Niekoľkoročná láska

ja som raz spoznal dievca ktore ma svojou krasou dostalo tak, ze ma odvtedy vedia zaujat len zeny s podobnymi crtami a podobnym prejavom, aj ked takych ani nie je vela, obzvlast nie vo vacsich mestach... v zasade ale clovek nie je schopny sa dlhodobo viazat na jednu konkretnu osobu, obzvlast ked z nej nic nema v podobe materialnych benefitov, zabezpecenia alebo sexu. ak si predstavim situaciu, stretko 10 chalanov pricom jeden zacne hovorit o tom ako uz 3 roky miluje zensku ktora je uplne mimo, s niekym inym a pod. tak ten dotycny by vyzeral ako maximalny exot a nikto by mu nerozumel.

natalia123: presne ako hovoris. Pametam sa prve dni po konci toho takmer vztahu boli neskutocne, priznam sa ze ja chalan som vtedy aj plakal, nic pre mna neexistovalo, len ona, a to sme naozaj spolu oficialne ani nechodili. Prvy pol rok resp. rok nebol o nic lepsi, nechcel som nijaku inu ani vidiet, striedavo som sa snazil na nu zabudnut a zaroven sa dostat do jej blizkosti. Po dvoch rokoch od toho konca som akurat stretol moju sucasnu a verim uz aj jedinu lasku, a to uz som bol trosku na tom lepsie, ale priznam sa, stale som myslel na tu predoslu a aj preto som nevidel zo zaciatku, aky poklad mam pri sebe. No a pocas posledneho roka z tych troch som sa uz spametaval a prestaval na tu predoslu mysliet az sa to vyvinulo tak, ze som k nej stratil akekolvek city. A dnes ked to porovnam, fakt ani telesne ani dusevne na moju sucasnu nema. Vypichnem priklad: tamta predosla musela vkuse daco robit, snivala ze obleti zemegulu, navstivi vsetky krajiny zeme, objavi liek na rakovinu a chcela si uzivat a aj si uzivala zivot, a chcela taky vztah aby som jej v tom nebranil. Islo vsak o to, ze ja v jej veku resp. v mojom vtedajsom veku(ja som mal vtedy 19, ona 16) som uz pobehal, aj na vlastnu pest zopar krajin europy, aj si myslim ze som si celkom uzil zivot a tak som tuzil po niecom aspon trosku stabilnejsom. Nie takom, ze sa usadit a nic nerobit, ale nieco dynamicke, co ma vsak aj stabilny zaklad. Pri tamtej predoslej holke by som to nikdy nemal, kdezto sucasna holka je v tomto skvela: inak je tiez taka, ze je velmi aktivna a neznasa nudu, ale vie, ze v zivote sa treba aj usadit, ak sa da mat rodinu. A to sme spolu uz tiez navstivili ine krajiny a zazili mnoho dobrodruzstiev, ale to, ze aj ona chce urcite stabily zaklad, patrit k urcitemu miestu, to je nesmierne plus. Takze tak. Hovorim, casom som pochopil ze patrim k mojej sucasnej by som sa uz k tej predoslej nevratil za nic na svete...

ironMan, precitala som si aj tvoj prispevok a skoncilo to podobne, tiez sa ti dotycna ozvala, ze chce s tebou byt a ty si uz urcite nemal zaujem. Kazdy vztah sluzi na niecodobre, ak ked to najprv nevidime, lebo mnohokrat zanecha slzy a smutok, no clovek sa z neho pouci a vie si vazit aspon toho druheho v dalsom vztahu. Vsetko co sa deje sa deje z nejakeho dovodu... Clovek to neskor pochopi, ked pride ten spravny cas ;)

inac este dodam, ze obcas ma zamrazi, s kym vsetkym z mojho zivota, s ktorymi som sa niekedy fakt citil velmi blizky uz nie som v kontakte a nic o nich neviem. Je aj jeden pripad, mojej byvalej, o ktorej by som rad vedel co teraz robi a co sa s nou stalo, ale to cisto len z urcitej zodpovednosti, nie z lasky. ja som ju totiz nechal este davno, pretoze som ju nedokazal uprimne brat taku aka je, a ona kvoli tomu dost trpela. Neskor si nasla ineho, ale aj ten ju nechal kvoli tomu istemu. Navyse mala obrovske rodinne problemy a zivot ju dost tyral, jedine o com snivala bolo odist odtialto niekam do severnych statov a uz sa nevratit. Medzi nami sa neskor vytvoril obycajny kamaratsky vztah, aj ked bolo na nej vidno, ze sa stale nespametala. Naposledy sa pametam ze som za nou len tak zasiel, sli sme na kofolu, rozpravali sme sa, radil som jej este v tom ci sa ma pokusit ziskat si jedneho jej kamarata. A odvtedy o nej nic neviem. Pisali sme si pred tym stretnutim len sporadicky, a po nom uz vobec az som stratil vsetky kontakty na nu. Teraz len sem tam pomyslim na to kde asi je a ci vobec zije. Z cisteho zaujmu, pretoze takto sa zaujmam naozaj o vecsinu ludi co sa dotkli mojho zivota....

