Dobrý deň. :)
Mám 16 rokov, nikdy som nebola zamilovaná a nikdy som po nejakom "frajerovi" netúžila - až posledných pár mesiacov, kedy mi to prišlo také čarovné mať niekoho rád aj takýmto spůsobom a zároveň mať pocit, že tento pocit je opatovaný, no bola to len taká tajná túžba, o ktorej som sa bála myslieť aj sama pres sebou (viem, to nedáva zmysel, ale je to tak). No pár mesiacoch, prišiel nový školský rok, ktorý sa mi stal osudným - zamilovala som sa.
Spoznala som HO v novom orchestri, do ktorého nás priradili zo školy, všetci sa tam poznali už niekoľko rokov, sú úžasná partia, do ktorej som (aspoň to tak cítim) veľmi rýchlo zapadla, našla som si nové kamarátky a jeho.. Človeka, ktorý ma každým pohľadom dostáva do kolien, pri ňom, neviem ako sa tváriť, ako sa na neho pozerať, ako dýchať, len aby nezistiť ako mimo som z neho už od prvého stretnutia..
Keď sme spolu správame sa k sebe normálne (ja sa o to aspoň snažím), on je typ chlapca veľmi spoločenského, rád so seba robí takpoviec "šaša", šťuchá všetky dievčatá na okolo, ale zároveň má kamarátov aj v chlapčenských kruhoch. K dievčatám je všeobecne veľmi charizmatický - to je asi vlastnosť, ktorá na na ňom tak dostáva.. Je taký milý a spontánny, no myslím, že predomnou má istÝ, ja neviem, ako to nazvať odstup, neviem, čím to je, niekedy mám pocit, že by aj chcel niečo odo mňa, elradšej sa spáta niekoho iného.. A tak můj problém spočítava v tom, že neviem, ako sa v jeho spoločnosti správať, aby si nevšimol, že sa mi NAOZAJ páči, čo mám robiť, ako sa mám chovať normálne, skúšam naozaj všeličo, keď sa na neho pozriem, už neviem odvrátiť zrak - takto sa naše pohľady stretli už hádam milión krát - no hneď som spozorovala, že aj on sa pozerá na mńa odvrátila som zrak, čo si myslím, že mi príde divné, no naozaj neviem ako inak.. Alebo keď ma šteklí, čo všeobecne neznesiem, sa mi minule stalo, že ako šteklil som mu chytila ruku a akosi "zabudla" pustiť, až po pár sekudnách, kedy som sa spamatala.. Mohla by som uviesť aspoň milión príkladov, ktoré sa mi s ním dejú každý deň.. To pozeranie do očí po čas velej našej konverzácie - to sa mi ešte nikdy nestalo, aby som aj počas pol hodinovej konverzácií ani na sekudnu neovrátila zrak z jeho očí, síce to neurobil ani on.. Od kamarátky som počula - sú blízki kamaráti - že povedal, že sa mu páčim. No aj tak si myslím, že to nemyslel, tak ako to cítim ja, aj keď by som na to naradšej zabudla.. Na celú túto lásku, ak sa to tak dá nazvať.. Každý jeho dotyk, napríklad ako mi odhŕňal vlasy z tváre, čudovala som, že to robí, ale ten jeho dotyk znamenal v tej chvíli pre mńa všetko.. No čo z toho? Vidíme sa každý deń, každý deń robím zo seba chuderu, pretože sa mi občas stávajú naozaj trápne situácie, kedy si už hádam naozaj všetci všimli, že som do neho blázon.. Neviem, ako mám túto situáciu riešiť, naozaj veľmi by som chcela na neho zabudnúť, aby som to konečne znova bola len a len ja, aby som opať mohla sústrediť na svove veci - školu a ostátné veci.. Naozaj budem vďačná za každú radu, ako sa dá na to zabudnúť - ja viem, asi nezmyselná otázka - alebo ako aspoň tváriť normálne, tak aby aspoń na mne neboli vidieť ako som z neho paf.
Viem, že tento problém, je asi jeden z tých typických teenagerských problémov, ale ja si neviem pomocť, netuším, ako sa s toutu situáciou vysporiadať.. Preto, prosím o akúkoľvek radu, alebo o skúsenosť, ďakujem vopred.
