Ahojte,obracám sa sem s otázkou,pretože som nikde na nete nenašla príbehy alebo témy keď niekomu zomrel frajer/ka. Chcem sa opýtať,či sa ste už počuli nejaký príbeh,že by sa ten,ktorému zomrela polovička,dal potom dokopy s najlepším priatelom alebo priatelkou toho jej frajera/ky.Pretože mne pred pár mesiacmi zomrel môj frajer :( a odvtedy mi veľmi pomáha jeho najlepší priateľ,dokonca sa mi aj priznal že niečo viac ku mne cíti,ale sám mi povedal,že teraz mi len chce pomáhať,pretože potrebujem ešte vela času. Ja ho mám veľmi rada,pretože mi naozaj vela pomohol ale určite k nemu necítim žiadnu lásku,je to z mojej strany iba náklonnosť a vďaka. No vela ludí mi hovorí,že si myslia že nakoniec ostaneme spolu. No ja sa bojím toho ako by reagovalo okolie a vecí podobných,teraz som na tom ešte psychicky nie moc dobre. A možno vás bude zaujímať aj môj vek,mám 21 rokov a s priateľom sme boli spolu 2 roky :(
Umrel mi priatel, čo ďalej
A ešte niečo k tomu čo napisal doubledog...
Možno to s tohto članku až tak nevyznie že ho milovala, ale ty to nemožeš vediet.Ona vie najlepšie čo k nemu citila...
Ale na zdravie.sk je to tu vždy tak...100 ludi 100nazorov:)...
Ahoj. Je mi velmi luto čo sa ty stalo, ja si neviem predstavit že by sa take niečo stalo mne.Len bud silna a hlavu hore...
A teraz k veci.Prosim ta nevšimaj si ludi, čo vravia..nech si vravia čo chcu.Pretože ty vieš najlepšoe čo preživaš a koho potrebujš.Počuvaj svoje srdiečko, urob to čo teba urobi štastnou a nie to čo ludia vravia alebo si myslia...
Bud silna a drž sa:)...Vela štastia prajem:)
RadkaL. - ďakujem
Doubledog - Prepáč,ale zdá sa mi trochu že ty si nejaký necitlivý človek.Prečo vravíš že podla teba to nebola až taká veľká láska? Ako ty to môžeš vedieť? Podla teba to nebola veľká láska,keby nie je nebola by som s tým človekom predsa 2 roky čo myslíš že sme sme boli spolu len tak?alebo ako ... Mám pocit ako keby si nikdy nebol zaľúbený a ešte aj napíšeš že nedramatizuj? No prepáč že som vlastne dramatizovala veď jasné nič sa nestalo predsa nie :( ach jaj ... Chcela by som vidieť teba ako by si sa ty cítil keby si na mojom mieste,naozaj ti to neprajem,stratiť osobu ktorú miluješ,s ktorou si každý deň,spolu zaspávate a zobúdzate sa,chodíte spolu na výlety smejete sa spolu a neviete si predstaviť život bez toho druhého a zrazu keď tu nie je a ty vieš že tá osoba sa už nikdy nevráti,ten pocit samoty,prázdna a beznádeje je strašný,ten pocit keď si líhaš do prázdnej postele kde ešte ešte ostala jeho poduška a v tvojej skrini jeho veci,ráno keď sa zobúdzaš hľadáš ho a zrazu zistíš čo sa stalo ten pocit sklamania .... Ale tebe to asi nič nehovorí,ani sa nehnevaj ale z tvojich príspevkov mám taký pocit
smutok je prirodzeny jav a ma istu dobu trvania. riesit svoj smutok rozvijanim ineho vztahu je hlupost, to je len pretvarka a zasterka, ktora ten tvoj smutok len predlzi. a moze ta to poznacit na dlhe roky.
ale osobne si myslim, ze to ziadna az taka velka laska nebola, takze ani tvoj smutok nie je moc vyrazny.
takze nedramatizuj.
