Manzel a byvala

Ahojte. Manzel mi vcera povedal, ze deti nechce a ze ja som sebec, ked chcem, aby zdochol v praci a makal tam do konca zivota. On si chce tychlo nasetrit a ist do skoreho dochodku. Neviem, ako to skonci...

"Na Slovensku sa to uz zlepsilo, ked je zena vzdelana a odbornicka, dari sa jej. Dokazom je moja sestra, ktora zaraba takmer tolko, ako moj manzel. Zije na zapadnom Slovensku."

Mozno na zapadnom Slovensku to take je, tam to napokon vzdy bolo trochu kultivovanejsie, ale na Horehroni, tam je to stale zabite.

O nejakych odbornych kurzoch alebo o skole uz neuvazujem, mam pomaly 60, uz je jasne, ze svet uz nezborim, spociatku som sa vela naplakala, ked chodilo jedno zamietnutie za druhym, no dnes som s tym uz uplne vysporiadana. Budovanie kariery uz prenecham mojim detom, dcera tu tento rok konci studium PhDr, ja som uz viac menej za zenitom.

Netrufam si pisat v anglictine, budem pisat v rodnej slovenskej reci a hodlam to dat potom prelozit do anglictiny, pretoze na Slovensku je taka bieda, ze beletria ma male sance a navyse anglicky hovori vacsia cast sveta.

Vinetka, vystihla si to, toto je prekrasna krajina co sa tyka prirody, ale co sa tyka ludi, ich vzdelanostnej a kulturnej urovni a pracovnej moralky, Slovakom nesiahaju ani po clenky a to nehovorim preto, zeby som bola zaujata lebo som nemohla dostat pracu, je to proste objektivny fakt.

Jasne, chapem, my by sme sa zase uz neuzivili na Slovensku, pretoze odborne pojmy z nasho oboru ovladame len v anglictine. Ale zo Slovenska sme odisli po 20tke. Ja za ovladanie anglictiny nevdacim slovenskej skole, ale rodicom, studovala som ju v Londyne. Manzel je ina generacia, ten po anglicky toho vela nevedel, nez sem prisiel, ale naucil sa, lebo sa zdrziaval len medzi Americanmi a hovori plynulo aj na hovorovej urovni aj v technickej. Mrzi ma, ze kvoli jazykovej bariere nemozes pracovat v tom, v com si dobra a urcite lepsia ako mnohi Australcania.
Na Slovensku sa to uz zlepsilo, ked je zena vzdelana a odbornicka, dari sa jej. Dokazom je moja sestra, ktora zaraba takmer tolko, ako moj manzel. Zije na zapadnom Slovensku.
U nas to take socialne nie je, podporu v nezamestnanosti dostanes, az ked mas odpracovaneho pol roka a je to priserne mala sumicka, takze clovek musi pracovat, ked nechce zit na hranici chudoby.
Velmi sa tesim z tvojho noveho partnera, drzim ti palce, nech vam to vyjde. Roman planujes napisat v anglictine? Nepomyslala si ist do skoly? Aspon na nejake kurzy, tam by si urcite pochytila odborne vyrazy, aj to vyzera lepsie na zivotopise, ked mas tunajsiu skolu.

Vinetka,
po viac ako 470 neuspesnych ziadostiach o pracu som sa tej myslienky uz vzdala, problem bol ten, ze som prisla do novej krajiny uz ako 53 rocna a za druhe, moja vekova kategoria sa doma anglictinu v skole neucila, ucila som sa ju vacsinou ako samouk, moja bezna anglictina nie je zla (pasivna, cize spelling a gramatika je dokonca lepsia ako tunajsich ucitelov anglictiny!), ale technicka z mojho odboru (som chemicka inzinierka) je nulova a ani neexistuje technicky slovnik z odboru chemie, kde je nepredstavitelne mnozstvo technickych vyrazov, ktore ja vlastne vobec neovladam, cize vzhladom na nie 100% beznu anglictinu (problemy mam hlavne rozumiet co melu, australska anglictina je dost odlisna od britskej) a takmer nulovu technicku v mojej profesii, som nemohla ziadat o pozicie adekvatne mojmu vzdelaniu a praxi a ked som ziadala o nizsie funkcie, ktore by som hravo zvladla aj s anglictinou ktoru mam, zase sa ma bali zamestnat, lebo som bola na tie miesta overqualified, s ovela vyssim vzdelanim, ako mali moji potencialni sefovia, cize ani z voza, ani na voz, nastastie som skromna a z podpory v nezamestnanosti si tu zijem na vyssej urovni, ako na Slovensku z inzinierskeho platu veducej oddelenia, kde som bola pocas celej mojej takmer 30 rocnej kariery ako zena platovo diskriminovana, navyse teraz som nasla skveleho muza, s ktorym si vyborne rozumiem a s ktorym planujeme spolocnu buducnost, ked som sa v novej krajine nemohla uplatnit v profesionalnej oblasti, hodlam si splnit svoj dalsi velky sen, ktory uz roky v sebe nosim - napisat roman, mozno romany, cize aj ked mi moje australske manzelstvo nevyslo (v poradi druhe) a aj ked som tu nemohla dostat pracu, aj tak som stastna v tejto krasnej krajine