Prajem krásny deň. :)
Prvá láska - čo s ňou?
no maly sme take prekazku ze nasi nedovolily nam bit spolu ale teraz mije luto ze som ich posluchla avelmi bi som chcela bit snim aj napriek tomu ze ubehlo 5rokov aj tak kniemu nieco citim hmm a on je natom tak isto ale co ked neviem teraz mam ineho a neviem ci bi som dokazala taku vec urobit nechat ho a ist za bivalim neje to len tim ze bol moja prva laska
jeziskuu to je take zlatucke :)
VikKkis, kamarátky to vedia, ja som im to povedala skůr ako si to stihli všimnúť aj samé :D A ešte som ani nedopovedala a hneď jedna po mne skočila, aké je to úžasné, lebo, že sa mu páčim, že jej to hovoril, čo vo mne spůsobilo eufóriu, ale je pravda snažím sa čo najpevnejšie držať pri zemi, preto, som chcela aj na to zabudnúť, lebo som sa bála a stále sa bojím, že niečo pokazím, niečo poviem, čo by som povedať nemala, preto sa trocha pri ńom správam odmerane, čo tiež asi nie dobre - to mi aj kamarátky hovoria, že by som mohla byť otvorenejšia, ale fakt mám strach, že sa sklamem, urobím zo seba chuderu, alebo nebodaj nejak znemožním jeho.. V mojom prípade sa může stať aj všetko naraz..
A áno s tým úsmevom to skúšam, ale aj tak sa mi zdá byť taký príliš, ja neviem.. strojený?! :/ Ach, to je strašné.. Niekedy som úplne nadšená, že som ho stretla a inokedy to považujem za začiatok mojej nočnej mori.. Ja viem, trochu preháňam.. Som hrozná, ale robím čo můžem.. Hádam sa to celé nejak urovná, ČOSKORO.. :)
Selena, to mi je ľúto! A ak sa můžem stýtať, aké prekážky vám prišli do cesty? :/
no ja som mala ties prvu lasku taku najkrajsiu chodily sme spolu bolonam super uz sme si aj planovaly vlastnu buducnost aleco ked prisly prekazky a musely sme sa nechat...od toho casu preslo 5rokov mam uz ineho mam ho rada ale neje to to co snim a a on je na tom tak ako ja ma ine dievcata ale vraj ze to ties neje tak ako somnov .Neviem preco je to tak ved predca uplinulo dost casu ako to moze bit mozne
to že sa ti nezdá ako typ čo by cchel dievča.. to nemôžeš vedieť :) možno ozaj nikdy o takom niečom nerozmýšľal ale veď to by ste na tm boli rovnako či nie? a to že má rád spoločnosť dejiny a čo ja viem čo.. to sa predsa s frajerkou nevylučuje :) ak by ste mali podobné záujmy je to len plus a ak nie, tak s azase čosi nové môžete od toho druhého naučiť :)
to aké to je mať frajera nezistíš kým ho mať nebdueš :D
nechcem zase v tebe vyvolať nejakú eufóriu, aby si náhodou nebola sklamaná ak by to nevyšlo.
a s tým že sa ti zdá akoby sa ti vyhýbal a tak. dám ti radu. keď sa stretnete, nepozeraj do zeme, nevyhýbaj sa mu pohľadom ani inak, normálne ho s úsmevom pozdrav spýtaj sa aj ty ako sa má, aks a ti bude zdať namosúrený, že čo sa deje keď väčšinou je samá srandička... a tak :) čisto kamarátsky záujem. nepozeraj na neho stále ale keď sa vám stretnú pohľady trebars na skúške, usmej sa. to stačí :) totiž, faktom je že ako budeš ty vyžarovať, pôsobiť na ľudí okolo, takí budú oni na teba. :) je to osvedčené minimálne mnou :)
isto to nebdue ľahké ho akože nenútene osloviť keď sa ti pri pohľade na neho klepú kolená, veľmi dobre to poznám :D ale za pokus to stojí. ak sa ti aj bdue triasť hlas alebo sa ti stane nejaký maličký trapas od nervozity že ti trebars niečo vapadne z rúk alebo zakopneš, za to to isto stojí, lebo čo viem tak to chalani považujú za rozkošné :) fakt! :) a vždy lepšie než sa vyhýbať kontaktu lebo by si to mohol zle vyložiť. a tie kamarátky vedia že sa ti páči?
