Ahojte, prosím pomóóóc. Uz 10 rokov kompenzujem svoj strach s priberania nadmeserným cvičením. Ráno vstávam o 5 hod. a 3 hod. cvičím-beh, plávanie, aerobic, všetko, čo príde. Večer, ke´d prídem z práce zasa cvičenie. 6iadny rodinný život, na manžela mám asi 1 hod. denne, žiadna zábava, denne železná disciplína. A to len preto, aby som sa mohla cez den niekoľkokrát poriadne prejesť. Milujem jedlo a môj život sa skladá z dvoch základných aktivít: jedenie a cvičenie. na nič iné nemám už čas a ani chuť. Výsledok: vraj chudá, nesúmerná postava, bez ženských tvarov, neplodnosť, nezáujem o rodinu a priateľov. Mám 31 rokov a pýtam sa , čo bude ďalej? Dokedy môj organizmus vydrží kompenzovať tú každodennú športovú námahu-min.4 hod.??? Prosím, ako sa nebáť prestať so športom. Bojím sa , že zrazu náhle priberiem. Aj keď, podľa lekárov, je to jediná šanca, ako mať raz deti. Bojím sa toho. Bojím sa necvičiť. Vďaka za rady.
PPP a nadmerný šport
Namusis prestat cvicit. Cvic polhodinu do dna a wela wela jedz. A navstiv psychologa. Dieta je predsa viac ako anorekticka postava A povem ti o 10000000000000000000000000000000000000000000000000 00 percent!!!!
Musis musis!vyhladat pomoc odbornika.Dnes nie je najmensia hanba zajst za psychlogom.Okolie,manzel a bud.potomstvo ta potrebuje.Zvladnes to!
ahoj Tina
ja osobne by som Ti radim, aby si sa priznala svojmu manzelovi, pretoze to bude Tvoj prvy velky krok.potom sa prestan prejedat, alebo ak sa chces prejedat, tak sa prejedaj len z ovocia a zeleniny alebo vlakniny a to Ti neuskodi ani na postave, ani na vahe a prestan tak strasne moc cvicit. My slim si, ze Tvoj organizmus toto vsetko dlho nevydrzi...
Ahojte, dakujem vam vsetkym za rady. Velmi si ich cenim a zamyslela som sa tak trocha nad sebou. Teraz som chora a dnes som nebola plavat, prvy raz po niekolkych mesiacoch. Je to hrozne. Ale tym, ze som oslabena chorobou, nemam az take nutkanie na cvicenie. To stym zapojenim manzela do sportu som uz skusala viackrat, ale nepomohlo to. jemu sa tak velmi nechce cvicit a mna to nejako s nim nebavi. uprednostnujem individualne sporty. Ale budem sa snazit. Aj tak je to cvicenie iba dôsledkom môjho choreho vztahu k jedlu. ked necvicim, tak proste jem. Vsetko sa mi toci okolo jedla, hlavne cokoladua musli priam milujem. No a potom to pride, ten pocit viny a plnosti. A ja musim robit vsetko preto, aby som to zo seba dostala. Su len dve moznosti-zvracat alebo cvicit. ja som zvolila cvicenie, ale ako sa zbavit toho pocitu viny a nutkania, strachu a toho vsetkeho. Asi viete o com hovorim.
Tak budem bojovat dalej. Este raz dakujem a tesim sa na dalsie vase nazory. tina
Ahoj Tina, tuto spravu môžeš ignorovať vzhľadom k tomu, že mám iba 17 rokov a možno sa ti môj názor zdá byť hlúpy. Od malička mám silné stehná, inak som bola celkom štíhla.Až teraz ked som začala brať antikoncepciu tak som pribralaa 5 kíl a veru na babe čo má 168 cm to je dosť vidno. Bavila som sa aj s gynekologom , že antikoncepcia zvyšuje chuť do jedla, a je to pravda , ale je to všetko iba o psychike, to že športuješ je super, ale neprehaňaj to. Uvedom si, že jedlo je iba náhražkla niečoho iného ja napríklad jem ked sa učím, jem vkuse a a ni neviem čo , tak teraz miesto čokolády jem suché dietne chleby čo chutia jak drevo, ale ja si to neuvedomujem, v školskom bufete som premíňala všetky peniaze tak si teraz do školy žiadne nenosím, nachystám si ovocia kopec a mám režim každé tri hodinyx jem, v prípade , že mi škvrka v bruchu dam si banan a s tym vydržím dlho. Ja tiež milujem jedlo strašne moc ale už sa viem ovladať a radšej si sp=ravim zeleninovy šalat so syrom ako nejaké sladkosti. Uvedom si, že tvoja chuť je iba psychický stav a ak začneš robit niečo zmysluplné tak ťa tá chut prejde. Chod na prechádzku s manželom , chodte si zabicyklovat niekam (to máš spojene aj s tým športom) alebo ked sa inak nedá a musíš stále jesť tak do toho športu zakompenzuj aj manžela, chodte jazdiť na kone, chodte si zaplávať...alebo si kúpte psíka :)
Nechceš predsa aby sa ti koli jedlu pokazil život, jedlo ti da iba chvilkovy pocit spokojnosti...
Prajem vela štastia
Tina hovori sa ze sport je navykovy ale na tvojom pripade je nieco chore...Myslim ze 4 hodiny denne to uz hranici s proesionalnym treningom a tomu profici prisposobuju aj regeneraciu organizmu a to asi ty nerobis!!!!Je na tebe stanovit si priority ci rodina a zdravie alebo postupna devastacia organizmu!Jedine co ti mozem odporucit
skus navstivit psychologa .
mala by si s tým prestať, ale to neznamená že musíš prestať športovať. môžte sa zobrať spolu s manželom a ísť na bicyklový výlet alebo spolu niečo podniknúť. zároveň si s ním, máš aj šport a relax dokopy. ale to len môj n?zor, lebo neviem aky vzťah je medzi vami.
a tvojmu manželovi sa to páči? ked máš na neho hodinu denne. on sa na to ako pozerá?