Dobry den, chcela by som sa niekomu zdoverit s problemom, ktory je u nas doma uz velmi dlhu dobu. Ide o to, ze moja mama si nevie najst pracu uz 18 rokov, resp. odkedy bola na materskej. Vystudovanu ma strednu ekonomicku skolu s maturitou, ma zdravotnicky kurz, zdravotny preukaz, pracovala v cestovnej kancelarii ako predajca aj administrativna pracovnicka. No odvtedy to s nou ide dolu vodou.
Otec to poslednu dobu uz nezvlada s nervami, chce ju vyhodit z domu, pretoze zijeme len z jeho penazi, my so sestrou este studujeme, takze si pracu este nevieme najst. Snazim sa jej pomahat, hladam inzeraty, volam kade-tade, no vacsinou je to marne. Naozaj je v dnesnej dobe tak strasne tazke najst si zamestnanie? Skusali sme vela inzeratov, predavacka, upratovacka, telefonistka, pomocna sila v kuchyni, opatrovatelka, no dokonca uz aj pri upratovacke usporaduvaju vyberove konanie a samozrejme si vyberu mladsiu, sikovnejsiu zenu (mama ma 43), ale aj tak je to kopa roboty za smiesny plat.
Niekedy si myslim, ze je to uz marne, mama uz akokoeby ani nemala zaujem, ja si kupujem noviny a hladam na internetovych portaloch, akokeby som si hladala pracu sama pre seba....
Mate nejake rady, ako postupovat? Uz sa to doma neda vydrzat, otec je zasa taka povaha, ze lutuje dat kazdy jeden cent, vyjadril sa, ze akonahle dokoncime skolu, poletime z domu a on nas chovat nebude, a ze matka pojde pod most.... Neviem, co mam robit.
Za vsetky vase rady dakujem.
Mama si nevie najst pracu
lulu, pises " v tej mame je nejaka bolest, dusevna, preco tu pracu nema"
No dobre, ale takmer 20 rokov ?
Myslim, ze vsetci by sme si vedeli pestovat "nejaku bolest, dusevnu" keby nam to prinieslo vyhody parazitneho zivota. Pravda, ak by sme parazitovat chceli.
Lulu, pozri, su percenta chalov cudakov, su percenta cudnych zien. Slusny, pracovity, jemny clovek si "nejaku dusevnu bolest" nepestuje desiatky rokov a nemanipuluje (nevydiera) svojich blizkych, neuteka do choroby, nevyzaduje ustavicne nejake ohlady.
Tu posielam inspiraciu pre tych, ktori si myslia, ze v zivote nemaju sancu. Radim pozriet do konca, prave na konci je to najneuveritelnejsie:
www.youtube.com
Kukipuki - fíha, nanos? no ja mam tiez chronicky zapal a nevedia z coho, uz si to ani nechcem pripustat, lebo cim viac si na to pomyslim, tym je to desivejsie, snazim sa vyliecit sama, za oblickami su tazke nespracovane emocie, takze myslim, ze aj ty musis na tom popracovat :( neboj o oblicku neprides, pi caje na oblicky a bude to dobre, hlavne neupadnut do depresie, ja osm si tiez dala mandle vybrat, ale zial nepolepsilo mi to :(
ivana - ja viem, ale od isteho casu, som sa naucila nesudit ludi za lenivost a pod. lebo samej sa mi stalo, ze mi nie je ok a pri tom by to nikto nepoznal len tak, skor ma prirovnaju k lenivosti, lebo vyzeram ok a tiez kazdemu na nos v realite nevesiam, ze mam problem, kazdy sme inak citliví, kazdy inak berie veci naokolo, ja mam jednoducho pocit, ze v tej mame je nejaka bolest, dusevna, preco tu pracu nema
Lulu, nie, kamen to nebol, okrem toho, ze tam mam 5cm cystu som tu oblicku mala nehorazne zapalenu, az nefungovala, urobil sa mi tam nejaky nanos sajrajtu a nakoniec sa chytila aj druha. Kazdy krat na wc to bolo pre mna utrpenie, hryzla som si do prsta, stekali mi slzy, take to boli bolesti. Idu mi vyberat zdroj nakazdy, t.j. mandle krcne aj nosne, vraj to potom bude lepsie. Dvakrat tyzdenne chodim na injekcie. Ak to neprestane boliet ani potom, mozem o tu oblicku prist.
Januliiik, velmi ti drzim prsty, aby sa na teba usmialo stastie.
Lulu2011, pises "ak mala podozrenie na rakovinu, moze byt z toho uzkost" .. no a co ?? Vies kolko je priznakov, ked sa ako prve uvazuje o rakovine (taky mrzky doktorsky zvyk) a az potom bezi dalsia diagnostika ?
Vsetci by sme invalidi na hlavu, keby sa to takto bralo.
Maoam =
vies nechcem to tu rozpisovat preco nemam pracu, ale to je na dlho, mam zdravotne problemy, psychicke som mala v minulosti a tym padom som sa nechytila
slnecnica = no v zahranici som uz bola velmi davno a stacilo mi, nevydrzala som dlho, lebo som sa isla zblaznit, mi chybala rodina.. a uz ako aupairku ma nezoberu a na opatrov. kurz nemam .. nemam odvahu uz ist von, to nie je take jednoduche
Kukipuki - mama moze byt naozaj chora, nemusi vladat, ak mala podozrenie na rakovinu, moze byt z toho uzkost a mysliet si, ze ju naozaj ma a z toho ten kolotoc
co ti idu operovat? uz vedia, ze je to kamen? alebo aký vyvodili zaver?
Dakujem vam za vsetko, co ste mi tu napisali.
Bibi- ano, ja viem, ze mama je ta "chybna osoba", takisto si myslim, ze v tom bude nieco psychicke, vela place, je nervozna, s nikym sa velmi nerozprava... Ani o svojom zdravotnom stave (v minulosti mala podozrenie na rakovinu), teraz neviem, ako je na tom, kedze nikomu nic nepovie. Dostat ju k lekarovi bude velmi, velmi tazke.
Lulu, ano, na vysetrenia s oblickami chodim. Netrva to dlho, v auguste ma to prepadlo tak rychlo, boli sme mimo SVK a naraz som sa zrutila na zem a zvijala sa v krcoch v bolestiach, cikala som cistu krv a lekari ma poslali domov s tym, ze je to kamen. Nasledne som bola v nemocnici asi mesiac, pretoze som takmer zomrela na otravu krvi. Este stale ma oblicky bolia a je pravda, ze situacia rodicov mi k tomu nepridava. Otec za mnou ani nechcel chodit do nemocnice, myslel si, ze si vymyslam. Nikdy nikomu neveril, ze je niekto chory. Podla neho sme vsetci simulanti, co uz... Mama za mnou narozdiel od neho chodievala stale.
Akurat teraz je mama v penzione, vypomaha v kuchyni. Vecer sa s nou budem musiet vazne porozpravat. Verim, ze najdeme riesenie.
Maomam, dakujem ti, ze sa o mna zaujimas. Ano, snazim sa setrit sa, no u nas doma sa to neda. Niekedy som taka rozculena az sa trasiem. Teraz nebudem mesiac doma, oddychnem si. Operacia mi, dufam, pomoze a bude to aspon so mnou lepsie.
