Na strednej škole som štyri roky zaľúbený do spolužiačky, o čom ona ani nikto iný doteraz nevie. Aspoň dúfam, keďže ľudia môžu byť niekedy viac všímavý, ako by si človek želal. Ale k veci. Už dva roky chodím na vysokú a stále na ňu akosi neviem zabudnúť. Už som si pár krát myslel, že je to už za mnou, ale vždy sa to akosi vráti. Zvykne sa mi o nej snívať, alebo ma niekedy len tak ovládne predstava, že je práve pri mne a keď precitnem, skoro ma až strasie. Mám z toho celého divný pocit, naozaj by som na ňu chcel zabudnúť. Praďte mi prosím ako na to.
Nikdy som nemal vzťah s dievčaťom, ani náznak a tiež nemám žiadnych priateľov. Moja existencia si ani nezasluhuje, aby bola označovaná ako ľudský život. Problém je, že môj stav je taký, že niektoré príčiny môjho stavu sú vlastne jeho dôsledkami a naopak. Preto nie som schopný vymaniť sa z toho začarovaného kruhu.
Preto sa obávam, že vaše prípadné rady, hoci budú asi dobré, nebudú mi nič platné. Tak či onak, možno som sa len potreboval vypísať.
Neviem na ňu zabudnúť
ved tak ako ti hovorim, sustred sa na to ze ked ju mas rad, ale fakt ze rad, musis z tohto dovodu pre nu chciet to najlepsie a z teba citit ze sa neznasas sam seba, ver tomu ze pre taku babu by si s tymto rozpolozenim vnutornym nebol velka vyhra. zabudnut sa da, zalezi na tvojej emocionalite, to ti tu nikto nepovie, skus byt viac ako ostatni v tom zmysle ze budes citovo povrchnejsi a menej vnimavy, taki ludia su spokojnejsi, zeny ber ako biologicky determinovane kusy masa, neidealizuj, nesnivaj a dako sa vzchop:)
viera v zivote vela znamena
ak ju stratis, mozno zanevries na zivot
a budes "bez ducha"
len taky "zombik" (zije pre nevie aky dovod)
viera v co ? - to uz neviem, proste viera v to ze sa ti nieco podari, budes mat uspesny zivot (bud s nou ci bez nej)
mas celkom podobny pribeh ako ja.. dokonca aj to s rodicmi (nie uplne ronvaky, ale hlanve crty rovnake)
Prečo, čo sa stane, keď ju nebodaj stratím?
Už viac krát tu zaznelo, že si nevážim sám seba. Mohlo by to byť mojimi rodičmi? Zriedka ma za niečo chválili a keď som napríklad dostal dvojku, tak ich reakcia bola taká, že prečo som sa viac neučil, keď som na to mal predsa čas a že keď oni chodili do školy, mali omnoho viac povinností ako ja a museli mať tiež dobré známky. Tiež som s ostatnými deťmi nechodil von, lebo mi bolo stále vštepované, že som dobrý chlapec a povonku sa tárajú len zlé deti a preto som nemal kamarátov. Žeby som v tom veku prepásol obdobie, keď som sa mal naučiť budovať medziľudské vzťahy? Nechcem to však zvaľovať na rodičov, lebo inak boli super. Dávali mi každý deň jesť a tak.
Ale to mi len tak napadlo. Neverím, že by to bolo naozaj tým. Aj keď je to zábavná predstava, že by rodič mohol dieťaťu takýmto konaním spôsobiť čosi také. Ale to už splietam naozaj veľké bludy.
Radšej by som chcel vedieť, či tu niekto nebol náhodou dlho platonicky zamilovaný a či to potom prešla a ako dlho to trvalo a tak.
Vaše rady sa mi zdajú celkom rozumné, čo sa však už o ich adresátovi povedať nedá. Skrátka hoci je semeno dobré, pôda je málo úrodná.
Myslím, že táto téma sa už pre mňa viac menej vyčerpala, takže sem už nebudem veľa písať. Ak chcete, využite ju vy, alebo s ňou spravte neviem čo.
nechapem, ako sa niekto moze dobrovolne povazovat za "hovado"... nauc sa najprv mat rad sam seba, potom mozno pojdu aj ostatne veci lepsie
Veru odvahu nemám. Aj teraz som celý školský rok na internáte na 12stom poschodí a nič. Raz to asi budem ľutovať.
Mne ide len o to, aby som na ňu zabudol, potom nejak prežil ďalších pár rokov života, aby som sa dočkal konca mojej existencie.
Naozaj sa jej chcem zbaviť.
ta tvoja predstavena komunikacia :)))) takto si dopredu vzdy vsetko znechutis
nikdy to nedopadne tak, ako si to predstavujes
preto ma zmysel skusat
ale ty na to jednoducho nemas odvahu.
tak inac ti uz neviem poradit no :( snazil som sa ale ak ty sam nechces tak ti tu moze pisat aj Barack Obama a zbytocne.
Plne si uvedomujem, že to budem ľutovať, ale aj tak ma to k ničomu nemotivuje. Beriem to tak, že ak nemám odvahu ozvať sa jej, tak si ju nezaslúžim, tak to skrátka je.
Ten fiktívny rozhovor mal len poukázať na rozdiely. Na to, že človek a hovädo sa nemôžu dať dokopy.
