Ahoj Tpch,
je pravda, že asi vôbec netuším aké je to počuť hlasy v hlave, ktoré ti kážu aby si skočil pod auto, alebo z okna. No na druhej strane musím ale povedať aj to, že keď vysádzala pred rokom tú Zyprexu, z ktorej bola úplne oťapená celý čas a veľa spala, mala ako negatívne prejavy len samotné myšlienky, nával myšlienok, ktoré si začala zapisovať. Bolo toho vyše 30 strán, poväčšinou len "neškodné" postrehy zo svojho doterajšieho života vo vzťahu ku mne, rodine a tak podobne. Inak pribrala okrem za ten rok asi 12 kg. Podľa mňa jej už vtedy v Pezinku mohli dať "lepšie" lieky vieš? Však tam sú predsa najväčšie doktorské "kapacity", či nie snáď? Je predsa na trhu toľko iných a podobných typov liekov, z ktorých si myslím vyniká zatiaľ len jeden a to ABILIFY. Má najmenej nežiaducich účinkov na celkové zdravie pacienta, čo som sa dozvedel. Ja si aj tak myslím, že táto "lieková" terapia je len približne 50% úspechu pokiaľ sú tieto lieky v správnom množstve a na konkrétnu diagnózu užívané. Tých ďalších 50% tvorí práve to ostatné ako zmena prostredia, práca s pacientom buď to vo forme individuálnej či skupinovej psychoterapie, konzultácie s dobrou psychologičkou, ktorá chce počúvať a pomôcť chorému a postupne znižovať dávky všetkých užívaných liekov predpísaných od psychiatra a ich postupné nahrádzanie voľnopredajnými homeopatikami prípadne skúsiť ich aj úplne POSTUPNE vysadiť po určitom čase. Ja som si inak všimol ešte aj taký "DETAIL", že tieto skoro všetky lieky, ktoré predpisujú psychiatri sú dosť návykové. Videl som to na mojej priateľke na vlastné oči, keď jej asi pred 2 mesiacmi pridala užívať psychiatrička ešte aj AKINETON a to je čiastočne syntetická droga, ktorá sa predpisuje ako antiparkinsonikum. Tento HNUS brala najprv týždeň, či dva. No mala z neho problémy ako rozmazané videnie a tiež spomínala aj, že nevidela dobre do diaľky. Psychiatrička jej neurčila dávku koľko toho si môže užívať a tak brala celú tabletku vždy. Až po tých dvoch týždňoch keď jej volala, že má po týchto liekoch uvedené nežiaduce účinky tak jej povedala, aby užívala vždy len po pol tabletky. No a pravdepodobne to spôsobilo, že jej prestalo zaberať doterajšie antipsychotikum RISEPRO, čo užíva ešte stále doteraz. AKINETON už približne od začiatku minulého mesiaca vôbec neužíva. Najviac ma zaskočilo keď sa u priateľky objavili pred asi cca 2 týždňami "abstinenčné" príznaky, čo sa prejavovalo u nej zavretými očami a občasným žmurkaním a samovoľným pohybom očí, pričom mala obe zreničky prevrátené úplne hore. Stávalo sa jej to aj 5-krát za deň. Uf dosť ma to vystrašilo. Len netuším, či to má z toho AKINETONU alebo z RISEPRA. V každom prípade doteraz to nikdy predtým nerobila, no bolo to prvýkrát, čo sa u nej prejavila určitá závislosť na tabletkách. Aj sama psychiatrička povedala, že je zvýši dávky. Fujtajbl samá chémia a závislosť na liekoch z týchto všetkých psychofarmák len vzniká. To preto podľa mňa, lebo si ich človek respektíve jeho mozog "zvykne" užívať každodenne po celé roky, príčom sa neustále dopuje týmto svinstvom. Vznikajúce chemické procesy vnútri v mozgu následne po užití tabletky ovplyvňujú funkciu určitých receptorov v nervových zakončeniach, ktoré potom v nadväznosti na typu tabletky buď stimulujú alebo utlmujú tvorbu serotonínu a dopamínu v tejto nervovej oblasti. Tým pádom človek zrazu prestane počuť hlasy, či cítiť príval myšlienok v hlave. Myslím si, že len samotným užívaním tabletiek sa mozog týchto negatívnych príznakov schyzofrénie sám tak skoro nezbaví, ak vôbec. Najlepšia pomoc pre chorého a teda aj cesta "von" z tohto všetkého spočíva podľa mňa predovšetkým v celkovej zmene každodenného doterajšieho spôsobu života a tiež prostredia, tak aby sa mohol mozog človeka znovu sám "naštartovať". Podať pomocnú ruku a teda dať mu znovu šancu normálne myslieť môžu aj rovnako účinné homeopatiká (napr. pozri sem -odkaz odstránený-) a pritom treba neustále sledovať zdravotný stav každého takto psychicky chorého človeka. Vhodné by bolo mu aj neustále vypĺňať jeho voľný čas "zamestnávaním" toku myšlienok v hlave, tak aby nemal čas myslieť na negatívne veci, no najmä, aby sa sám pokiaľ možno čo najlepšie cítil každý deň. Toť môj pohľad podľa môjho názoru na najrýchlejšie vyliečenie každého chorého postihnutého touto nepríjemnou duševnou poruchou.
