Čaute...
Mám 17 a som chalan. Onedlho 18 a...
Idem na to priamo.
V detstve som nemal moc kamarátov a ani dodnes nemám.
Teda žiadnych priateľov nemám, nemal som a kamarátov mám fakt minimum.
(spočítateľných na jednej "ruke").
Na ZŠ som si toho pretrpel dosť ako je ohováranie, šikanovanie a podobne...
Nie som nejaký typický chalan "dnešnej doby". To znamená že nepijem, nefajčím, nedrogujem
a stačia mi maličkosti ku šťastiu a na peniaze mám zlý názor (čo sa týka vzťahov pre peniaze...).
Tu na SŠ so spolužiakmi vychádzam celkom dobre (spolužiačky nemám - som elektrotechnik) a je tam zopár spolužiakov ktorý sú ako ja. (aspoň to tak vypadá).
Len mám problém. Chcem by som byť s nimi ozajstný kamarát, lenže,
ja som skôr počítačovo založený chalan kedže som celé dni v minulosti trávil doma (tak som robil niečo užitočné pre svoju budúcnosť),
a prakticky som stále bol doma.
Takže to teraz vypadá tak že sa rozprávame fakt iba o poćítačoch a
o ničom viac. Neviem ako sa dá rozprávať o niečom inom.
Neviem o čom, neviem nič. Jedine keď niekto z nich začne rozprávať o škole alebo podobne ešte viem viesť konverzáciu cca na 10 viet.
Viem že z ich strany tento zámer byť nemusí ale chcem sa o to aspoň pokúsiť.
Môj problém je že neviem komunikovať s ľudmi, neviem začať konverzáciu, neviem rozvinúť
konverzáciu. Som len tichý chalan ktorý iba reaguje na jednoduché otázky.
Poradte mi prosim ako toto napraviť.
Už som si prešiel aj dosť psychickými stavmi tým že nemám nikoho komu na mne záleží a tak ďalej.. to je nadlho..
Ja chcem len fakt zopár kamarátov na ktorých nebudem vidieť že nie sú so mnou kvôli peniazom (dlhý príbeh...) a že ma
nemusia ohovárať na každom kroku a podobne.. To asi poznáte..