare kolena :))))" No preco asi, pretoze NIKDY NEHOVOR NIKDY, nie? :)
Viem, ze si to nepisala mne, ale tak nie je toto uzavreta diskusia, reagovat moze kazdy /aj ked popravde si myslim, ze reagovat by v tomto pripade ozaj mohli len ti, ktori s neverou skusenost maju, ci uz osobnu alebo inu/. Len som tym chcela povedat, ze po mnohych skusenostiach uz v zivote si nedovolim vylucit absolutne nic.
klud osadenstvo:) ja som muza podviedla po 23 rokoch manzelstva a neumreli sme na to ani jeden:D vzdy lepsie nez dratom do oka.
