Dobry vecer,potrebujem pomoc? Uz dlhsie sa neviem zaradit do spolocnosti. Mam 22 rokov,a cim dalej,tym je to horsie.Nikdy som nemala vela sebavedomia,ale mala som vela kamaratov a bola som myslim oblubena. Asi v 15 som si zacala drzat ludi od tela.(mala som akne, a aj ked dnes uz viem,ze to nebola velmi vazna forma, hnusila som sa sama sebe, nechcela som sa aj ludom)Skola mi isla,ale skor som nou zamestnavala svoju mysel,aby som sa nemusela trapit.Teraz sa uz neviem uvolnit ani v kruhu rodiny, nie to este v triede na prednaske, kde je 70 ludi. Prestala som chodit von medzi ludi, stratila skoro vsetkych priatelov.Casto ma trapi pocit, ze si neviem k nikomu urobit vztah, ze som chladna,uzavreta, bezcitna.Ale pri akejkolvek snahe zmenit to z mojej strany, sa nieco stane a potom sa este viac uzavriem.A konci to velkym smutkom na dusi a falosnym usmevom na tvari .
Zaradenie do spolocnosti
Ahoj Silvia,
tiež má podobný problém, ale trochu iného charakteru s ľudmi sa nestretávam, pretože som veľmi povrchný a všetci sú podla mňa hlúpaci, a samozrejme sa zaínam viac a viac uzatvárať do seba, ako si svoj problém vyriešila? Dúfam, že nie s pilulkami.
Maj sa krásne!
odkial si? ja nemam uplne ten isty problem ale napr rada by som isla s tebou von lebo tiez som vacsinou doma :) musis si uvedomit ze zivot nie je az taky dolezity a brat vsetko s lahkostou, aspon takmer vsetko. mne napriklad strasne chyba nejaky kamarat co je do hudby a ktory rad chodi na koncerty a ma rad vsetko okolo toho
dakujem za rady, snad sa to este vsetko da niejako do poriadku....
pozri sa, kazdy ma narok na chyby, pravo na druhe sance, tak ked si chybu uvedomis, priznaj si ju a naprav ju. sme len ludia, nenos v sebe pocit viny. ucime sa na vlasnych chybach.
jajka001_ : mam takych, ale pre svoju nevyrovnanost, strach, a neuctu ich postupne stracam, a vacsinou si to uvedomim neskoro :(
chod do toho po krocikoch, najdi si cesticky, necakaj okamzite uspechy, je to na dlhu cestu
skus najst ludi s ktorymi si budes rozumiet. staci jeden, dvaja, traja. a nemusis si s nimi rozumiet absolutne, staci trochu, staci v urcitej urovni.
jajka001_ : rozumiem, len ja som asi taka povaha... uz to riesim asi 4 roky, ale len v svojej hlave, a ziadne vysledky, milion krat si poviem, ze vsetko zalezi odo mna, ale stale ma to odhodlanie prejde.
neries co si o tebe vseobecne ludia myslia. vytvor si konkretne vztahy s konkretnymi ludmi. ti ini ta nepoznaju. chovaj sa tak, aka si, nie ako si myslis ze si o tebe myslia ze si. bud takou, akou by si chcela byt.
neviem ci mi rozumies...
