Ahojte, mam problem so synom. Od malicka bol hanblivy, v podstate od nastupu do prveho rocnika sa sam sprchuje, prezlieka sa tak, aby ho nikto nevidel.
Teraz vsak nastal zvrat, syn ma 12 rokov, cim dalej tym viac ma narazky na sexualitu, vsetko vsak v arogantnom style, alebo komentuje zeny ake maju prsia, ako by ich bozkaval, mal snimi sexualny pomer...podotykam, ze pouziva velmi vulgarne slova a evidentne ho to vzrusuje...
Vsimla som si, ze syn zacal onanovat, na tom by nic zvlastne nebolo, ale on to robi nahy, v podstate stale, vobec sa tym netaji, neskryva, alebo otvorene povie, ze si ide \"ulavit\"...lenze problem je ten, ze to robi a ukazuje to mladsiemu /druhy syn ma 7 rokov/ bratovi a ten tomu nerozumie, ma z toho chaos...
Starsi syn dokonca zacal predomnou chodit naschval nahy...nie je toto nejaka uchylka??..je to chovanie normalne??..snazila som sa mu to vysvetlit, ale smeje sa na tom a zas komentuje tym svojim slovnikom,ktory doteraz nepouzival...aj pocas masturbacie sa smeje, hlavne vyhladava situacie, aby ho pri tom vzdy niekto videl..alebo pristihol...
...pomoze tu psycholog, alebo sexuolog??..mozu ist k sexuologovi aj deti??.dakujem
..moj syn onanuje...
Mas syna uchylaka, co uz, aj v dobrych rodinach sa stava. Bud ho zder z koze, alebo ho hod na krk otcovi, nech ho zasvati do tajov bohemskeho zivota. A sustred sa na mladsieho, lebo ked on zacne robit toto iste po vzore starsieho, ale vo veku napriklad 9 rokov, tak ti neostane asi nic ine ako slucka.
co najskor psycholog resp. sexuolog. v tomto veku sa zacinaju formovat sexualne uchylky, netreba to podcenovat. synovo spravanie sa jednoznacne vymyka norme. ak chces zabezpecit zdravie mladsiemu synovi, neodkladaj to, aby si neskor nelutovala. ak mas iba dvoch synov a si na to sama, potom musis situaciu riesit, lebo to moze mat dopad aj na tvoje zdravie.
tu evidentne nieje nieco v priadku, tieto veci by mali ostat sukromnou zalezitostou kazdeho cloveka ci uz ma 15 a objavuje svoje telo alebo 40 a dobre vie co robi....uz len toto nieje v poriadku ze ma potrebu to ukazovat niekomu inemu. treba to cim skor liecit na psychiatrii alebo psycholog lebo ak to ostane nepovsimnute ze z toho ,,vyrastie" tak z neho vyrastie akurat sexualny deviant a ktovie co este
tak tento problém ti vobec nezávidím,ja by som čo najrýchlejšie utekala za nejakým odborníkom,chovanie tvojho syna by som ja netorelovala v žiadnom prípade,ako píšeš,že to rád robí pred niekým,aby potom nebolo neskoro a nechodil ti po vonku a ukazoval sa aj na verejnosti.Ja osobne keby to robil predo mnou alebo pred druhým synom,nie ako píšete,že biť deti sa nemajú,ja by som ho zošlahala remeňom,že by si mesiac nesadol a dobre by si rozmyslel,či si ešte nikedy vôbec bude robiť dobre...
Možno by bolo naozaj najvhodnešie najrv zistiť či naozaj nie je v škole nejaký problém,, sama deti zatiaľ nemám ale dobre viem ako to je na našich základných školách zo správaním, takže problém možno nebude v tvojej výchove ale v tom že sa chce ukázať najprv možno pred spolužiakmi a potom keď zistil že zapôsobil tak už aj doma... takéto veci vznikajú v kolektíve nie v tom že dieťa nemá otca. moja mama vychovala brata samého do 12 rokov a nikdy takéto problémy neriešila!! veľa šťastia prajem :-)
Linguistics-uplne suhlasim,nevravim,ze svoje deti bijem,ale sem tam nejake capnutie po zadku este nikomu neublizilo,tiez nechapem vela krat kolegyne,ked zahlasia,ze musela som to urobit taka,lebo onak,lebo deti mi to nedovolili,deti to tak chceli,no prosto,ze si nechaju dirigovat od deti...tiez by som urobila pre svoje deti prve posledne,ale vsetko ma svoje hranice...a zuzanka,urcite psycholog,drzim palce
Skôr psychiater, čím skôr, aby ten menší nezošalel.
nechcem byt nejaka ze uplne proti knizkovej vychovy, ale poznam a nie jednu co vela citala a chcela svoje dieta vychovavat podla kniziek a rad niekoho, kto do veci ani nevidi a potom s placom sa priznavaju, ze nezvaldaju vychovu svojho dietata.
konecne by sme sa mali riadit svojimi instinktami a robit to co si mi myslime ze je sprave a nie nechat si radit do zivota od ludi ktori ani nevidia podstatu problemu.
skor ako do kniziek by sa mala ist pozriet na psychologa a uprimne sa pozhovarat a sama by mala zhodnotit ci jej pomohla alebo nie
zuzanka, určite by som začala psychologičkou, aby som sa JA sama zorientovala v tom, čo je normálne a ktoré synovo správanie korigovať a ako. Prvoradá vec je, aby si TY dokázala byť silná a láskava mama. Potrebuješ niekoho, kto ti bude oporou (psychológ, brat, rodičia, kámoška...). Trvaj na pravidlách a ľúb svoje dieťa nech je akékoľvek.
Okrem rád psychologičky, by som začala štúdium - prehrízť sa knihami o výchove (knižnica), prípadne kúpiť niečo z vydavateľstva Portál. Snaž sa zistiť príčinu jeho správania. Chýba mladému mužský vzor? Ponižujú ho v škole? Stalo sa niečo v tom čase, od kedy sa takto správa? Keď toto zistíš, dokážeš nevhodné správanie korigovať. Žiadne zákazy, prosby, rozhovory s ním podľa mňa nepohnú. Má nejaký problém vo vnútri (chýba mu istota? sebavedomie?), ktorý sa prejavuje tak ako to vidíš. Takže je to na tebe dievča. Dôveruj svojmu inštinktu a hľadaj, kde je pes zakopaný.
Máte v rodine chlapa (starý otec, brat..), ktorý by mohol byť mladému nejakým mužským vzorom? S ktorým by trávil čas ako chlap s chlapom? Ak chodí do nejakého krúžku a obľúbil si trénera/učiteľa/vedúceho asi by som ho poprosila o pomoc. Určite NIE povedať mu, ako sa syn správa, ale poprosiť ho, aby si ho viac všímal, chválil, možno sa trochu rozprával (je jedno o čom).
Aký máš ty vzťah k otcovi detí? On sa s nimi stretáva?
zuzanka32 správanie Tvojho syna určite nie je normálne ani vzhľadom na to, že je v puberte. Však práve preto, že dospieva, ho treba usmerniť a ak sa Tvoje metódy výchovy mínajú učinku, vysvetli psychologičke že to nezvládaš a žiadaj odbornú pomoc. Onovanie je v jeho veku prirodzené, ale mala by to byť jeho intímna záležitosť, čiže tam bude problém v niečom inom a nemusí to mať súvis s nejakou úchylkou. Ak sa k tomu pripojí aj agresívne správanie, už si s ním neporadíš vôbec.