Socialna fobia

mozno skusit nejaku pracu s ludmi, mozno ako dobrovolnik, alebo aj v nejakom kurze, pripadne vysokej skole, skus niekomu pomoct kto to potrebuje a mozno zistis, ze si tym pomohol sebe aj ked ti za to nik nepodakuje. Studium socialnej prace.

Podla mna tam neni o com - ide to prekonat len tym najtazsim sposobom - postavit sa svojim najvacsim "nocnym moram". Neviem, ci to ide prekonat inac..

pomoze mu to pochopit procesy soc.fobie, priciny a nasledky, a moznosti riesenia

bella12

Ahoj. pisala si ze ti pomohli knihy- ake to boli knihy?
a ak aj clovek zisti z coho vlastne ma tu soc. fobiu ako mu to pomoze ze vie z coho to ma? ved tym sa SF nestrati

Musis navstivit minulost a zistit co sposobilo tvoj strach, mozno si mal otca ktory chcel aby si bol dokonaly, strach z natlaku, opytaj sa na svoj strach a cel mu, psychologicka by ti mohla pomoct, ale nakoniec ty musis sam prekonat ten strach, alebo nejaky demon ta prenasleduje.

Niekedy mam pocit ze 90% uzivatelov tohoto portalu je z vychodu...

ja som tiez z PO, ak mate baby zaujem tak piste :D

Dakujem Ti za prispevok bella12. Ja viac menej aj viem, co by som mal robit, no nemam v sebe volu/motivaciu. Mozno by sa mi zisla nejaka literatura...

maly princ,

nečudujem sa, že sa takto pýtaš, aj ja som to robila. A tiež som si nevedela predstaviť, že by som mala o svojich problémoch hovoriť s niekým cudzím - a tým pre mňa psychológ určite bol. Chcela som tiež sama nad tým zvíťaziť, ale musím sa priznať, sama som na nič neprišla, aj keď som to stále riešila spredu či zozadu. A keď spätne pozriem do minulosti, som si viac než istá, že keby som sa snažila ešte viac, aj tak by som sa z miesta nepohla. Chyba bola v mojom nazeraní na problém, v mojom myslení. Myslela som skreslene, a tak ma ani nenapadlo vidieť problém v iných súvislostiach, z nadhľadu. Nenamýšľam si nič o sebe - aj keby som mala x ďalších rokov k dispozície na hútanie, nič by som nevymyslela. Zamysli sa tiež, ako dlho už hľadáš riešenie a ako si za ten čas pokročil...

Nemá zmysel do niečoho sa nútiť, všetko má svoj čas. Asi by nemalo veľký zmysel ísť nasilu k psychológovi - Ty to najprv musíš chcieť. Moj príspevok ber len ako podnet na zamyslenie. To červenanie a problémy v kontakte s inými som nakoniec vyriešila po x rokoch bez psychológa - pomohla mi odborná literatúra. Je jedno, či to, čo mi pomohlo, som sa dozvedela z knihy či osobne od psychológa, dôležité je, že som sa k tomu dostala, uverila som, že to funguje a rozhodla sa skúsiť s tým niečo urobiť. Takže ak máš problémy so sociálnou fóbiou, neboj sa, nie je to neriešiteľný problém. Ak je príčina Tvojich depresií ešte aj niekde inde, potom potrebuješ zamerať svoju pozornosť aj tým smerom a riešiť ju - riešiť príčinu, a tým vyriešiš aj následok (depresie). Predstava vŕtať sa v bolestivých ranách nie je príjemná, ale pokiaľ sa zraňujúce udalosti správne nespracujú, rana pod chrastou len mokvá, hnisá, je zapálená - a nie je vyliečená.

A nakoniec - nie je dôležité, čo si o Tebe myslia iní ľudia, dôležitý si Ty a dôležité je to, aby sa Ti uľavilo. Navonok tak vyzeráš pre iných ako normálny chalan - a vlastne normálny aj si, ale vnútri sa sám trápiš. Dokedy ešte? Veď si rukojemníkom vlastných problémov, ktoré Ťa obmedzujú a bránia Ti rozvíjať naplno svoje schopnosti a dary, ktoré máš. Ja som sa kvôli svojim problémom vzdala mnoho snov, ktoré som sa bála zrealizovať zo strachu, že sa strápnim pred druhými a teraz mi je ľúto, že som stratila toľko času, toľko možností. Tak strašne som tkvela na predstave, ktorú môžu mať o mne iní, že som vlastne ani nevedela, aká v skutočnosti som - tak veľmi som potláčala všetky prejavy svojej individuality, len aby si ma nikto nevšimol, aby som nevzbudila pozornosť. Tak veľmi som sa mýlila!

michaaela z PO...môžeš mi nechať odkaz na venusa1961@azet.sk alebo nechaj sms na 0917931259..ozvem sa