ta3, dakujem.
Manzel uz obcanom je, on tu zije uz dlho a ma velmi dobru pracu, lebo je schopny a chytry. Ja tu mam trvaly pobyt, takze som po skole mohla robit vsetko ako obcan, len volit nie.
Mna velmi mrzi, ze ho musim kvoli malemu tak prosikat a ze trva vecnost, kym si na tu myslienku zvykne, asi bola moja chyba, ze som ho podporovala v tom, ze dieta nebude nikdy.
Ale nie, on sa o to male bude starat, len ma stale z niecoho obavy. On chce, aby sa malo dobre, preto vymysla kadeco. Jeho rodicia sa stale hadali a on trpel, tak ma traumu, aby jeho dieta tak neskoncilo. Nemyslim si, zeby mi vyhadzoval na oci, ze dieta som chcela len ja, nech sa teda staram, nikdy v ziadnej situacii mi nepovedal skarede veci.
Co sa tyka navstevy nasich, aj v tom ma pravdu, len ja som zmenila nazor - chceli sme prerabat niekolko zasadnych veci na dome, nez si zacneme pozyvat rodinu, ale ja uz nevydrzim dlhsie cakat, hlavne, ked robota na dome stagnuje, lebo manzelova praca je narocna na cas.
V tom mas pravdu, keby sme planovali cojaviem tretie dieta, to by sa nad tym trebalo zamyslat, ale takto...
Klobuk dole pred tebou, ze si bola schopna odist od svojho manzela, ktory ta trapil. Hladas si pracu?

Vinetka, blahozelam, si velmi schopne mlade ziena.
No boli ste velmi stastni, pokial si nic od neho nechcela, pokial vsetko islo podla jeho predstav, no Ty teraz tuzis po dietatku, ktore Ti on nechce dat a je jedno, ci si ho na zaciatku vztahu chcela alebo nie, podstatne je, ze teraz po nom velmi tuzis, co je uplne prirodzene a on ako milujuci manzel by Ti mal vyhoviet, boze, ved keby ste mali uz 2-3 deti a ze dalsie odmietne, bolo by to ine, ale odopierat Ti prve dietatko, ked vlastne uz su na jeho prichod vhodne podmienky, coskoro budete obcanmi krajiny v ktorej zijete, uz mas aj Ty dobry chlebik v rukach, tak to naozaj svedsi iba o jeho sebeckosti a necitlivosti k Tebe a Tvojim tuzbam. Vinetka, tak ci tak to nevidim ruzove, ak Ti nakoniec dietatko aj daruje, Vas zivot to velmi zmeni, velakrat budes potrebovat od manzela pomoc pri dietatku, pravdepodobne sa jej nedockas, mam pocit, ze odpovedou bude: ved Ty si chcela dieta nie ja a ak sa dietatka v zaujme zachovania manzelstva vzdas, nikdy nebudes stastna, lebo nikdy mu nezabudnes, ze Ti odoprel tu najvacsiu radost, ktoru zena pociti, ked sa stane matkou. Stale mam pocit z toho vsetkeho co som od Teba uz citala, ze Tvoj manzel je strasny sebec. Len ten vztah je zdravy, harmonicky a pretrvavajuci v ktorom obaja partneri su pristupni na kompromisy, raz ustupi jeden, inokedy druhy, ale u Vas planuje a rozhoduje o vsetkom iba Tvoj manzel, ci uz sa jedna o to, ci mat alebo nemat dietatko alebo ci a kedy sa budete milovat, on rozhoduje o dovolenke alebo o tom, kedy mozu prist na navstevu Tvoji rodicia. Vies Vinetka, nezda sa mi, ze ste doposial zili az tak stastne, ako pises v poslednom prispevku, pretoze predtym si pisala: ...nechape, ze pre mna to je vrchol, ked mam branit rodicom, aby ku mne prisli, je moj problem, ako sa vyrovnam s tym, ze on nechce dieta, je moj problem, ze mam zaujem o sex vtedy, ked on nie. Proste je to cele zle a takto to trva uz roky, stale sa mu podvolujem a uz mam toho dost.
Pravdaze Vinetka je iba na Tebe ako sa rozhodnes, lebo je to Tvoj zivot, nie moj alebo niekoho ineho, ale skoda takej mladej a schopnej dievciny, aby znasala to, co pri svojom manzelovi znasas Ty.

