Dobry den, chcela by som sa niekomu zdoverit s problemom, ktory je u nas doma uz velmi dlhu dobu. Ide o to, ze moja mama si nevie najst pracu uz 18 rokov, resp. odkedy bola na materskej. Vystudovanu ma strednu ekonomicku skolu s maturitou, ma zdravotnicky kurz, zdravotny preukaz, pracovala v cestovnej kancelarii ako predajca aj administrativna pracovnicka. No odvtedy to s nou ide dolu vodou.
Otec to poslednu dobu uz nezvlada s nervami, chce ju vyhodit z domu, pretoze zijeme len z jeho penazi, my so sestrou este studujeme, takze si pracu este nevieme najst. Snazim sa jej pomahat, hladam inzeraty, volam kade-tade, no vacsinou je to marne. Naozaj je v dnesnej dobe tak strasne tazke najst si zamestnanie? Skusali sme vela inzeratov, predavacka, upratovacka, telefonistka, pomocna sila v kuchyni, opatrovatelka, no dokonca uz aj pri upratovacke usporaduvaju vyberove konanie a samozrejme si vyberu mladsiu, sikovnejsiu zenu (mama ma 43), ale aj tak je to kopa roboty za smiesny plat.
Niekedy si myslim, ze je to uz marne, mama uz akokoeby ani nemala zaujem, ja si kupujem noviny a hladam na internetovych portaloch, akokeby som si hladala pracu sama pre seba....
Mate nejake rady, ako postupovat? Uz sa to doma neda vydrzat, otec je zasa taka povaha, ze lutuje dat kazdy jeden cent, vyjadril sa, ze akonahle dokoncime skolu, poletime z domu a on nas chovat nebude, a ze matka pojde pod most.... Neviem, co mam robit.
Za vsetky vase rady dakujem.
Mama si nevie najst pracu
janulik, predpokladam ze ked ty budes v dochodku, tak socialny system ako je teraz uz davno nebude existovat :)
ak nepracujes, mozes si platit aj tak odvody, popytaj sa v socialnej poistovni
Nie je problem, ze neovlada nemcinu?
Jajka, mama pracovala na dohodu ako opatrovatelka v sanatoriu, chodievala robit spolocnost starym ludom, ktori to potrebovali, chodievala na postu upratovat, do tesca, teraz je napr. v tej restauracii. Vzdy to vsak vydrzalo len par mesiacov.
Bola po operacii maternice, preto prestala chodit do sanatoria, ked sa dala do poriadku, bohuzial, nasli si nahradu. Vacsinou je doma a stara sa o domacnost, otec nikdy nemohol povedat, zeby doma nebolo navarene, vzdy, ked pride z prace, ho caka teply obed, tepla vecera, ak necha peniaze je nakupene, vsetko dokonale upratane... Neda sa povedat, zeby sa doma flakala.
a tak sa opytam ak je tu taka debata,
co myslite je to fakt zle ak som tak dlho nepracovala, a ma to dopad aj na dochodok? ak mam 33r.? a hladam si aj som mala pracu ale som stratila, ak si co najskor najdem aj tak to bude zle?
a aj ja som z Ke :))
Ma opatrovatelsky kurz, tak by mohla ist pracovat napr do Rakuska, na tyzdnovky ci dvojtyzdnovky, s otcom by si od seba oddychli. Pripadne skusit tie automobilky, myslim ze WW berie prave teraz novych ludi, cez tyzden by bola v praci, cez vikend doma, nebolo by tak dusno.
zalezi odkial ste, praca naozaj nie je, a po takej dlhej dobe nepracovania....teraz je to s pracou horsie ako pred par rokmi, preco vlastne nepracovala? co robila cele dni? uz ste velke, moze ist pracovat mimo vasej lokality, najst si podnajom a zit tam. co sa tyka rozvodu, uz netreba aby manzel suhlasil, rozviest sa moze. ale co by robila, bez prijmu. a dôchodok...ten bude mat minimalny, ak nejaky vobec.
aj ja som z Ke :)
Zato otec nema zly plat (1200€ mesacne), vyzijeme v poriadku, mame aj nieco nasetrene, mama nieco zdedila, otec zdedi o chvilu velky rodinny dom. Ibaze problem je aj v povahe otca, otec je strasny snob a drzgros, ak ideme so sestrou do kina, musime mu doniest blocek a zvysne peniaze, nedajboze, aby sme si kupili pukance alebo nieco...
Mama, ked raz za cas nieco zarobi, vsetko automaticky minie na nas. Urobila by pre nas prve posledne, jedine s tou pracou je velky problem.
ja som myslela ze som sama, a hanbim sa ..lebo vela ludi pise, ze som doma rok, polroka a idem sa zblaznit, tak ich neviem pochopit, lebo kolko je takych ktori su aj viac rokov doma
BJ, byvame v Kosiciach. Navstevujem umelecku skolu, to znamena vela makacky, v skole som niekedy do piatej poobedia, ked pridem domov, len sa zvalim do postele ako vrece zemiakov a som rada, ze zijem.. Ustavicne ma bolia oblicky a citim sa hrozne unavena, vela chodim a pracujem v skole, dokonca mame povinnu telesnu aj pre oslobodenych.Posledne 2 roky sa mi to uz v skole ani nedari, nedokazem sa sustredit, s nikym sa nerozpravam, som protivna. Zvazovala som moznost navstivit skolsku psychologicku a poradit sa s nou, ako by som sa aspon ja mohla povzniest nad tieto problemy, ibaze sa bojim, ze ak by sa to niekto dozvedel, vysmial by ma. Nechcem hovorit o tychto problemoch, som ako tlakovy hrniec, ktory ma kazdu chvilu vybuchnut, ibaze utajit sa neda vsetko. Priatel ku nam uz nechodi, bojim sa ho zavolat dnu, aby nezistil, co sa deje, poslednu dobu to uz vyzera na krach trojrocneho vztahu, nemam kamaratov, kamaratky... Jedine, co si strasne najviac zo vsetkeho zelam je, aby si mama nasla pracu a aby sa s otcom uz nehadali...
