Moja diagnoza postraumaticka stresova porucha, depresia, uzkost. Uz sa liecim cez pol roka. Citim sa o dost lepsie. Niekedy mam vsak takmer neovladnutelnu chut porezat sa. Este som to nespravila. Zatial. Ale vobec si nerozumiem. Ved si predsa nechcem ublizit a aj tak na to velmi casto myslim. Az mam strach, ze to fakt zacnem robit. Prezivali ste niekedy nieco podobne? A nie som teenagerka, mam blizko 30tky.
Zdesena zo seba
ved nemusis brat lieky, aj tak je najdolezitejsia dobra psychoterapia ale musis byt ochotna nieco zmenit ty sama a spolupracovat, je to o tvojej praci na sebe, terapeut ta ale dobre usmerni a podrzi v tazkych fazach...lieky vobec nemusis brat, sedenia ti preplati poistovna
stym by ani nebolo dobre zacat (s ublizovanim si)... niektori potom nevedia prestat. je to pre nich ako droga. a co potom? skarede telo s jazvami... nejde len o to... ale chapes... nastastie ja mam len na rukach a tie uz mam pekne.
ja mam tiez podobny problem az na to ze o tom nkto nevie le moj priatel ktory tieto stavy zatial toleruje. ja mam 23 a taky problem ze som v pohode ale ked pride nejaka informacia hociaka drobnost ktora mi nesedi do planu tak sa mu zruti koplet cely svet, mam depresiu lezim na posteli neje lezim nekomunikujem, placem a niekedy len pozeram do blba, cele hodiny a hodiny. strasne mam chut si v amoku nieco spravit ale bojim sa alebo akby som to nazvala, niesom toho schpna ale uvazujem nad tym coraz viac....strasne mi to ide na nrvy ako si vsetko pripustam a nemozem viest normalny zivot, ale ked som v pohode tak by ste ani nepovedali ze mam taket problemy. neviem co s tym mam robit ale k psychologovi moc nechcem...nechcem brat lieky chcem skor daku inu formu najst len neviem aku
ale pamätam si v tom obdobi, ze mama mi radila, nech hocico ine znicim, dotrham, rozbijem, len nech nerobim zle sebe... nepomahalo to, ak som si vybila zlost na veciach proste. chcela som si ju vybit na sebe a citit to. podla mna clovek si ublizuje velmi rad, ked nema rad sam seba. ma to velmi, az privelmi vela spolocneho s nizkym sebavedomim...
ja som to robila ked som mala 11-12-13 rokov. mala som vtedy dost velke depresie. nemyslim si, ze to suvisi s vekom, ci je niekto teenager, alebo dospely, ale prave to ako sa citi. ja som bola vtedy velmi smutna a proste som to zacala robit. neviem povedat preco. ale potom som prestala. teraz to spravim mozno raz za dva roky cca ked chytim nejaky skrat. cize naposledy minule leto napriklad. a predtym mozno dva roky nic. takze ovela dlhsie intervaly. uz sa sice nerezem ako tak, ale mam rada bolest. napriklad mam ju rada pri sexe...
to je preto, ze na to stale myslis. vlastne tie myslienky ta stale provokuju. ked ta to napadne, hned zacni mysliet na nieco ine. zacni proste robit nejaku robotu ktora si vyzaduje tvoju pozornost. postupne na to prestanes mysliet.
Uf, poviem.
zewa...
ale tie myšleinky sú také malé svine...
budú ťa pokúšať až to naozaj urobíš...alebo sa s tým zveríš doktorovi... alebo si z nás len tak uťahuješ...hm?
myslím že nie tak nebud zbabelá a urob ako ti tu radíme...!:)
odvahu :) Ved si budem pripadat ako blazon. Vlastne ja uz som blazon. Uplne mi prepina.
ABR ja vobec nie som agresivna, ani nemam energie nazvys, lieky ma dost tlmia. Len myslienky sa mi zial az tak ovladat nedaju.
zewa
presne tak musíš povedať psychiatrovi všetko...pravdu od toho sa veľa vecí odvíja...odvahu!