ta3 dohodli sme sa zacat sa snazit tento rok, keby niet tohto "rozbroja", bolo by vsetko ok, boli sme velmi stastni, nez som vyrukovala s dietatom. Inak by sme spolu nevydrzali zit takmer 10 rokov...
Ja som tu vystudovala vysoku skolu s vyznamenanim, pracovala som na plny uvazok, ale kvoli zlej ekonomickej situacii mi skratili pracovnu dobu. Ked som si pred niekokymi rokmi hladala pracu, vybrali ma spomedzi 200 uchadzacov, problem je v terajsej hospodarskej krize. Obcianstvo budem mat za par tyzdnov...

hm, situacia je komplikovana, zijete mimo uzemia Slovenska, si viac-menej ekonomicky zavisla od svojho manzela v cudzej krajine, mozno by bolo rozumne vyckat az dostanes obcianstvo a potom sa osamostatnit, mozno sa medzitym situacia u Vas zmeni a ak nie, ked budes obciankou danej krajiny, odid od neho, v zakladnych veciach si nerozumiete, dokonca si nemyslim, ze budete stastny par, aj ked by sa dietatko narodilo, cakaciu lehotu na obcianstvo by si mala vyuzit na zdokonalenie sa vo svojej profesii, pripadne si rozsirit kvalifikaciu, aby si potom ako samostatna osoba mala vacsie sance sa zamestnat na plny uvazok, snaha o zvysenie kvalifikacie by Ta mala trochu odputat od kazdodennych myslienok na dieta, ja tiez zijem v cudzej krajine, prakticky na opacnom konci sveta, tiez este nemam obcianstvo a som nezamestnana, ale ked to medzi mnou a manzelom neklapalo (koli jeho synovi), odisla som od neho, nebala som sa to urobit a nezahynula som hladom, aj Ty to prezijes a casom si urcite najdes partnera s ktorym si budes rozumiet a s ktorym uskutocnis svoj sen o dietatku, chapem, ze ako zena tuzis po dietatku, ale mozno si neuvedomujes, ze tiez je nesmierne dolezite s kym to dietatko budes mat, ja som prisla na to tiez dost pozde, ked moje deti uz boli na svete, teraz hlavne nepanikar, neupadaj do hysterie, zufalstva, pozbieraj sa, ved nic nie je stratene, Tvoj manzel nie je jediny na svete

Ehm - Sme predsa ludia a dozrievame... to malo byt :)

Hlavne to neber prosim tak, ze Ta kritizujem, ci sudim... mam podobnu skusenost z velmi blizkeho okolia a i tam bolo strasne tazke zastat sa nejakej strany...a sama neviem, co by som na Tvojom mieste robila.

Asi si to musis v sebe rozhodnut a bud sa rozhodnut pre vztah alebo pre dieta. Ved ako vravis, mala si 21 a urcite si ho uz vtedy velmi lubila, verim ze ked si povedala, ze zostanes pre neho bez deti tak si to vtedy myslela vazne. Ale nie sme predsa ludia a dozrievame. Skoda, ze on k tomu zatial nedozrel.

Len moj nazor je ako som Ti pisala, cim viac mu o tom budes horovit, tym menej tej otazke bude otvoreny.

A zase zostat spolu bez sexu, porozumenia a vsetkeho? To zase ako vztah za vela nestoji, hm? Budes mu to vediet raz neprepacit?
Aj on si musi uvedomit, ze mu to nerobis naschval ale veci sa vazne zmenili a bud sa posnazi najst spolocne riesenie i on, alebo odides. Nie preto, lebo mu chces ublizit, ale preto lebo nechces samu seba dostat do blazninca.

Otazka je, ci toho noveho partnera najdes a deti nakoniec mat budes inde... ale na to nikdy nie je zaruka. Otazka je rozhodnut sa co chces viac a stat si za tym. Velmi drzim palce!!!!