MEL, nič si nerob z ľudí z diskusií, vieš, koľko ľudí, toľko chutí; každý môže mať iný názor, má na to právo. Možno Ti tu ani nikto taký, čo si vie predstaviť čo prežívaš nenapísal, tak nemá právo súdiť - žiadala si o radu - moc ti asi neporadili. Ja sa taktiež do tvojej situácie neviem vžiť, ani sa nechcem a dúfam, že ani nikdy nebudem musieť. Mám 25 rokov (teda za týždeň :) ) ale riaď sa svojimi citmi. Srdce nenechávaj prázdne. Možno teraz máš pocit, že by to bol hriech, alebo nefér voči tvojmu zosnulému priateľovi, ale čo budeš z tohto pocitu žiť navždy? RAZ aj tak príde ten deň, kedy sa zobudíš a vonku stretneš niekoho, pri kom sa ti zachvejú kolená. Tak nenechávaj srdiečko prázdne, si veľmi mladá na to, aby si sa uzavrela pred svetom. Súhlasím však so slnečnicou, buď opatrná, aby si sa príliš skoro nesklamala, to by ti psychicky asi veľmi nepomohlo. A hovorí sa, že vzťahy, ktoré vznikajú za kritických okolností dlho nevydržia. Asi tam je skutočne len nejaká solidarita s tým druhým... a prosím Vás nikto mi neodpisujte. Mňa nezaujímajú Vaše bláboly ani Vaše negatívne názory na mňa a na môj názor. Je to môj názor, ktorý adresujem MEL a nie Vám ostatným ani nikomu inému, takže ma ignorujte. ĎAKUJEM.
Prajem ti veľa síl, drž sa!!!
MEL, nič si nerob z ľudí z diskusií, vieš, koľko ľudí, toľko chutí; každý môže mať iný názor, má na to právo. Možno Ti tu ani nikto taký, čo si vie predstaviť čo prežívaš nenapísal, tak nemá právo súdiť - žiadala si o radu - moc ti asi neporadili. Ja sa taktiež do tvojej situácie neviem vžiť, ani sa nechcem a dúfam, že ani nikdy nebudem musieť. Mám 25 rokov (teda za týždeň :) ) ale riaď sa svojimi citmi. Srdce nenechávaj prázdne. Možno teraz máš pocit, že by to bol hriech, alebo nefér voči tvojmu zosnulému priateľovi, ale čo budeš z tohto pocitu žiť navždy? RAZ aj tak príde ten deň, kedy sa zobudíš a vonku stretneš niekoho, pri kom sa ti zachvejú kolená. Tak nenechávaj srdiečko prázdne, si veľmi mladá na to, aby si sa uzavrela pred svetom. Súhlasím však so slnečnicou, buď opatrná, aby si sa príliš skoro nesklamala, to by ti psychicky asi veľmi nepomohlo. A hovorí sa, že vzťahy, ktoré vznikajú za kritických okolností dlho nevydržia. Asi tam je skutočne len nejaká solidarita s tým druhým... a prosím Vás nikto mi neodpisujte. Mňa nezaujímajú Vaše bláboly ani Vaše negatívne názory na mňa a na môj názor. Je to môj názor, ktorý adresujem MEL a nie Vám ostatným ani nikomu inému, takže ma ignorujte. ĎAKUJEM.
Prajem ti veľa síl, drž sa!!!
Prestaň sa ľutovať, začni ži ť a nerozmýšľať nad tým, čo si myslia ostatní. Vyrovnat či zabudnúť sa nedá nikdy. Buď s citmi opatrna, kamarát tvojho priateľa nenahradí a sklamete sa obaja
A verte mi,že som svojho frajera milovala nadovšetko! ... Ani neviete,ako človek ostane psychicky na dne,keď sa také niečo stane :( .. ľudia občas robia čo sami nechcú,neuvedomujú si situáciu ...
Tak tieto slová som fakt nepotrebovala čítať,žiadnu tému som asi nemala zakladať. Teraz jediné čo mi ostáva je ďalej zostať na antidepresívach,opäť vyhladať psychológa a utápať sa žiali a obrovských výčitkách,ktoré ma teraz zožierajú :( .. neviem čo budem robiť ďalej
Každopádne viem,že ma čakajú najhoršie mesiace a roky môjho života ...
Ladida - priateľ bol o tri roky starší odomňa a zahynul tragicky! A ubezpečujem ťa,že to nie je žiadna "fake" téma,nie som z tých,ktorý potrebujú zaujať klamstvami,obzvlášť na takúto vážnu tému,ale je to tvoj názor
Laurau - a ako som to mala ináč napísať keď píšeš že sa ti nepáči odmňa že píšem,umrel mi frajer,preboha ako ináč by si to ty napísala???
Naozaj bola chyba písať sem niečo,moja hlúposť,teraz ma už naozaj smútok a obrovské výčitky zožerú za živa,človek už naozaj nemá chuť ani žiť ....
