Som 8.tyzden v pezinku,po 6 rokoch bulimie.Bola to ucebnicova forma extremnej zavislosti,kde som uz len od rana do vecera zhanala jedlo...mam pocit,ze mi to tu pomaha.dodrziavam presne rezim,neklamem,nie vzdy jem vsetko,ale 80%mavam minimalne. No aj tak mavam stale hlavu plnu napatia. Rozmyslam nad priberanim,obcas mam strach vsetko jest. Na vikend doma som sa drzala,nedietovala ani sa neprejedala.Prejest sa uz nemam chut,ale vonku bolo to napatie silnejsie.Vela som premyslala,co kedy a kolko jest. Mam pocit,ze vonku to bude velmi tazke,kym sa to nestane samozrejmim. Ako ste zvladali zivot vy? Tiez ste citili obcas take napatie a museli si stale zaplnat hlavu nejakymi inymi myslienkami a aktivitami? Pytam sa takych,ktore nezdrhli z liecby,nepodvadzali v rezime,ale brali to vazne. Citili ste rozdiel,ked ste boli uz prepustene? Viem,ze to u mna nebude vobec lahke,hlavne koli tym castym myslienkam na jedlo. Nie na prejedenie,ale na sledovanie jedalneho rezimu a premyslanie,co si dat a ci toho nebude vela.Neviem sa zmierit s jedenim presne takychto porcii,mala som pri prichode normalnu vahu a ked som jeden tyzden jedla uplne vsetko,trosicku som pribrala. Viem,ze to nie je nic strasne,aj metabolizmus sa musi dat dokopy,ale vnutro nevie prijat,ze by som mala takto ostat. Nechcem chudnut cez obmedzovanie,nechcem rozdelovat jedla na zdrave a nezdrave,no mam trochu strach z toho napatia...stretli ste sa s tym u seba? Fakt ma zaujimaju take,ktore sa uprimne chceli vyliecit,nie skusenosti bab,ktore si od zaciatku planovali po prepusteni zacat chudnut, obmedzit jedlo a zakazovat si niektore druhy potravin... To je vsetko stale prejav ppp a ja nechcem riskovat,ze do toho este raz spadnem.
Zivot po lieceni
ahoj QUI....ja by som mala nastupit do pezinka v priebehu tychto dvoch tyzdnov a chcem sa ta opytat ake to tam je?ja mam anorexiu a sama som sa rozhodla ze pojdem nakolko osm to uz doma nezvladala.Ty si este v pezinku?mozno sa stretneme:)
OUI,
citim z teba ze sa uprimne chces vyliecit a robis o tom vsetko. mozes mi popisat ako to v tom pezinku funguje,co tam robite ake mate terapie,kolko jete a v com konkretne ti to pomaha?
inak suhlasim s babami,ze po prepusteni pride ta najvacsie makacka a to hlavne v tom ze to bude len a len na tebe...dolezity je pozitivny pristup k sebe svojmu telu,ucta k zivotu a dat si sancu na normalny zivot ktory moze byt aj radostny a plny veci,ktory ti nedovolia na ppp mysliet.
drzim ti palce
Dakujem baby.uz sa citim lepsie, nejak sa zmenil moj pristup k telu,vnimam ho ako krajsie.je to o mojom vnutri,ked som neista,tak sa viac riesim,ked mam lepsie pocity zo zivota,aj telo prijmam lepsie. Este stale uplne nedoverujem telu,ze zvladne taky prisun jedla bez priberania a ja priberat nepotrebujem. Mam 56 a 166 cm,tu som 2kg pribrala. Viem,ze aj vonku budem daku dobu opatrna,no urcite nechcem uberat nic. Uz je to fakt asi len o mne,o tom,ako budem silna vonku.tu uz nemam moc co vylepsit,aspon to teraz nevidim. Slecny,drzim vam palce,samej sebe najviac.je mi luto kazdej,ktora v tom tapa a nevidi,ze potrebuje pomoc...
bambi-presne,u mna ppp zmizla do nenavratna ked som otehotnela.prestala som to raz a navzdy riesit,materstvo ti vezme vsetok priestor pre zahladenost do seba(o com ppp je do znacnej miery:)ked sa pozriem na svojho synceka,nikdy v zivote by som nedopustila aby vyrastal s deprimovanou matkou,takze pre mna je ta zmena fakt trvala,mozno sa k ppp vratim ked bude dospely a ja budem stara baba:))))))
ahoj:)ja som bola na lieceni pol roka som sa dostavala z anorexie,ked ma prijali mala som 38 kil,musela som pribrat na 50,veeeelmi tazko to islo,teraz presli tri roky a ja som v normalnom zivote,ale stale aj tak myslim na jedlo co ako kedy,teraz mam 62 kil pri vyske 167cm a citim sa niekedy strasne ako som mohla takto pribrat,ale jem uplne normalne,sem tam sa mi vrati bulimia ale potom sa odrazim a idem dalej je to velmi tazke,podla mna je uplne normalne ze na to vkuse myslis,robim to aj ja po tolkych rokoch a neviem ci to vobec niekedy zmizne,len pevne dufam ze ked uz budem mat rodinu a to vsetko tak tie myslienky zmiznu.drzim palce,pa
Oui,to,co sa ti teraz odohrava v hlave je uplne normalny proces uzdravovania.pozri sa na bulimiu ako na "barlicku"ktora ti pomahala zahanat stres a smutok,nudu..zrazu je prec a ty mas obavy ako budes celit beznym veciam bez nej,ale neboj sa,fakt,ze to beries vazne a nepodvadzas znamena,ze si dost statocna,tak sa nenechaj odradit zlymi pocitmi,tie k zivotu patria a mame ich aj my-uz-zdravi ludia.ten stres z jedla odide skor ako si myslis,chce to len vydrzat.sama som tym presla,najprv som aj ja trochu pribrala,ale po 2 mes som paradoxne schudla a uz roky si drzim vahu,dokonca aj pocas tehu som pribrala len 8kg,po porode vaha automaticky povodna.mas este zmateny metabolizmus,ale aj to sa dostane do normalu.daj si cas,teraz neide o to,aby si sa stala modelkou,chces byt hlavne zdrava a zas stastna..ostatne sa pak tym stastim upravi amo,ver mi.velmi drzim palce!6 tyz je dlha doba,mas byt na co hrda!
pezinok ti da 10%, ostatne si vonku odmakas sama a to je na tom to najlepsie, drz sa:-)
ahojte, aspon nejaky kontakt s Pezinkom ako vidim notebooky tam dovoluju alebo to bolo cez mobil? Pozdravujem vsetkcyh. K tvojej otazke, Pezinok je dobra startovacia meta pre tych ktori skutocne chcu, ja som bola v Pezinku pred siestimi rokmi, nehovorim ze je vsetko ok, i ked jem pravidelne nezvraciam, horsie je to v strese tam su to take rychlovky a vecer zistim kolko som to zjedla a ze to nebolo nic kvalitne. Nie som 100% vonku z toho, ale myslim ze chapem svoj handicap, prijimam seba a viem o com to je, mozem skutocne povedat terapeutom, lekarom ale hlavne sebe co prezivam preco to tak prezivam, v minulosti to bola len jedna veta: Bojim sa byt tucna, alebo som tucna, teraz om zacalal komunikovat sama pred sebou. Takze drzte sa.
Ano,je tu.odovzdam.:)
Ahoj Oui., je v Pezinku ešte stále Miška B? (alias cry)...pozdravuj ju...
