Dobry vecer,potrebujem pomoc? Uz dlhsie sa neviem zaradit do spolocnosti. Mam 22 rokov,a cim dalej,tym je to horsie.Nikdy som nemala vela sebavedomia,ale mala som vela kamaratov a bola som myslim oblubena. Asi v 15 som si zacala drzat ludi od tela.(mala som akne, a aj ked dnes uz viem,ze to nebola velmi vazna forma, hnusila som sa sama sebe, nechcela som sa aj ludom)Skola mi isla,ale skor som nou zamestnavala svoju mysel,aby som sa nemusela trapit.Teraz sa uz neviem uvolnit ani v kruhu rodiny, nie to este v triede na prednaske, kde je 70 ludi. Prestala som chodit von medzi ludi, stratila skoro vsetkych priatelov.Casto ma trapi pocit, ze si neviem k nikomu urobit vztah, ze som chladna,uzavreta, bezcitna.Ale pri akejkolvek snahe zmenit to z mojej strany, sa nieco stane a potom sa este viac uzavriem.A konci to velkym smutkom na dusi a falosnym usmevom na tvari .
Zaradenie do spolocnosti
utiahnut sa do seba nie je riesenie
podstatne je byt sam sebou a netrapit sa tym ci ta beru, ci neberu - ak ta neberu, nie su to ti pravi ludia pre teba. chyba nie je v tebe.
ak nechces ist medzi ludi, tak nechod, ak sa medzi nimi citis zle. Ak si vonku, a stane sa nieco zle, alebo sa tam necitis prijemne tak sa vzdy o nieco viacej uzavries do seba nez si. Byt doma? stale? tiez nic prijemne, ale je to lepsie ( ak sa necitis medzi ludmi dobre) No treba si nasjt doma nieco cim sa zamestnas a bude ta to niecim naplnat. Citaj knihy ak rada citas, alebo kresli ak mas k tomu nejaky vztah, pusti si film, pocuvaj hudbu, bud s rodicmi, so zvieratami alebo sa uc. Ovela lepsie nez vonku chlastat a robit zle. Treba sa naucit vydrzat sam so sebou, a vediet si to aj nejako sprijemnit a v podstate sa to naucit mat rad.
citala som to, a priznaky by aj boli, len neviem, ako to mam riesit.Ked to bude takto pokracovat, asi to nezvladnem.Uz som preplakala vela noci...A tie slzy uz nepomahaju, niekedy som si poplakala a preslo to, teraz to uz neplati.
nerozmyslala si o tom, ze ci nemas socialnu fobiu? pozri si priznaky
dakujem,no ono je to tak, ze este niejakych priatelov mam, ale,ked ma volaju von tak sa na nieco vyhovorim.Je to mozno tym, ze par krat ma niekto vyuzil a teraz radsej ostanem sama doma, ako keby som mala ist von a nakoniec ist so slzami v ociach domov. Ked idem von, citim sa tak neprijemne a trapne, ze len pozeram na hodinky a hladam dovod ako ujst cim skor.Vzdy mam vycitky, ze som urobila, povedala nieco zle,ze som kazdemu na posmech...a potom sedim zase dva mesiace doma
no..
1. nenechaj sa znechutit neuspechom, skusaj
2. cim viac sa izolujes, tym je to horsie a tazsie sa znovu zapojit
3. vyhladavaj co najviac situacii a neboj sa citit blbo alebo trapne, to prejde, o nic nejde
4. kym to nevyriesis, bude ta to trapit, tak to nevzdavaj
Ozvi sa starym kamosom, zavolaj ich von, na prechadzku, na pokec
Najdi si novych priatelov
Nebud leniva ist medzi ludi
Najdi si nejake konicky , sport, hobby
