asi aj to sem patri... mam 20 rokov. Vzdy som mala nejake to kilo naviac, no ked som prisla na vysku akoby mi preplo v hlave a chcela som byt vo vsetkom perfektna, nechcela som sklamat nasich, tak som sa zaprela a poriadne ucila, nebola som uz ale s nicim spokojna, hlavne nie sama so sebou (to nie som ani teraz) a zacala som chudnut, sportovat (hodinovy beh, 70 km bicykel, stepper, aspon 20 km korcule a kazdy den som striedala..) potom som polavila a ked som videla ze priberam, som nechutna, ide so mnou vsetko dolu kopcom, pridala som a zacala som od leta na sebe makat. Zacala som kontrolovat co zjem, pocitat kazdu kaloriu, kazdy gram a myslim, ze mi z toho sibe. Jedlo milujem, teda len to zdrave, rada si varim, rada vychutnavam, len nie viac, ako som si dovolila podla tych mojich tabuliek, ktore vlastne riadia kazdy moj den.
No nevravim, pride na mna niekedy, ze potrebujem si dat do ust nejaku cokoladu alebo co a ked to spravim mam nehorazne vycitky, cely denny harmonogram sa mi vyvedie spod kontroly a som podrazdena. Vlastne neviem ci moje extremy sa daju nazvat ortorexiou, alebo je to este cosi vaznejise. Ak pride nejaka oslava, ci svadba a nejem presne vtedy, kedy mam a co mam (nastastie to nie je casto), alebo som u frajera a nutia ma jest "zakazane" jedla, tak to ide zo mna von, proste to idem hned vygrcat.
Teraz po Vianociach som nebola v strese, dopriala som si viac, no tie vycitky!! boze, teraz sa na seba nemozem ani pozerat, je mi zo seba zle a zase tie moje potravinove tabulky a ta kontrola, uz nikdy nezjem viac ako som si urcila, lebo grckat chodit nechcem a nechcem ani priberat, pretoze kazde kilo navyse mi pri sporte zavadzia. (nie som chuda, bola som este pred par mesiacmi, len som sa prestala ovladat a dopadlo to tak,ze BMI mam teraz 20 a nenavidim sa za to).
Bojim sa, aby to len nedopadlo horsie...
