Zaradenie do spolocnosti

travka .. urcite ja napriklad neviem co by som robil cez den bez prace, asi by mi siblo, nevravim ze by som neprijal viac volna ... predsa len ten mesiac do roka je malo bodli by 2-3 nesuace ale do prace urcite treba chodit byt v styku s kolegami, robit nieco prospesne pre spolocnost a tak.

Prezyvka: ano, je to lenivost, clovek v depresii trpi lenivostou, ktoru len tak neprekona, zacykli sa a z kruhu niet cesty von. To je obrovsky problem. Ako sa zvykne hovorievat, pozitivne veci generuju dalsie pozitivne veci, negativne len a len negativne.
Ja vsetko odkladam pre aspon chvilkove ziskanie dobreho pocitu, ulavi sa mi, ale peklo pride ked zacnem uvazovat nad dosledkami.
Viem, ze ak budem veci odkladat, nikde sa nepohnem. Ja si to uvedomujem, ale aj tak konam uplne opacne, pritom pohnut sa naozaj chcem. Bojovat s vlastnou hlavou a povahou je znicujuce.
Clovek potrebuje socialny kontakt, neda sa naucit zit so sebou samym. Desim sa hladania prace napriklad...

Radka33 to nie je o tom ze sa nemas rada, to je skor o tom ze si leniva nieco spravit pre seba, napriklad najst si robotu vzdelavat sa.
Je to cista lenivost skor.

anne456 no vidis mna zas naplna nieco ine venujem sa vede a financiam, bavi ma moj job, mam zopar kamosom ktorym mozem do istej miery verit, nemusim sa strapnovat s robenim nejakych prkotin, zboznujem cestovanie historiu

som viac introvert ako extrovert a vobec mi to neprekaza, moj zivot zmysel ma a nie je o tom ze ho nejako bezducho preflakam.

A tak ti poviem s niektorymi ludmi sa ani neoplati kamaratit, je to skor na pritaz ako uzitok. Takze menej je niekedy viac. Radsej jedneho dvoch kvalitneho ako 20 obycajnych.
Hladaj si ludi co su tebe podobny aby si s nimi rozumela. Ved hadam aj v tej skole ci praci nejaky ludia su.

A inak...tiez si vobec nedoverujem, a nemam sa rada, cize sa aj bojim ze si nenajdem pracu a ze sa nebudme vediet zaradit spat do zivota....ako sa naucit mjat rad?vsteci ti len povedia ze s anemas rad, ale ako sa mas mat rad ked ti to nejde, to uz nevie nik, a nutit sa nemozes furt do niecoho. Nerada by som to vsetko riesila tabletkami, uz som bola aj na nejakych sedeniach u psychologa, ale velmi mi to nepomohlo.

Ahojte, ahoj Silvi,
ja som na tom podobne, momentalne sedim doma, som bez prace, viac menej furt v svojich depkacg a problemoch, este aj dost unavena a s nejakymi zdravotnymi problemami. Jediny kto mi robi spojenie so svetom je moj priatel, ten mi aj rozumie, ale inak nemam kamosky, stare som nejako zanedbala, uz ma nebavia, maju ine starosti, rodina mi nerozumie. Nove kontakty moc nemam, a aj by som sa chcela nejako resocializovat, ale vobec neviem ako. Kludne ak si niekto budete chciet pokecat napiste mi na mail. Ale aj tak si myslim ze clovek sa najviac asi pohne vdaka osobnym kontaktom, len keby ma bavilo sa vobec niekam vybrat, mozem sa v vybrat sa dvomi starmi kamoskami jedine, ale neviem sa odhodlAt alebo sa mi nechce, lebo sa hanbim ze som uz ina ako boli zvyknute, cize tucnejsia, negativnejsia, a ze to sa dnes velmi nenosi. Mozno by stacilo to nejako prekonat.

Ľudí, ktorých považujem, že si fakt život užívajú sú takí, ktorí majú pravých priateľov, nikdy sa necítia sami, trávia veľa času von, napĺňa ich to, robia bláznovstvá a teší ich to, sú to proste extroverti.
Ja som introvert ako vyšitý. Preto si nedokážem získať priateľov, udržať si ich. Pretože som moc neni otvorený typ, a tak ked som prišla o starých kamarátov nových si len tak nenájdem, pretože na to potrebujem veľa stráveného času aby ma niekto spoznal. Mňa si zvykli obľúbiť ľudia až po dlhšom čase.
Bodaj by som na krúžky mala čas, keď mám školy plnú hlavu do toho robotu. A tiež za život som absolvovala veľa krúžkov, či už jazykových, tanečných, nikdy som si tam nikoho bližšieho nenašla!
Nad tým ísť do cudziny sama ešte popremýšľam, snáď niekedy sa podarí

anne456 -> co je pre teba uzivanie si zivota? lebo pre kazdeho to je nieco ine. Neexistuje na to nejaka unifikacia preto mi to ozrejmi.

Dalsou vecou je ze kamarati vzdy boli a budu a najlahsie a najlepsie sa ziskavaju pri cinnostiach napriklad hobby ci kruzkoch kde mozte zdielat spolocne zaujimi a zaluby.

Vycestovat mozes kludne sama a do cudziny je ist sam este lepsie, kamarat by bol pre teba len brzda ci uz v jazyku alebo v zazitkoch. Nie je problem. Taky co idu v skupinkach si z vacsia z tych krajin a zivota aj tak nic "nedonesu".

Ahojte ja som na tom rovnako, nikdy som nebola veľmi výrečná, ale kamarátov som mala, či už vďaka tomu, že som mala kamarátku od detstva, ktorá ma brala takú aká som, pretože sme mali spoločné zážitky atď.
Teraz ako som na VŠ, stratila som tých pár kamarátov, ktorých som mala. Ľudia sa menia, záujmy sa menia, sťahovanie, každý iná škola.
A je mi smutno za mojím starým životom, áno tiež ako ty travka trávim prázdniny doma za pc zatiaľ čo by som si mala užívať život nemám si ho s kým.
Už mi aj rodičia vravia, že keĎ nemám kamarátov v živote sa budem mať veľmi ťažko a zle. A toto ma ešte viac deprimuje.
Mám 21 najlepší vek, krajšia už nebudem, mladšia už nebudem a je dosť bieda že si život neužívam teraz, keď som mladá :(
Mám pocit, že všetci známi sa niekam pohli, napríklad len toto leto je toľko mojich známych v zahraničí, amerike, zbierajú skúsenosti. To bol môj sen odmala cestovať. Najhoršie je, že nemám s kým. Sama sa bojím, nie som natoľko odvážna ísť sama.

pridam sa aj ja :)
som na tom rovnako ako vacsina z vas ktori ste tu nechali prispevok. nemam nikoho s kym by som mohol travit cas. su prazdniny a ja sedim vacsinu casu doma. je to strasne ubijajuce, clovek pretrpi tieto krasne dni v depresii.
Nie som schopny vytvorit si a udrzat aspon nejak povrchny vztah. Nemam o com rozpravat, neviem putavo rozpravat, nemam nazor. je to smutne ale je to tak. Uplny antityp do dnesnej doby :D