Mne sa stalo nieco take, ze som chodila s dotycnym, rozisli sme sa, dost dlho som sa zmierovala s tym, ze ho uz nemam a trvalo mi to dlho. Milovala som ho, aj ked som ho nevidela a ked som ho zrazu videla na ulici, rozbuchalo sa mi srdce, ked mi prezvonil, vedela som, ze ho este mam v srdci. Bol to moj prvy vazny vztah, to bue asi tym. Trvalo mi rok a pol az 2 kym som sa z toho dostala uplne. Mali sme skutocne intenzivny vztaha velmi sme sa k sebe hodili, preto som na nho tazko zabudala. No presli 3 roky a on sa mi ozval s tym, ze olutoval, ze ma opustil a chcel by so mnou zas byt. Stretli sme sa a ja som zistila, ked som ho objala a pozrela mu do oci, ze k nemu uz absolutne nic necitim, ze je to kapitola mojho zivota, ktora je uplne uzatvorena. To vsetko je v hlave, ja som si za tie roky uvedomila hlavne to, ze nestoji zato takto ho milovat, ked on o to nestoji a nechava ma zbytocne cakat. Tak ako ti radila aj soffa, niekoho donekonecna cakat a riskovat, ze zostanes sama, lebo nedas priestor inym vztahom nema zmysel. Clovek by si sam mal uvedomit, ze to nie skutocna laska...

Ja som nieco take zazil, aj ked neviem ci to splna kriteria, ake si napisala. Pred piatimi rokmi som sa zoznamil s istou holkou, fakt krasnou a rozumnou a padli sme si do oka. Ja som bol vtedy temny clovek pohybujuci sa v undergroundovej spolocnosti, ona uplne normalna baba. Stretli sme sa na strednej, ja som koncil, ona akurat zacinala. Zacali sme spolu travit cas, po skole, v ramci kruzkov a v podstate jej vdacim ze som sa po rokoch znormalnil a ako mi povedali ini ludia citujem: stal sa normalnym prijemnym clovekom=) neviem co je na tom pravdy, ale viem ze som sa po rokoch prestal obliekat do cierneho, ostrihal sa a pod. napokon doslo az k tomu ze som ju pozval na rande a v podstate tam sa to vsetko zlomilo, nereagoval som celkom tak ako som mal, kedze som hanblivy typ, nevyznal som jej lasku priamo a tak to potom dopadlo tak, ze mi den po rande povedala, ze potrebuje este cas, aby sa domna zalubila. Moze to zniet divne, ale ono sa to vazne stalo, ked to dnes vidim som si isty, len ja sprosty som to uz nevidel a myslel som ze potrebuje dlhsi cas, preto som sa snazil ju netlacit a nic nepodnikat. Postupne sa vsak tento nash takmer vztah rozpadol, prejavili sa niektore moje sproste chyby, ktore som vtedy mal az mi napokon povedala, ze sa uz o nu nemam usilovat. Podobnost s tymi pripadmi co napisala zakladatelka temy je v tom, ze aj napriek tomu ze nas takmer vztah trval len necely polrok, ja som sa do nej zalubil, a myslel som na nu skoro dalsie tri roky, bol som neskutocne smutny a naozaj som na nu myslel takmer stale. Aj som sa snazil dostat do jej blizkosti a dvakrat aj otvorene som sa snazil ziskat si ju ale uz ma k sebe nepustila. bolo to naozaj krute vidiet ju, a vediet ze ju uz nebudem mat. Veci sa vsak vyvinuli tak, ze som prave uprostred toho obdobia troch rokov stretol inu holku, ktora ma sice neuputala na prvy pohlad, ale postupne medzi nami preskocila taka iskra, co zapalila lasku, ktora hori dodnes. Az som sa napokon nie zalubil, ale zamiloval do mojej sucasnej lasky a pochopil som, ze ta predosla ma len mala pripravit na nu, aby som sa zmenil so sebeckeho, nevyzreteho na verim ze pripraveneho na vazny vztah. Kruta bolest lasky sa tak casom premenila len na spomienku na iste pekne obdobie v mojom zivote. Vo svetle vztahu s mojou priatelkou som pochopil, ake chyby som vtedy urobil a uvedomil som, ze vtedy stacilo skutocne malicko, a ziskal by som ju, resp. uvedomil som si, ze vediet to co viem dnes, bola by moja ta predtym. Ale vsetko sa vyvinulo tak, ze ju v mojom srdci proste sucasna priatelka predstihla, krasou tela na prvy pohlad, ale tym najdolezitejsim krasou duse postupne. A tak som si v podstate uvedomil, ze aj keby som bol s tou predoslou, nevyhovovali by sme si a asi by sme dlho nevydrzali, s opadnutim bolesti som si totiz uvedomil ze mala aj mnohe zasadne chyby. A tak necudo ze ked mi cca po 3 rokoch od konca nasho takmer vztahu napisala, ze jej chybam a ze aj ona mohla urobit mnoho veci inac, ze sa chce so mnou rozpravat, ze by sme sa mohli vratit na zaciatok, odmietol som. Odvtedy sa so mnou prestala rozpravat a dnes uz vobec niesme v kontakte, iba obcas ked si na to obdobie spomeniem na nu pomyslim...

u mna to tak bolo prvykrat ... aj druhykrat ale uz o dost slabsie a kratsie... prvykrat tak dva roky a druhy tak rok...

no neviem teraz si nespomeniem ake zviera,ak mu umrie partner navzdy zostane sam...ale my nie sme zvery(podaktori aj hej;-))))ale k veci..ja si myslim ze zivot je dost pekny aby sme cloveku ktory nam ublizil odpustili a isli dalej.ja si myslim ze plati aj to ze ak zijde z oci,zijde z mysli.aspon ja to tak beriem.treba dat aj inym sancu,ked to uz nevyslo,ved byt naveky sam,je dost ubohe,..vzdy existuje dovod preco to tak musi byt a niektore veci sa deju bez priciny.kazdy ma pravo na lasku a ak to nevyjde s jednym clovekom treba skusat dalej.treba pokusat stastie....