Weva, viem, ze chapes, co sa snazim napisat. Som smutna, lebo neviem, ako tuto situaciu vyriesit, ja som deti nechcela az do spred roka. Ked som ako mlada zaba randila s chalanmi, nasli sa taki, co by mi velmi radi urobili dieta uz po par mesiacoch, ale vtedy som nechcela ja, tak to skoncilo rozchodom.
Dva dni po svadbe za mnou manzel prisiel s tym, ze chce, aby som bola stastna a ze bude mat so mnou deti. To bolo uplne z cista jasna. Mna to uprimne potesilo a dalej sme si zili. No a teraz toto.
jajka, jasne, ja viem, ze starost hlavne o malinke dieta by bola na mne. Preto som napisala, ze na to musi byt pripravena hlavne zena, lebo chlap nie je dojka, kolkokrat na plazi vidim zeny s malymi detmi a bez tatka... Tatkovi sa dieta pripravi do kociarika, prebalene a napapane a ked zacne mrncat, dovezie ho mamicke.
Najnovsie (vcera) mi povedal, ze co by sme robili, keby prisiel o pracu, kde by sme sa podeli s polrocnym, rocnym dietatom. Ze dvaja dospeli sa lahsie prebiju zivotom, nech sa stane cokolvek. On stale vymysla take katastroficke scenare. Na toto som vsak nevedela, co mu povedat. Hoci zarabam na polovicnom uvazku viac ako by som zarobila na Slovensku na plnom, zarabam stvrtinu z toho, co on... Keby prisiel o pracu, to by sme boli fakt v keli, lebo na jeho robotu je naviazana aj nasa zdravotna poistka a kadeco ine. Alebo ked sa to stane, ked dieta uz chodi do skoly (muselo by chodit do sukromnej, co je par tisicok $$$ mesacne), to by fakt nebolo nic moc. Navyse stretava kolegov v praci, ktori by uz davno mohli byt na dochodku, ale maju deti na vysokej skole, co je poriadne mastne, tak sa nechce do toho namocit aj on.