Nepovedali ste si niekedy - po x-tom rozchode a po x-tom neúspešnom pokuse o vzťah - že možno nie ste osoba, s ktorou sa dá žiť? Osoba, na ktorej je niečo, čo by mohlo byť pre niekoho zaujímavé a výnimočné? A že jednoducho sa zmierite s tým, že budete stále sám a už sa radšej nebudete púšťať do žiadnych pokusov, aby ste sa nesklamali opäť?
Alebo nádej umiera posledná?
Smutné myšlienky.
Apricot
sarinka11
ked takto nad tym zmyslas stale sa ti to bude opakovat...ty v partnerovi hladas odraz tvojho myslenia, mas akesi parametre aky by mal byt...na zaciatku je vzdy vsetko super, zboznujete sa, ale neskor zistis ze to ci ono sa ti na nom nepaci...vychodiskom je nelipnut na svojich presvedceniach a poziadavkach - brat toho druheho taky aky je...
m,mlk
to je podľa nálady... niekedy mám nádej, a niekedy už na to kašlem :)