to že ťa len pozdravil a nerozprávali ste sa nemusí ešte znamenať nič tragické. možno len mal zlú náladu ;)
neboj a smelo do toho, ale moc to nepreháňaj zo záujmom aby si ho neuštvala ;)
Vikkkis, ďakujem pekne za komentár, mám radosť, že si tento můj román bola ochotná čítať. :)
Tvoj názor mi vyčaril neopísateĺný úsmev na perách, prestavila som si, ako by som bolo - ja a on spolu.. Keby som nesedela na koberci, tak asi spadnem aj zo stoličky. :D Bolo by som také úžasné, ale neviem, či to cíti rovnako aj on. Roprávala som sa s babami, ktoré ho poznajú už roky a vraveli, že on nikdy na žiadne dievča nepovedal, že je pekné, vraj len teraz na mňa.. Ale keď musím pravdu povedať, mne sa nevidí ako typ, ktorý by chcel frajerku, ja neviem, podľa mňa je taký typ, ktorý má rád spoločnosť, svoju hudbu, dejiny a to je všetko.. Neviem, či by som dokázala zabrať miesto v jeho živote - donedávna som si aj ja myslela, že frajer v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, veď ani neviem, ako to chodí, ani nič - v živote som od chlapca nedostala ani pusu a po pravde, teraz by som ju dostať chcela. :DD
No namyslený myslím, že určite nie je, on je dosť milý, čím ma stále vačšmi dostáva. :P :D
Ale eše niečo ma trápi, dneska sme mali skúšku a takmer celú skúšku sme sa na seba ani nepozreli, až na konci sme sa trochu bavili, bolo to také divné, ja som sa vyhýbala pohľadom a akej koľvek komunikácií a myslím, že on tiež.. Ja neviem, to asi nie je veľmi dobrým znakom, som zvedavá ako zajtra v škole, zvačša ma pozdraví sa ma spýta aj ako sa mám, keď sa stretneme na chodbe.. No už minulý týždeń sme sa stretli a len ma pozdravil, ja sa bojím, že aj vytušil, že sa mi páči, tak sa ma snaží strániť... :/ Čo si o tom myslíš?
Ešte raz ďakuhjem za odpoveď, o ďalšom priebehu určite dám vedieť. :)
v prvom rade ti dakujem za tento prispevok. vratil ma na zakladnu skolu kde som bola rovno tak zamilovana do jedneho fesaka :)
nechapem ale preco na neho a vsetko s nim spojene chces zabudnut a nemysliet na to??? ved ak sa ti paci a vsetko nasvedcuje tomu ze aj ty jemu preco by ste nemohli tvorit parik? :) zjavne si este priatela nemala ale ved sama pises ze si nad tym zacala uvazovat. zrejme sa bojis lebo to nepoznas ale kazdy raz zazije prvu lasku tak preco sa jej branit ked to vyzrea viac ako slubne? :)ak aj teraz ako pises ze sa snazis vyhybat mu pohladom a vsemozne skryvas ze sa ti paci- mozem ti povedat ze ak sa pacis aj ty jemu tak si to isto vsimol ze ti nie je lahostajny a isto sa mu to zda rozkosne :) naozaj! keby si to vsimol a nemal by o teba zaujem tak by sa ti zacal vyhybat on, pokial teda nie je nejaky macher namysleny. ale nevyzera :) len to este skus vydrzat nevyhybaj sa mu, nebud odmerana, pockaj ci sa odvazi na prvy krok :) s komunikaciou problem ocividne nema. a ak niekedy pojdete von s tymi deckami a pojde aj on nie ze sa budes hanbit, len pekne chod :) mozno je to fajn chalan a budes mat fajn frajera :) alebo ak by nahodou nieco nevyslo tak mozes mat aspon fajn kamarata ;) ti tiez nie su na zahodenie :)
PS: mozno sa tej kamaratky spytaj pre istotu aky je, ci nahodou to nema vo zvyku takto si dotahovat nove dievcata v orchestri :) a ked nie tak smelo do toho :) nebran sa mu, byt zalubeny je najkrajsi pocit, a este krajsi je ked to obojstranne :) vela stastia napis ako to dopadlo :)
