Mam dost rokov na to, aby som mala ustalene nazory o partnerstve. Uz vyse roka poznam muza, ktory sa mi "vracia" vzdy do zivota. Nevyjadri sa co vlastne chce, asi to ani sam nevie, len sa vzdy po urcitom case ozve a chce komunikovat. Ja som ho na zaciatku brala ako muza, s ktorym by sa dal vytvorit pevny a plnohodnotny vztah. Je vsak naladovy a urazlivy a mne z neho doslova prvykrat vytiekli po dvoch mesiacioch nervy, tak som na dala na vedomie, ze koncim, ak sa nemieni aspon trochu zmenit. Pockal mesiac, kym vraj ma to prejde a ozval sa, ci nemozeme obnovit komunikaciu. Suhlasila som, pretoze som sa do neho pravdupovediac zamilovala. Lenze, nic sa nezmenilo. Stretavky boli len ked mal on cas, volali sme si len ked on uznal za vhodne, ze sa chce rozpravat, na sms niekedy neodpovedal. Takze som to definitivne zabalila, zazelala mu stastie v dalsich vztahoch a tym to pre mna skoncilo. On sa mi pokusal volat cely tyzden, ja som ho ignorovala. Po par mesiacoch som si nasla novy vztah s muzom, ktory bol laskavy, mily, pozorny, ale skoncilo to pre vazne osobne jeho dovody. A neviem, ci to bol osud, alebo co, ale taka zdepkovana z toho, ze som prisla o takeho dobreho "frajera" sa znova ozval moj byvaly ani neviem, ci napisat priatel, kamarat, ci znamy. Akoby vedel, ze sa trapim z lasky a je mi tažko. Cize sa ozval po 5 mesiacoch od mojej poslednej spravy. Zacali sme si pisat sms, potom zavolal a naposledy sme sa stretli kratke pred Silvestrom. Odvtedy sa neozval. Znova nereaguje na sms, maily..prosto nic. Mam pocit, ze je to rozpoltena osobnost. Nevnucujem sa mu, nepisem. Cakam, kedy a ci sa ozve on. Neriesim to. Ma niekto podobnu skusenost? Da sa vobec tusit, co sa deje v hlave takeho muza?
Co s nim?
Ak si niekto drzi odstup v citoch, pri ludoch, prosto vsade je to fakt tazke. Vsetko podmienuje len a len jeho hlave. Co je smutne, ale ako pise "rozumiem ti" zachranit ho nemozem, to by sa musel najprv stat zazrak, aby zrazu "videl" :)
nema to v hlave v poriadku, od takych treba co najdalej, mat ho ako kamosa, ok, mat ho ako partnera - katastrofa.
ola: nuz, tak v tom pripade uz ti neostava nic ine, len to nechat tak.:) zameraj sa na seba, nie na neho.... ak ho nechas ovladat tvoj zivot, onedlho zistis, ze vlastne ty sama ziadny nemas. to by si nemala dovolit :)
nechaj to plynut, skor ci neskor sa aj tak ukaze, co so sebou cela vec mala priniest.:) rozhodni sa, co so svojim zivotom chces urobit. a rozhodni sa dobre, spät uz to vratit nepojde :)
Doubledog: aj to mi casom napadlo. Zatial som nepochopila, co ma naucit on mna, (mozno trpezlivosti, lebo taka trpezliva som nebola uz davno a pri nikom). A je celkom mozne, ze mam nieco naucit ja jeho, ked ma on potrebu sa stale pripominat. A on este nepochopil, ze nastupil do dalsieho rocnika v skole zivota :)
Preberam si to z kazdej strany, snazim sa mat nadhlad ... Sporty, konicky, praca, ani priatelia nie su liek, zazenu myslienky len na urcity cas.
ola: pozri, ja to chapem. ale: ide o to, ci sa chces nechat takto natahovat cely zivot, alebo mu urcis jasne hranice. ak sa chces nechat natahovat cely zivot, okej. ale ak si chces vytvorit zazemie, stabilitu, sama vies, ze s nim je toto tazko mozne... nebude lepsie investovat tie myslienky, cas a energiu niekde inde? napr. do sportu, alebo do seba, navstevou miest, kde je vacsia pravdepodobnost, ze stretnes niekoho, s kym mas sancu dostat to, co chces.
viem, ako je to s empatickymi ludmi, maju neustalu potrebu zachranovat. ale: neda sa zachranit ten, kto o to nestoji, nechce. tvojmu "kamaratovi" vyhovuje jeho sposob, tazi z neho - hra na pana zahadneho (to je ta jeho silna charizma). prestan ho chciet zachranit, vysvetli sama sebe, ze sa to neda... potom budes schopna vidiet svoju situaciu v inom svetle. good luck.:)
Pri niektorych muzoch je to lahke vyhodnotit a ukoncit v zarodku. Sama som to tak parkrat urobila. Len pri tomto, aj ked si to opakujem dookola, ze tudy cesta nevede, ma vzdy dokaze opantat ta silna charizma. A mozno je to vzajomne? Aj by som mu poslala aspon sms, ale je to tak fifty-fifty, ci odpise a co :) Najhorsie je, ak clovek natrafi na taku zlozitu povahu. A este horsie je, ak sa to stane cloveku, ktory je velmi empaticky. Potom sa z toho bludneho kruhu naozaj nedostava lahko.
no, ale ked ti to svetlo vzapäti aj zhasne, tak ti toho teda vela nedal, resp. neostalo. a tvoj problem ma jednoduche riesenie, netreba ho nechat vstupit.:) ja viem, co mi povies... ze je to tazke, ze sa to neda... atd, atd. pocula som uz stokrat. hranice si urcujeme sami, a o kolko ich posunieme. ale neda sa posuvat donekonecna, skor ci neskor dojde priestor.
p.s.: zazila som par takych pripadov. u mna je dobre to, ze akonahle moj mozog vyhodnoti, ze tady - tudy nee, nema to vyznam, stracam zaujem.:)
Ja si zijem spokojne svoj zivot, kym sa mi on do neho "nenabura". Nebranim sa ani novemu vztahu, ved keby sa nebol skoncil ten s milym a pozornym chalanom, ani by som mu na sms neodpovedala. Ale nahoda to zariadila tak, ze to vymakol prave v case, ked som sa citila na dne. Posobil ako naplast na ranu. A velmi ucinna. Len som po tych mesiacoch cakala, ze vnesie trochu viac svetla do celeho nasho pribehu, ked sa odvazil znovu ozvat.
na tvoju poslednu otazku neviem odpovedat. zazila som chlapa, ktory by bol urobil nemozne len aby bol s tou, ktoru ma rad. nehral sa na zaujimaveho, nedostupneho. ked mu program nedovolil, tak si aj o polnoci bol schopny prist pre jednu pusu. a ked bola jeho draha chora, spotena a strapata, povedal jej len tolko, ze idealom je prenho aj tak ona. tusis spravne, dnes s nim zijem.:)
takze ja na tvojom mieste by som uz nestracala cas a energiu tam, kde to nema vyznam. mozno by som to vedela tolerovat mesiac, to je dost casu na to, aby sa "vymackol". teda, ak si od toho ty slubujes, ci chces seriozny vztah.
ale mala som vela kamaratov, ktorych bavila moja spolocnost, no prave preto, lebo ako kamaratka som bola cennejsia ako partnerka, nic viac nechceli. tak si vyber.
