...všetko bolo dokonalé, môj život, môj vzťah s priateľom...všetko. Ale nič netrvá večne a tak ani môj dokonalý svet netrval. Začalo sa to tým, že môj vzťah s priateľom začal byť stereotypný a ani on sa ku mne nespraval tak,akoby som si predstavovala. Neprejevoval mi city, čo je u mňa veľmi dôležité....večne sme pozerali telku, filmy a vôbec sme nechodili von medzi ľudí.Chýbala mi láska,dotyky a rozhovory. A tak som sa naučila vysedávať doma či už s ním, alebo bez neho. Vadilo mi na ňom aj to, že bol a stále je mamičkin maznáčik. Keď som bola sama čas som si krátila sedím za počítačom a chatovaním. Spoznala som rôznych ľudí, väčšinou mužského pohlavia. S niektorími som sa aj stretla no nič viac. Až som si povedala že s tým skončím a už nebudem odpisovať na žiadne správy, pretože žiadne z mojich stretnutí nedopadlo najlepšie...jeden predsa len. Písali sme si dosť často, ani som neprišla z práce a už som mu písala. Nekomunikovala som už ani s rodinou. Navrhol mi aby sme sa stretli a ja som neváhala, ale zaprisahala som sa že ak to nebude normálne tak už nikdy žiadnemu neodpíšem a budem so svojím priateľom asi naveky. Bolo to 3.1. v pondelok o tretej keď ma môj internetový idol čakal po práci pred budovou mojej organizácie. Hneď v prvú chvíľu som vedela že stretnutie neľutujem. Keď sme sa pozdravili nasledoval asi dvoj minútoví pohľad do očí...nechápala som. Bola som veľmi zmätená, srdce mi pri jeho pohľade do mojích očí znervóznelo a bilo o dušu. Prišlo lúčenie a vtedy to urobil objal ma a začal ma bozkávať...v mojej hlave sa premietalo v tej chvíli neuveriteľne veľa myšlienok. No na prvom mieste som myslela na to, že mám predsa vzťah ( mimochodom štvor ročný ) a s chlapcom ktorého milujem...bola to samozrejme moja chyba lebo dotyčný nevedel že niekoho mám! Veď na čo by som mu to vravela keď som si myslela že to bude stretnutie ako tie ostatné... čiže nudnéééé. No nedokázala som zo seba dostať ani slovo a tak sme sa pobrali domov. Hned mi prišla správa a po nej ďalšia a tak ďalej. Písali sme si smsky, pri telefonátoch sme sa nevedeli rozlúčiť a naše stretnutia boli plné zábavy, bozkov, objatí a potom prišlo nádherné vyznanie z ktorého sme obaja pochopili že už bez seba nemôžeme existovať! Medzi týmto všetkým sa samozrejme odohrával aj môj dlhoročný vzťah.Dalo sa to kamuflovať, pretože môj "inernetový" nepracuje na Slovensku a na dva týždne chodí do zahraničia. Teraz je momentálne tam no pred odchodom sme spolu začali chodiť. Ak to správne chápete mám dvoch...a ďalšia vec je že sa to prevalilo pred mojou matkou, ktorá so mnou nekomunikuje, pretože ja jej vždy všetko prezradím no ona to pri najbližšej výmene názorov využije a stará sa do vecí do ktorých ju vôbec nič nie je. Uráža mojich priateľov a nezniesla som keď urazila môjho "internetového"... A teraz neviem čo mám robiť, nechcem byť klamaná a ja sama teraz klamem. Utešovala som sa myšlienkou že sú to len chlapi, že oni to robia stále ženám! Pobláznia im hlavu a potom ich odkopnú! Lenže aj oni majú city a toto robiť nemôžem...No otázkou je ako to všetko dať do poriadku. S kým ostať, koho sa vzdať a nikomu pri tom neublížiť? Vstúpiť do nového vzťahu alebo ostať vo vzťahu ktorí už poznám aj keď nie je 100 percentny? Viem že som urobila obrovskú chybu! Nepotrebujem, aby ste ma súdili, pretože to už urobila moja ctená mama! Potrebujem fakt dobrú radu!
Ďakujem...
